moc1 -i ž.
1. prirodzená sila, pôsobenie: m. prírody, liečivá m. rastlín; vyššia m. nepredvídané okolnosti; božský zásah
2. schopnosť, možnosť niečo (u)robiť: (nie) je to v mojej, ľudskej m-i
3. schopnosť niekoho ovládať, vplyv, účinok: mať, stratiť m. nad niekým
4. spravovanie štátu al. nejakého spoloč. celku, vláda: politická m., ujať sa m-i, uchopiť m.
5. právomoc, právo: úradná, rodičovská m.; práv. plná m. splnomocnenie
6. voj. sila: ozbrojená, branná m.
● mať niekoho v m-i ovládať ho; niet tej m-i, ktorá by ho prinútila nik ho neprinúti; to je v Božej m-i je to neisté; zlá m. nepriaznivé nadprirodzené bytosti
moc2 hovor.
I. čísl. zákl. neurč. veľa, mnoho, op. málo: m. ľudí
II. prísl. veľa, mnoho, op. málo: m. hovoriť
moč -u m. výlučok obličiek;
močový príd.: m. mechúr, m-é kamene