Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti; môj národ, m-e pracovisko; m-a zásluha, môj vedúci

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie

3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas; on je v m-ch rokoch

4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará

5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj; (víno,) to je moje to mám rád

● podľa m-ho podľa mojej mienky; expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanie

II. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;

moja ž. manželka;

moji m. mn. (blízka) rodina

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

môj môjho m., moja mojej ž., moje môjho s., I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, m. neživ., ž. a s. moje D mojim zám.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • muž • hovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapa • fam. môj: spýtam sa môjho • hovor. expr. starý • fam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otec • ocko • ocino • tato • tatko • tatíčko • tata • oci • tati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportuje • hovor. svoj: neopustí toho svojho

môj p. manžel

naozaj vyjadruje potvrdenie obyč. známej skutočnosti, vyjadruje istotu o platnosti výpovede al. výrazu • skutočne • vskutku: naozaj, skutočne má pravdu; vskutku bol dobrý • rozhodne: rozhodne to nemá ľahké • ale: tí sú ale dobrí • naozajstne • hovor. naozajsky: vyzerá naozajstne, naozajsky ako jeho otec • ozaj • ozajstne • hovor. ozajsky • nár.: ozajst • naozajsto: je to ozaj, ozajstne dobrá práca • veru • expr.: veruže • verubože • verabože • verabohu • zried. hejveru • poet. ver' • nár. vera: veru, veruže, verabože, hejveru, nemá sa čím chváliť • fakticky • hovor. fakt: fakticky, fakt, už dávno sme ho nevideli • vôbec (pri zápore): naozaj, vôbec sa mu nečudujem • expr.: namojpravdu • namojveru • namojdušu • fraz. na moj hriešnu (dušu): namojpravdu, namojveru, namojdušu, bolo ich tam zo desať • expr.: prisámbohu • prisámboh • prisámfakt • prisámvačku • prisám • bohuprisahám • bohuprisám • bohuotcuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcu • otcuprisahám • otcuprisám • otcu-materi • expr. zried. bouprisám: prisámbohu, bohuprisahám, už je všetko v poriadku; to nám otcu-materi stačí • nár.: ačida • ačidali

veru dotvrdzuje platnosť výrazu al. výpovede; vyjadruje dôrazné prisvedčenie • naozaj • skutočne • vskutku • poet. ver': to nám veru, naozaj dávno chýbalo; to je skutočne, vskutku pravda • nuž • takveru: nuž, takveru, nemal sa na to ulakomiť • iste • isto • istotne • expr. isteže: iste(že), istotne, mal by sa nad tým zamyslieť • pochopiteľne • prirodzene • samozrejme: pochopiteľne, prirodzene, samozrejme, musí sa najprv zlepšiť • pravda • pravdaže: na to si, pravda, pravdaže, nemyslel • priam • priamo: niečo také povedať je priam, priamo bezočivosť • že • ale: že, ale ťa vyhodím; ten je veru, ale čudák • baže: môže, baže môže ešte deň zostať • expr.: veruže • verabohu • verabože • verubože • javeru • nár.: vera • veraže: veruže, verabože, javeru, nemal si s ním začínať • expr.: namojdušu • namojveru • namojpravdu: to sa mu namojdušu, namojveru, namojpravdu podarilo • zried.: čida • čidaže • čidali: čida(že), čidali viem, čo mám urobiť • expr.: bisťu • bisťubohu • bohuprisám • bohuprisahám • bohuotcuprisám • bohuotcuprisahám • otcuprisám • otcuprisahám • bohuotcu • expr. zried. bouprisám: bohuprisám, bohu(otcu)prisahám, otcuprisahám, to nie je špás • expr.: prisám • prisámboh • prisámbohu • prisámvačku: prisám(bohu), prisámvačku, nemyslel som, že vyhrá • hovor. expr. prisámfakt • fraz. na moj hriešnu (dušu)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

môj, moja, moje, môjho, môjmu, 7. p. m. a str. mojím, mn. č. moji, moje, mojich, mojim, mojimi zám. privl.

1. vyjadruje vlastnícky pomer hovoriacej osoby k privlatňovanému predmetu, vlastný, mne patriaci: môj kabát, môj dom, moja záhrada, moje peniaze, môj byt

● Moje úcta zastar. pozdrav; hovor. na moj veru, na moj pravdu, na moj dušu, na moj hriešnu výrazy uisťovania, zaverenia, naozaj, skutočne;

2. vyjadruje privlastňovací vzťah k tomu, čo mi (ako človekovi) organicky prislúcha ako orgán, schopnosť, vlastnosť: moje zmysly, moje oči, uši, moje myslenie, moje schopnosti;

3. vyjadruje citový (dôverný, srdečný, priateľsky) vzťah hovoriacej osoby k privlastňovanej osobe al. predmetu, milý, drahý, milovaný: srdiečko moje, duša moja, drahý môj; stvora moja; moja Orava, môj ľud; Od vás, pán môj drahý, sme očakávali, že sa pochlapíte. (Jes.) Na moja, na — volám. (Ondr.)

● bože môj, môj ty bože! povzdychnutie, zvolanie;

4. vyjadruje širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého mi niečo prislúcha al. sa mi niečo prisudzuje: môj názor; podľa môjho názoru; môj obchodník u ktorého nakupujem; môj vlak ktorým cestúvam, ktorým chcem cestovať; (to je) moja vina ja som to zavinil

● to je moja vec to sa týka len mňa, to si sám vyriešim, vybavím; to je moja reč a) mne príjemná, podľa mojej chuti; b) i ja tak zmýšľam, ja si to isté myslím; to je moje to ľúbim, napr. o jedle; po mojom tak, ako ja chcem, zmýšľam; (na) moje šťastie na šťastie;

5. vyjadruje rodinný, príbuzenský vzťah hovoriacej osoby k inej osobe, k iným osobám: môj otec, moja matka, moje dieťa, moja dcéra, moja rodina, moji rodičia, moja Hanka (dcéra); môj bratanec, švagor, môj manžel;

6. vyjadruje, že sa na hovoriacu osobu vzťahuje istý spoločenský (al. zamestnávateľský i zamestnanecký) pomer, postoj: môj priateľ, môj nepriateľ, môj spolužiak, môj spolupracovník, môj kolega, môj učiteľ, môj riaditeľ, predstavený, šéf; moja pisárka, môj šofér

● to je môj človek mne oddaný, zmýšľajúci ako ja;

7. týkajúci sa ma časove: za mojich čias, časov, o čase, ktorý som prežil; on je v mojich rokoch tak starý ako ja;

8. používa sa v autorskej reči, označuje osobu al. vec, o ktorej sa bude hovoriť, ktorá je mi z rozprávania známa: môj hrdina; Je reč o mojom Bojkovi. (Taj.)

9. fam. spodst. môj môj manžel;

moja moja manželka;

moji ľudia, ktorí sú ku mne v blízkom priateľskom vzťahu, obyč. blízka rodina: Keď prišli moji domov. (Kuk.)

namojdušu, pís. i na moj dušu cit. i čast. expr. vyjadruje citové vzrušenie rozličného druhu; zaverenie, dôrazné potvrdenie výpovede: to je namojdušu pravda

namojpravdu, pís. i na moj pravdu cit. i čast. expr. vyjadruje citové vzrušenie rozličného druhu; zaverenie, dôrazné potvrdenie výpovede: No, namojpravdu, to budú za krstní rodičia! (Urb.)

namojveru, pís. i na moj veru cit. i čast. expr. vyjadruje citové vzrušenie rozličného druhu; zaverenie, dôrazné potvrdenie výpovede: Na to by som namojveru aj pristal. (Zgur.)