mokrý príd.
1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou (obyč. vodou), op. suchý: m-é vlasy; košeľa m-á od potu; m. byt vlhký
2. bohatý na vodné zrážky, daždivý, op. suchý: m-é leto
● expr. m. ako myš, m. do nitky veľmi; → kamaráti z m-ej štvrte;
na mokro → namokro;
za mokra → zamokra;
mokro
I. prísl. i vetná prísl.: na poli je m.;
mokrosť -i ž.
II. mokro -a s.
1. vlhko, vlaha: strom trpí m-om, cítiť tu m.
2. mokré počasie
mokrý -rá -ré 2. st. -rejší príd.
Mokrý Háj -rého Hája L -rom Háji m. obec na západnom Slovensku v Skalickom okrese juhovýchodne od Skalice;
Mokrohájčan, Hájčan -na pl. N -nia m.;
Mokrohájčanka, Hájčanka -ky -niek ž.;
mokrohájsky, hájsky -ka -ke príd.
mokrý -rá -ré príd. 1. 2. st. -rejší ▶ pokrytý al. nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou, veľmi vlhký; op. suchý: m. kabát, uterák; mokrá pôda, zem; m. chodník, trávnik po daždi; pošmyknúť sa na mokrom lístí; byť celý m. od dažďa; mať mokré ruky, vlasy, topánky; vyzliecť si mokré plavky; žmýkať mokrú bielizeň; umývať dlážku mokrou handrou; prispôsobiť rýchlosť mokrej vozovke; padal m. sneh ťažký od vody; hráči majú radšej trochu mokrejší terén; zjemn. dieťa je mokré pocikalo sa □ drev. mokré drevo drevo z čerstvo spíleného stromu 2. 2. st. -rejší ▶ počas ktorého prší, bohatý na vodné zrážky, daždivý; op. suchý: m. august; mokrá jar, zima; leto bolo chladnejšie a mokrejšie; podľa predpovede počasia bude ďalší týždeň omnoho mokrejší 3. 2. st. -rejší ▶ ktorý sa premočil, navlhol potom, spotený: vyzliecť si košeľu mokrú od potu; blúzku mala pod pazuchami úplne mokrú; tričká mali mokrejšie od nervozity a hnevu 4. 2. st. -rejší ▶ majúci slabšiu, menej kvalitnú konzistenciu, obyč. obsahujúci väčšie množstvo tekutiny: m. chlieb; cesto nesmie byť mokré; ak je tvaroh riedky, aj buchty budú mokrejšie 5. odb. ▶ pri ktorom sa v rámci odborného postupu používa voda al. iná tekutina: mokrá pedikúra; mokré holenie; mokrá liečba, mokré hojenie udržiavanie vlhkého prostredia na rane pomocou gélových prípravkov na podporu hojenia; mokré vysávanie s vodným filtrom, cez ktorý prúdi nasávaný vzduch s prachom; ban. proces mokrej konzervácie zatápanie bane ◘ fraz. mokrý ako myš úplne zmoknutý, premočený al. spotený; kamarát/kamaráti z mokrej štvrte spoločník, spoločníci pri pijanských podujatiach; mokrý do nitky a) úplne zmoknutý, premočený b) úplne spotený ◘ parem. mokrý apríl, suchý jún; studený marec, mokrý máj - bude humno ako raj; suchý/teplý marec, mokrý máj, bude žitko ako háj; so suchým aj mokré zhorí niekedy sa pri trestaní vinníkov ublíži aj nevinným
daždivý sprevádzaný dažďom, bohatý na dážď • zadaždený: daždivý, zadaždený večer • pľušťavý • pľuštivý: pľušťavý, pľuštivý čas • expr.: uplakaný • usmoklený: uplakaný, usmoklený deň • hovor.: zapršaný • rozpršaný • pren. expr. uváľaný (Rúfus) • mokrý: mokré leto • pren. zamokrený (F. Hečko) • expr. kalný: kalné ráno • sychravý (daždivý a studený, nepríjemný): sychravé počasie, sychravá jeseň • nár. prčľavý
močaristý pokrytý močiarmi al. vlhkými a bahnistými plochami • močiarnatý • močiarovitý: močaristý, močiarovitý kraj • barinatý • barinastý (pokrytý barinami): barinatá, barinastá lúka • slatinný • rašelinistý (pokrytý slatinami): slatinná, rašelinistá pôda • mokravý • mokrastý • mokrý • vlhký (op. suchý): mokravé, mokrasté, mokré, vlhké polia • bahnitý (pokrytý bahnom): bahnité okolie potoka
mokrý 1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou (op. suchý): sme celí mokrí od dažďa; z mokrých vlasov kvapká voda • vlhký (trocha, čiastočne mokrý): tričko je mokré, vlhké od potu; bývať vo vlhkom byte • vlažný (pokrytý vlahou): vlažné pery • zmoknutý (mokrý od dažďa): mokrý, zmoknutý kabát • spotený • upotený (mokrý od potu): spotené, upotené telo • zarosený • orosený • zrosený • zried.: rosavý • rosnatý • rosný (mokrý od rosy; pokrytý drobnými kvapkami vody): zarosená, orosená tráva; orosený, zrosený pohár • namoknutý • zamokrený • mokrastý • mokravý • vlhkastý (trocha mokrý): namoknutý, zamokrený, mokrastý uterák; mokrastý, mokravý, vlhkastý obväz • premočený • premoknutý • rozmočený • prepotený (úplne mokrý, obyč. od dažďa al. potu): byť premočený, premoknutý do nitky; premočené, rozmočené čižmy; prepotené tepláky • pocikaný • ocikaný • popišaný • opišaný • expr. došvordaný (Šikula) • hrub.: pošťaný • ošťaný (mokrý od moču): pocikané, popišané dieťa; pocikaná, ocikaná, opišaná plienka • expr.: mokručký • mokrunký • mokrulinký: mokručké, mokrunké, mokrulinké vlásky • expr. primokrý (príliš mokrý)
2. bohatý na vodné zrážky (op. suchý) • daždivý • vlhký: mokrá, daždivá, vlhká jeseň • sychravý (mokrý a chladný): sychravá zima • vlahý (mierne, príjemne mokrý): vlahý vzduch prichádza od mora • sparný (mokrý a horúci): sparné letné noci • expr.: uplakaný • usmoklený • zried. učľapkaný: uplakané, usmoklené dni; učľapkaný pondelok
spotený ktorý sa spotil; svedčiaci o tom • upotený: celý je spotený, upotený • prepotený • zapotený: má prepotenú, zapotenú bielizeň • mokrý • vlhký (od potu): zobudila sa úplne mokrá od horúčky, vankúš je celkom vlhký • expr. zrosený • zried. znojný: zrosené, znojné čelo • kniž. zastaráv.: vyznojený • uznojený (Urban) • nár. expr. uzváraný • nár. vyparený
surový 1. ktorý je nasiaknutý vlahou, miazgou, ešte nevysušený, nevyschnutý (o dreve); ktorý je v pôvodnom, prirodzenom stave (obyč. o potravinách) • svieži • čerstvý: vôňa surového, sviežeho, čerstvého smrekového dreva • mokrý (op. suchý): naukladané mokré dubové dosky • nepálený (o tehlách) • neupravený • neuvarený • nevarený (o jedle, mäse, zelenine a pod.)
2. ktorý je bez citu, ľudskosti, jemnosti (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • tvrdý • drsný • hrubý: surový, tvrdý, drsný, hrubý človek; surové, drsné, hrubé zaobchádzanie • neľudský • nehumánny: neľudský, nehumánny postup • neľútostný • bezohľadný • nemilosrdný: neľútostná bitka; bezohľadné, nemilosrdné metódy • vandalský: vandalský prístup k prírode • drastický • krutý • ukrutný • tyranský (vyznačujúci sa krutosťou): pomstiť sa niekomu drastickým, krutým, ukrutným spôsobom • brutálny • brachiálny • násilný (založený na tvrdom násilí): brutálny čin; brachiálne, násilné prostriedky • bezcitný • chladnokrvný • krvilačný • sadistický • expr.: beštiálny • zverský (vyznačujúci sa zvrátenou surovosťou): bezcitný, chladnokrvný zabijak; krvilačná beštia – nie človek; sadistická, beštiálna, zverská vražda • expr. krvavý: krvavý film • pren. expr.: gestapácky • esesácky • hyení • hyenský • kniž. sverepý • hovor. komisný (o človeku) • hrub. zhovädilý: to neurobí človek, ale zhovädilá príšera • pejor.: rabiátny • rabiátsky
3. p. neslušný, hrubý 2 4. p. drsný 2, 4
vlhký nasiaknutý menším množstvom tekutiny; obsahujúci menšie množstvo tekutiny • mokrý (op. suchý): vlhký, mokrý uterák • zvlhnutý • navlhnutý • zavlhnutý: zvlhnuté, navlhnuté, zavlhnuté seno • navlhčený: navlhčený uterák • vlhkastý (trocha vlhký): vlhkastý vzduch • zamokrený (nasiaknutý vodou): zamokrená lúka • mokrastý • zried. mokravý (trocha mokrý): mokrastá pôda, mokravé sihote (Tatarka) • namoknutý: namoknuté šaty • zamoknutý: zamoknuté obilie • vlahý • vlažný (mierne vlhký a teplý): vlahý, vlažný vetrík • ovlažený (občerstvený vodou): ovlažená tvár • rosnatý • zarosený • zrosený • orosený • rosný • rosavý (pokrytý rosou): rosnatá, zarosená, zrosená tráva; orosené listy • spotený • zapotený • prepotený • upotený (vlhký od potu): spotená, zapotená košeľa; prepotené, upotené vlasy • stuchnutý • potuchnutý • zatuchnutý • nár. puchký (pokazený vplyvom vlhka a plesne): stuchnutý, potuchnutý vzduch; puchká zem (Plávka) • odb. humídny: humídna hlina
mokrý príd. nasiaknutý vodou al. inou tekutinou, veľmi vlhký: m-é šaty, topánky, m-é ruky, m-á bielizeň, m-á pôda, zem. stena, m-é seno, drevo; m. byt vlhký; m. sneh topiaci sa; m. rok, m-é leto v ktorom veľa prší
● m. do nitky veľmi zmoknutý; m. ako myš, je celý m. a) zmoknutý; b) spotený; hovor. m. kút smer, z ktorého najčastejšie prichádza dážď; žart. kamaráti z m-ej štvrti pijani; dieťa je m-é urobilo malú potrebu (do plienok, do nohavičiek); pri suchom aj m-é zhorí (prísl.); rovné s krivým, suché s m-ým (prísl.) niekedy sa popri vinníkovi aj nevinnému ublíži; chem. m-ou cestou postupom, pri ktorom sa pracuje iba s roztokmi;
na mokro, za mokra; mokro2 prísl.: (vonku) je m.;
mokrosť, -ti ž.
1. vlastnosť toho, čo je mokré;
2. zried. mokro, vlhkosť, vlaha: drevo neprepúšťa m.
mokro p. mokrý
mokrý príd. csl 1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou (obyč. vodou): Mokruo zbožá a suchie mrazi, to boľi največí ňepráťeľá pre mľinára (Tvrdošín TRS); Tej hábe, čo bole mokrej, zme si pokládľi do košiara naspodok (V. Lom MK); Najprv sa dali dokopi dve ňiťi na jenno klpko a mokré sa presukuvali (V. Maňa VRB); Na žem dame mokri pokrovec a na tod viložime kotel (Brezina TRB) L. mokrá koža (Pukanec LVI) - garb. čerstvá, nevypracovaná; mokrí miheľ (Pukanec LVI), mokrá varštať (Lipt. Mikuláš) - garbiarska dielňa, kde sa kože močili; mokrí kŕč (Žemberovce LVI) - svieži, ešte rodiaci viničný ker; mokrá lišaj (Návojovce TOP) - mokvavý ekzém na tele; mokrie vetri (Sliače RUŽ) - hnačka; mokrí kút (Bošáca TRČ) - mur. vlhnúca, nedostatočne prevzdušnená vnútorná strana spojenia dvoch stien; mokrá riť (Bošáca TRČ) - mur. žart. časť steny, vyznačujúca sa silnejším zrážaním pary (v dôsledku použitia odlišného materiálu v murive) F. mokrí aňi miš (Bodorová MAR), mokrí ako činčara (Mošovce MAR), mokrí ako hrúz (Blatnica MAR), mokruo ako snop (Tek. Breznica NB), mokrí ako hnoj (Rim. Píla RS), mokrí jak chľujśč (Studenec LVO), mokrí jako sliépka (Bošáca TRČ), mokrí jag lodža (Hul VRB), mokrí jak plusk, mokrí ja_kačena (Kúty SKA), mokrí do nitki (Zubák PCH), do niťi mokrí (Turč. Peter MAR) - veľmi mokrý; Pri suchom aj mokruo zhorí (Podkonice BB) - popri šikovnom človeku dobre obíde aj menej šikovný 2. vlhký od tekutiny vylučovanej organizmom, spotený; pomočený: Tag zme im (ovciam) opáčili paprčke a tam takuo mokruo im bolo (Čelovce MK); Ke_dzačalo (dieťa) čkaď aľebo gäjdovať, no u_som veďela, že je mokruo, nu sä previlo (Žaškov DK); Zakel prišli pod Zanné Bórié, dotúkli kone, mokré boli (Dol. Súča TRČ); Zaz_e mokrí, a len čil som mu dávala cistú plénku! (Lapáš NIT); Ket sunko piekňe svíciu̯o biu̯o sparno, šeci bili mokrí (Záh. Bystrica BRA) 3. bohatý na vodné zrážky, daždivý: Lanského roku bolo mokruo ľeto, nuž veru aj pohňiľi zemiaki (Mošovce MAR); Laňi bou̯ mokrí rok (Návojovce TOP); Ked je mokrí rok, šecko to ovocí hnije (Vištuk MOD); Kedi mokri rok, ta vecej vodi (Sobrance); Na mokrim roku bulo vecej bandurkoch (V. Šariš PRE) F. Suchí apríľ, mokrí máj, buďe žítko ako háj (Mur. Dl. Lúka REV) - pranostika o dobrej úrode obilia; mokro prísl. i vetná prísl. k 1: Keď je mokro, hamuje sa naostro hamoukou (Detva ZVO); Mokro mám f pivnici (Kameňany REV); Našén dome nebívalo hrube mokro (Trenč. Závada TRČ); Na roľi eśči mokro (Dl. Lúka BAR) F. teľo śe narobila, až ma pod jaziko_mokro (Dl. Lúka BAR) - iron. nič nerobila
mokrý príd nasiaknutý vodou al. inou tekutinou, veľmi vlhký: oczun naywyce w lukach mokrych roste (HL 17. st); geden weliky recipient wstaw do zimneg wody a zwrchu obkladt recipient mokrimy chustamy, aby sa tym lepeg spiritusy mohli usaditj (OCh 17. st); kože nie mokre, ale suche se prodawaly (CA 1705); žalost w srdcy gako oheň zahrabany leži, když prygde nan mokre drewo, dym do očy beži (GV 1755); když mokry rok se trefi, to zoslate zbožia všecko vymokne (LIESEK 1776 LP) daždivý; oleg, s kterym se mokri aneb suchy swrab, to gest prassina, namazati ma (Kur 18. st) F. z m-ej štvrte rodený, brat z m-ej štvrte kt. pije, pijan: combibo: korhelský towarýss, bratr z mokrý ctwrti (WU 1750); z mokreg cztwrti rozeni žide a opilczi (FK 1760); suchy marecz, mokry may, bude humno gako hay (SiN 1678); suchy marec, mokry mag, bude humno gako rag (Se 18. st) P. tpn Mokra (Mokra Lucca 1468); Mocra Lwka ( 1557 Mokrá Lúka VSO); x. atpn Paulo Mokry v Ponickej (Lehôtke 1505); -o prísl: madide: mokró, wlhkó (KS 1763); -o vetná prísl: wodi welmj malo biwa, krome kdi ge mokro (D. JASENO 1759); kdy prssy a mokro gest (HK 18. st); až ge welmy mokro, anebo wlchko, nemuož orati (NN 18. st); subst m-o s mokrosť, vlhko; mokré vlhké počasie: ochranug Bože gich (úrody) pred prylissnym mokrem (AgS 1708); zahradnicke wecy nehnigu pre mokro (DUBNICA n. V. 1723); uvor: wlhkost, mokro (KS 1763); humor: mokro, wlaha, wlhkost (PD 18. st); -osť, -ota ž mokro, vlhkosť, vlaha, šťava: semeno na čelo prywazane mokrost y bolest hlawy wyparuge (HL 17. st); humor: wlaha, wlhkost, mokrost (KS 1763); mokrost s ni (koprivy) witlacze LR5 18 st; urody nebolo pre welku mokrotu a studenost (B. ŠTIAVNICA 18. st)