modlenie -nia -ní s. náb. ▶ povznesenie mysle k Bohu al. k svätým, vzývanie, uctievanie, prosenie Boha al. svätých prostredníctvom ustálených textov, voľnými slovami al. v myšlienkach; syn. modlitba: pravidelné, spoločné m.; vyzývať veriacich na m.; dni vyplnené modlením a pôstom; cirkev organizuje každodenné modlenia za odvrátenie katastrof ▷ ↗ i modliť sa
modliť sa -lí sa -lia sa -li sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie (sa) nedok. 1. i náb. (ø; čo; za koho, za čo; ku komu) ▶ prejavovať vieru a vzťah povznesením mysle k Bohu al. k svätým prostredníctvom modlitieb al. voľnými slovami; orodovať za niekoho u Boha, prosiť Boha o uskutočnenie, splnenie niečoho, odriekať modlitby: vrúcne, úprimne sa m.; začali sa nahlas, potichu m.; m. sa za mamu, za otca; m. sa k svojmu anjelovi; spoločne sa modlia Otčenáš, Zdravas; modlili sa za uzdravenie, za duše mŕtvych; veriaci sa modlili v kostole, mešite, synagóge; Ruky má zopnuté ako pri modlení, trochu pripomína kňaza. [O. Šulaj a kol.] 2. expr. (s vedľajšou vetou) ▶ nástojčivo, naliehavo, veľmi si niečo želať: modlí sa, aby sa synovi nič nestalo; celou cestou sa modlili, aby nestretli nikoho známeho; Ja som sa len modlila, nech sa im ten útek podarí. [L. Mňačko] ▷ opak. modlievať sa -va sa -vajú sa -val sa: večer sa dlho modlieva; pravidelne sa modlievali ruženec; dok. k 1 ↗ pomodliť sa
modliť sa, -í, -ia, rozk. -i nedok. (bezpredm.; za koho, za čo, ku komu; čo) odbavovať, konať modlitby: vrúcne sa m.; m. sa k bohu; m. sa za niekoho, za niečo; m. sa ruženec, otčenáš;
opak. modlievať sa, -a, -ajú;
dok. pomodliť sa