moc1, -i ž.
1. možnosť, schopnosť niečo urobiť: to nie je v mojej m-i, v ľudskej m-i; urobím všetko, čo je v mojej m-i, v ľudskej m-i; nemal m-i to urobiť; hovor. to je v božej m-i neisté; práv. dôkazná m. vlastnosť predmetu presvedčiť o jestvovaní skutočností o ňom uvádzaných;
2. ovládanie, vplyv, účinok: mať, nadobudnúť, stratiť m. nad niekým, nad niečím; nemať m-i nad niekým, nad niečím; mať čarovnú, zázračnú, neobmedzenú m.; mať, držať niekoho, niečo v m-i; dostať niekoho do svojej m-i, pod svoju m.; vymykať sa spod m-i niekoho
● je v jeho moci úplne pod jeho vplyvom;
3. vláda, nadvláda: politická, štátna m., m. ľudu; svetská, cirkevná m.; zápasiť o m.; dostať sa k m-i; byť, udržať sa pri m-i; ujať sa, chopiť sa m-i; prevziať, uchvátiť, uchopiť m. do svojich rúk; postúpiť, odovzdať m. do rúk niekoho; nevypustiť m. z ruky, z rúk; zlomiť m. kapitalistov;
4. sila, pôsobenie: m. prírody, m. zlata, peňazí, m. slova; liečivá, tajomná, nadprirodzená, zázračná m.; jeho m. je zlomená; priťahovať neodolateľnou m-ou; nieto tej m-i, ktorá by ma k tomu prinútila
● živá m. ma odtiaľ nedostane nik; zlá m., zlé m-i (v rozprávkach) škodlivé nadprirodzené bytosti; vyššia m. nepredvídané okolnosti, náhoda; silou-mocou nasilu, všetkými prostriedkami ap.;
5. právomoc, právo: zákonodarná, súdna, úradná, kráľovská, rodičovská m.; z vlastnej m-i; m-ou svojho úradu, z úradnej m-i; nariadenie s m-ou zákona; práv. plná m. plnomocenstvo;
6. organizovaná vojenská sila: vojenská m., ozbrojená m., branná m.;
7. zastar. telesná sila: udrel, čo mal v moci (Dobš.) z celej sily; Faust teda držal sa z celej moci (Záb.) z celej sily
moc2 prísl. hovor. veľa, mnoho: čo je moc, to je moc aj trpezlivosť má svoje hranice
moč, -u m. tekutina vylučovaná obličkami;
močový príd.: m. mechúr, m. ústroj; m-á rúra; lek. m-é kamene, kamienky; chem. kyselina m-á