môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich
I. zám. privl.
1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti; môj národ, m-e pracovisko; m-a zásluha, môj vedúci
2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie
3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas; on je v m-ch rokoch
4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará
5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj; (víno,) to je moje to mám rád
● podľa m-ho podľa mojej mienky; expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanie
II. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;
moja ž. manželka;
moji m. mn. (blízka) rodina
moje môjho pl. N a A moje G mojich s. hovor. ▶ familiárne al. dôverné oslovenie dieťaťa al. zvieraťa: drž sa, m., budem na teba stále myslieť; hijó, m., hijó!; poďte, moje, poďte, - mrmlala si starena; ale no, m., nevysmievam sa, len som milo prekvapená; Ešte jeden kŕdeľ [husí], prosí, ešte aspoň jeden. A nízko, moje, trochu nižšie. [K. Jarunková]