Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

moc¹ -i ž.

1. prirodzená sila, pôsobenie: m. prírody, liečivá m. rastlín; vyššia m. nepredvídané okolnosti; božský zásah

2. schopnosť, možnosť niečo (u)robiť: (nie) je to v mojej, ľudskej m-i

3. schopnosť niekoho ovládať, vplyv, účinok: mať, stratiť m. nad niekým

4. spravovanie štátu al. nejakého spoloč. celku, vláda: politická m., ujať sa m-i, uchopiť m.

5. právomoc, právo: úradná, rodičovská m.; práv. plná m. splnomocnenie

6. voj. sila: ozbrojená, branná m.

● mať niekoho v m-i ovládať ho; niet tej m-i, ktorá by ho prinútila nik ho neprinúti; to je v Božej m-i je to neisté; zlá m. nepriaznivé nadprirodzené bytosti

---

moc² hovor.

I. čísl. zákl. neurč. veľa, mnoho, op. málo: m. ľudí

II. prísl. veľa, mnoho, op. málo: m. hovoriť

---

moč -u m. výlučok obličiek;

močový príd.: m. mechúr, m-é kamene

moc čísl. i prísl.

---

moc ‑i ž.

---

moč ‑u m.; močový

moc moci ž.

moc prísl.

moc čísl. základná neurčitá

---

moč moču m.

moc¹ moci ž. 1. ▶ prirodzená schopnosť pôsobiť, účinnosť, pôsobenie: liečivá m. bylín; m. prírody; m. živlov; láska má veľkú m.; pripisovať prsteňu tajomnú, zázračnú, nadprirodzenú m.; stratila svoju niekdajšiu m. nad mužom; priťahovať niekoho neodolateľnou mocou [A. Hykisch]; Fantázia opriadla čarovnou mocou najmä papradie, známe u nás aj ako čertovo rebro. [E. Horváthová]
2. ▶ fyzická al. duševná schopnosť niečo robiť al. urobiť, dosiahnuť; syn. sily: urobíme všetko, čo je v našej moci; stihnúť ten termín nebolo v ľudskej moci; Ak bude v mojej moci tomu zabrániť, - mračil sa kozák, - tak tomu zabránim. [J. Červenák]
3. ▶ možnosť na niečo pôsobiť, niečo ovplyvniť; schopnosť niekoho, niečo ovládať; syn. sila, účinok, vplyv: veľká m. publicistiky, médií; m. peňazí, kapitálu; vo voľbách rozhoduje m. verejnej mienky; v slove sa skrýva obrovská m.; Keď sme získali moc nad prírodou, prírodu nahradila technika. [Slo 2002]
4. ▶ rozličnými prostriedkami získaná a udržiavaná prevaha pri rozhodovaní o verejných veciach a pri spravovaní štátu al. nejakého spoločenského celku, vláda: štátna m. verejná moc uplatňovaná v spoločenstve ľudí na určitom území, ktorá využíva štátnu formu na svoje vnútorné riadenie; politická, totalitná m.; náboženská, svetská m.; neobmedzená m. panovníka; zákonodarná m. forma štátnej moci, ktorá sa realizuje prijímaním a vydávaním ústavy a zákonov príslušnými zastupiteľskými zbormi; výkonná m. sústava štátnych orgánov (vláda, ústredné orgány štátnej správy, obce), ktoré uplatňujú ústavu a zákony na výkon štátnej správy; orgány súdnej moci ústavný súd, najvyšší súd, prokuratúra; politický zápas o m.; túžiť po moci; ujať sa moci; prevziať m. v krajine; Život spravujú generácie, ktoré prišli k moci pomerne mladé, privčas si osvojili moc, najmä jej lesk. [L. Ballek] □ byť pri moci, držať sa pri moci vládnuť
5. práv. ▶ oprávnenie rozhodovať vyplývajúce z právnych vzťahov, právomoc, právo: úradna m.; rozsudok nadobudol právnu m. je platný a môže sa vykonať □ plná moc a) písomný súhlas inej osobe konať v mene splnomocnenca b) tlačivo na takéto poverenie
6. ▶ sila založená na vojsku, na ozbrojených zložkách: ozbrojená m.; vojenská m. štátu; branná m. všetky ozbrojené sily a prostriedky tvoriace obranyschopnosť štátu
◘ fraz. mať niekoho v moci ovládať niekoho; niet tej moci, ktorá by ho prinútila nikto ho neprinúti; to je v Božej moci je to neisté; vyššia moc a) nepredvídané okolnosti, náhoda b) božský zásah; vziať moc do svojich rúk a) ujať sa vlády b) ovládnuť krajinu, štát

moc² čísl. základná neurčitá hovor. ▶ vyjadruje neurčité veľké množstvo, neurčitý veľký počet niečoho, veľa, mnoho: bolo tam m. ľudí; nemal na učenie m. času; prajem vám m. úspechov; Je toho naraz trochu moc. [D. Mitana] ◘ parem. májová tráva moc úžitku dáva

moc³ prísl. hovor. ▶ vo veľkej miere, vo veľkom rozsahu deja, veľmi: m. si nerozumeli; na tom mi m. záleží; v škole m. nevyniká ◘ fraz. čo je moc, to je moc trpezlivosť má svoje hranice; [nie je to] nič moc nemá to veľkú cenu, hodnotu

---

moč moču m. anat. ▶ priehľadná odpadová tekutina svetložltej až jantárovej farby, vylučovaná obličkami človeka a cicavcov: tmavý, svetlý m.; prvý ranný m.; udržať, zadržiavať m.; vyšetriť vzorku moču; odobrať pacientovi m.; zistiť prítomnosť bielkoviny, krvi v moči

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

---

moc¹, -i ž.

1. možnosť, schopnosť niečo urobiť: to nie je v mojej m-i, v ľudskej m-i; urobím všetko, čo je v mojej m-i, v ľudskej m-i; nemal m-i to urobiť; hovor. to je v božej m-i neisté; práv. dôkazná m. vlastnosť predmetu presvedčiť o jestvovaní skutočností o ňom uvádzaných;

2. ovládanie, vplyv, účinok: mať, nadobudnúť, stratiť m. nad niekým, nad niečím; nemať m-i nad niekým, nad niečím; mať čarovnú, zázračnú, neobmedzenú m.; mať, držať niekoho, niečo v m-i; dostať niekoho do svojej m-i, pod svoju m.; vymykať sa spod m-i niekoho

● je v jeho moci úplne pod jeho vplyvom;

3. vláda, nadvláda: politická, štátna m., m. ľudu; svetská, cirkevná m.; zápasiť o m.; dostať sa k m-i; byť, udržať sa pri m-i; ujať sa, chopiť sa m-i; prevziať, uchvátiť, uchopiť m. do svojich rúk; postúpiť, odovzdať m. do rúk niekoho; nevypustiť m. z ruky, z rúk; zlomiť m. kapitalistov;

4. sila, pôsobenie: m. prírody, m. zlata, peňazí, m. slova; liečivá, tajomná, nadprirodzená, zázračná m.; jeho m. je zlomená; priťahovať neodolateľnou m-ou; nieto tej m-i, ktorá by ma k tomu prinútila

● živá m. ma odtiaľ nedostane nik; zlá m., zlé m-i (v rozprávkach) škodlivé nadprirodzené bytosti; vyššia m. nepredvídané okolnosti, náhoda; silou-mocou nasilu, všetkými prostriedkami ap.;

5. právomoc, právo: zákonodarná, súdna, úradná, kráľovská, rodičovská m.; z vlastnej m-i; m-ou svojho úradu, z úradnej m-i; nariadenie s m-ou zákona; práv. plná m. plnomocenstvo;

6. organizovaná vojenská sila: vojenská m., ozbrojená m., branná m.;

7. zastar. telesná sila: udrel, čo mal v moci (Dobš.) z celej sily; Faust teda držal sa z celej moci (Záb.) z celej sily

moc² prísl. hovor. veľa, mnoho: čo je moc, to je moc aj trpezlivosť má svoje hranice

---

moč, -u m. tekutina vylučovaná obličkami;

močový príd.: m. mechúr, m. ústroj; m-á rúra; lek. m-é kamene, kamienky; chem. kyselina m-á

moc ž.
1. csl schopnosť, možnosť niečo (u)robiť; vplyv: Urobím, čo je v mojej moci (Ležiachov MAR); Tod má velkú modz v dedžine (Nandraž REV); Já nemám takú moc, abi som jéj to móhla vihovorit (Vištuk MOD); Mieu̯ v moci celú dzedzinu (Sotina SEN); Modz majú rukáh miňistri (Návojovce TOP); Také hájničenie to bolo, mal som pod mocú horu aj chotár (Skalka n. Váh. TRČ); Ih moc trimala lem povdruha dňa (Mur. Dl. Lúka REV)
F. čija je moc, ta i prauda (Humenné) - kto vládne, má vždy pravdu
2. schopnosť niekoho ovládať; účinnosť: Aj čuo bou̯a ešče tma ako v rohu, ale čerťi straťili svoju moc (Podkonice BB); Ťia hodvabnia hantúški mali takú moc, že šlovek se nemahól ani pohnúť (Revúca); Ale to neňí možné, de bis takú moc (odklínať) dostau̯?! (Jablonové MAL); Žolti koreň śe dava do paľenki, žebi tota modz do nej vošla (Rozhanovce KOŠ)
L. zlé moci (Lazisko LM) - rozprávkové nadprirodzené zlé sily
3. telesná, fyzická sila: Sused má takú moc f sebe ani obor (Rochovce ROŽ); Dobre, ked maž modz v rukoch (Chrasť n. Horn. SNV); Chcel stanuc, aľe ňemal moci (Bzenov PRE)
F. kričel kelo mal moci (Dl. Lúka BAR) - z celej sily; sprični jak Davidova moc (Niž. Hrabovec VRN) - veľmi priečny; siu̯ú mocú ho vou̯au̯ (Brodské SKA) - nástojčivo, nasilu; to muśi bic na moc zrobene (Krivany SAB) - pevne, silno; z brucha moc pochádza̋ (Sása REV) - telesná sila závisí od výživy; celkom som od moci otpadnú (Sása REV) - veľmi som zoslabol

moc
I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, mnoho, veľa: Modz žien na to (otravu) pomrelo (Žaškov DK); Je to najléčivejší voda, léči velice moc nemocí (Smrdáky SEN); Tam bolo strašne moc šandárov (Val. Belá PDZ)
F. modz vrán i koňa zje (Mošovce MAR) - niekedy rozhoduje aj počet; bolo tam moc sveta (V. Bielice TOP) - veľmi veľa ľudí
II. prísl.
1. čiast. strsl, zsl veľa, mnoho: Ja si zafše upečiem (chlieb) v rúre. Modz ňie, aľe si upečiem (Ležiachov MAR); Tá si ťiež modz vistála (Žaškov DK); Já vím modz viprávat fšeličo (Ružindol TRN); Aj naša starenka choďili variť a ňije málo, len dobre a moc! (V. Maňa VRB); No a tíh domácíh liékóv je veru hrube moc (Chocholná TRČ); Biu̯o ich tam moc (Brodské SKA)
F. čo je moc, to je moc (Vištuk MOD) - všetko má svoju mieru
2. zsl, zried. strsl veľmi: Modz ma to bolí (Návojovce TOP); Moc_ca jéj tam ňelúbí (Lapáš NIT); Človek si najvác pamatá to modz dobré a modz zlé (Myslenice MOD); Naša roďina bola modz známa (Skalka n. Váh. TRČ); Kerí kuoň moc kúsal, opiľi ho, tag bol cichší (Podmanín PB); No jak to vipadau̯o ve sklepie? Tan sa nesmieu̯ moc bavit (Mokrý Háj SKA)
F. modz visoko viskacuval, ale ňísko padél (Kubrica TRČ) - nevydarili sa mu jeho zámery; žena si to za modz veďie (Blatnica MAR) - váži si to
3. turč, trn, čiast. jzsl veľa ráz, často; oveľa: Chodzívali do Bratislavi modz robit tím Nencom (Myslenice MOD); Ke_com kopal, dze boli tí malé dzeci pochované, mo_com našol tí penáze (Ružindol TRN); Vlečki opravujeme aj trachtore a na pluhi zelezo modz ostríme (Semerovo HUR); To bolo modz vačé jako ona (Ružindol TRN); Takto je to moc krajšé (Vištuk MOD)

moc ž.
1. csl schopnosť, možnosť niečo (u)robiť; vplyv: Urobím, čo je v mojej moci (Ležiachov MAR); Tod má velkú modz v dedžine (Nandraž REV); Já nemám takú moc, abi som jéj to móhla vihovorit (Vištuk MOD); Mieu̯ v moci celú dzedzinu (Sotina SEN); Modz majú rukáh miňistri (Návojovce TOP); Také hájničenie to bolo, mal som pod mocú horu aj chotár (Skalka n. Váh. TRČ); Ih moc trimala lem povdruha dňa (Mur. Dl. Lúka REV)
F. čija je moc, ta i prauda (Humenné) - kto vládne, má vždy pravdu
2. schopnosť niekoho ovládať; účinnosť: Aj čuo bou̯a ešče tma ako v rohu, ale čerťi straťili svoju moc (Podkonice BB); Ťia hodvabnia hantúški mali takú moc, že šlovek se nemahól ani pohnúť (Revúca); Ale to neňí možné, de bis takú moc (odklínať) dostau̯?! (Jablonové MAL); Žolti koreň śe dava do paľenki, žebi tota modz do nej vošla (Rozhanovce KOŠ)
L. zlé moci (Lazisko LM) - rozprávkové nadprirodzené zlé sily
3. telesná, fyzická sila: Sused má takú moc f sebe ani obor (Rochovce ROŽ); Dobre, ked maž modz v rukoch (Chrasť n. Horn. SNV); Chcel stanuc, aľe ňemal moci (Bzenov PRE)
F. kričel kelo mal moci (Dl. Lúka BAR) - z celej sily; sprični jak Davidova moc (Niž. Hrabovec VRN) - veľmi priečny; siu̯ú mocú ho vou̯au̯ (Brodské SKA) - nástojčivo, nasilu; to muśi bic na moc zrobene (Krivany SAB) - pevne, silno; z brucha moc pochádza̋ (Sása REV) - telesná sila závisí od výživy; celkom som od moci otpadnú (Sása REV) - veľmi som zoslabol

moc
I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, mnoho, veľa: Modz žien na to (otravu) pomrelo (Žaškov DK); Je to najléčivejší voda, léči velice moc nemocí (Smrdáky SEN); Tam bolo strašne moc šandárov (Val. Belá PDZ)
F. modz vrán i koňa zje (Mošovce MAR) - niekedy rozhoduje aj počet; bolo tam moc sveta (V. Bielice TOP) - veľmi veľa ľudí
II. prísl.
1. čiast. strsl, zsl veľa, mnoho: Ja si zafše upečiem (chlieb) v rúre. Modz ňie, aľe si upečiem (Ležiachov MAR); Tá si ťiež modz vistála (Žaškov DK); Já vím modz viprávat fšeličo (Ružindol TRN); Aj naša starenka choďili variť a ňije málo, len dobre a moc! (V. Maňa VRB); No a tíh domácíh liékóv je veru hrube moc (Chocholná TRČ); Biu̯o ich tam moc (Brodské SKA)
F. čo je moc, to je moc (Vištuk MOD) - všetko má svoju mieru
2. zsl, zried. strsl veľmi: Modz ma to bolí (Návojovce TOP); Moc_ca jéj tam ňelúbí (Lapáš NIT); Človek si najvác pamatá to modz dobré a modz zlé (Myslenice MOD); Naša roďina bola modz známa (Skalka n. Váh. TRČ); Kerí kuoň moc kúsal, opiľi ho, tag bol cichší (Podmanín PB); No jak to vipadau̯o ve sklepie? Tan sa nesmieu̯ moc bavit (Mokrý Háj SKA)
F. modz visoko viskacuval, ale ňísko padél (Kubrica TRČ) - nevydarili sa mu jeho zámery; žena si to za modz veďie (Blatnica MAR) - váži si to
3. turč, trn, čiast. jzsl veľa ráz, často; oveľa: Chodzívali do Bratislavi modz robit tím Nencom (Myslenice MOD); Ke_com kopal, dze boli tí malé dzeci pochované, mo_com našol tí penáze (Ružindol TRN); Vlečki opravujeme aj trachtore a na pluhi zelezo modz ostríme (Semerovo HUR); To bolo modz vačé jako ona (Ružindol TRN); Takto je to moc krajšé (Vištuk MOD)

---

moč m. výlučok obličiek: Vilej ten moč s kíbla, nech to tu nesmrdzí! (Vištuk MOD); Ja trimala moč cali dzeň (Buglovce LVO)
F. pivo ťeplé jako moč (Lapáš NIT) - veľmi teplé; poliévka jako moč (Bošáca TRČ) - veľmi slaná

moc ž
1. (prirodzená) možnosť, schopnosť niečo vykonať: neni w moci čloweka rádda twá (KB 1757); ťarchy všelike našu moc, vladu i trpezlivost prevyšujice nas prinuteli, aby sme sa k slavnej stolici utekli (BADÍN 1768 LP); gesli bi to na moci meg stalo, aby gsem wssecku starost odehnati mohel, gak welku odplatu bi ste mne usadili? (MK 18. st)
2. ovládanie, vplyv, účinok, pôsobenie: sme wssychny w geho (Boha) moczy (BRATISLAVA 1561 E) úplne pod jeho vplyvom; každý cžlowěk mocem wyzssým poddán budě (BK 1581) nadprirodzeným mocnostiam; (žena) pod moczow muže tweho budess (BAg 1585); s tim was w mocz a w ochranu Bohu poruczam (MICHALOVCE 1627); mandragora takowu mocz ma w sobe, že cžloweka ospanliweho cžini (TC 1631); čarodegnice magj običeg mluwiti: Preliewam tuto wodičku s božou mocou prez metličku (LKa 1736); slowá moc náramnitú magú (PT 1778); carne oči, carne, co vy za moc mace, kedž vy mojmu sarcu pokoja nedace? (AD 18. st)
3. vláda, nadvláda: dominor: panugem, moc mám (KS 1763); k noham padame nejasnejšimu a laskavemu otcovi, na tomto svete pri boskej moci vladari a cisari (ORKUCANY 1773 LP); okolo toho času rozssirowal sultán turecký moc swau w Europě (SH 1786)
4. právomoc, právo: prespolny ssewczy nemagj moczy obuw prodawaty (CA 1579); W. Milost z uradu maté mocz (H. JASENO 1600); bratrj z mocy sweg reguly k žádnému ginssýmu postu zawázani negsu (PrV 1767); poddawame se slowutnemu mestecžku pod moc (S. ĽUPČA 1786)
L. práv plná m. splnomocnenie: dawam plnu mocz a prawo timto listem (STARHRAD 1508 SČL); pravá m. súdna právomoc: jurisdictio: moc prawa (AP 1769)
5. telesná sila; sila prírodných živlov: debilis: nedužiwý, bez mocy a sýli (WU 1750); (pastier majerníka) o zem uderil tak, že y z tassku moczu se mu z ruky wyswobodil (BLATNICA 1757); trám wilomeny z mocu búrki (PT 1778)
L. silou a m-ou; z m-ou a s kvaltom s použitím násilia, nasilu: (poddanému) se silou a moczy rucznicze wzala (MOŠOVCE 1568 KL); Pawel Spiwowsky sekeru zamek z moczy a s kwaltem otewřel (SKALICA 1675)
6. (ozbrojená, vojenská) kolektívna sila: Karel ssessti z wogansku mocu (Sicíliu) sobe podmanil (KrP 1760); summa belli moles in Germania est: weliká moc wogánská gest w Ňemeckég zemi (KS 1763); obiwatele, domniwagjce se, že bichom ozbrogenu moci proťi ňjm bogowaťi mjnili, oheň do lodi nasseg hazeli (PT 1796)

moc
I. čísl zákl neurč veľa, mnoho: Luczanya, ked ich mocz prisslo, fatensa zabrali (LIPTOV 1676); Jano Sebesstian bywal poddanym pana Revay Mihalowym za moc rokou (BELÁ 1716); sedlak ma moc dluhow (GV 1755)
II. prísl veľa, mnoho: len ty moc nehowor (s. l. 1771)

---

moč m tekutina vylučovaná obličkami: polny rutka wyhany močem pripalenu krwnost (MT 17. st); mocy druhe (fazule) gest kapkany moče y rezak odgimaty (HL 17. st); dysuria: rezanka, rezánj moče (WU 1750); znaky pri teto nemocy znamenagj se, gakožto čerwenj moč a ffantazirowánj (HT 1760); urina: moč (PD 18. st); -ný, -ový príd: ureter: močny žjla močovod; matella: močny nadobečka (KS 1763) nočník; (maternica) má dwě ssiroké strany, z njchžto gedna zpředu naproti močowému měchýři, druhá zzadu naproti zadnjmu střewu gest obrácená (ZK 1778)

moc_1 Moc_1 moc_2 Moc_2 Moc_3 Moc_4 Moč Moč_K1

moc
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jedna)	moc
G	(bez)	moci
D	(k)	moci
A	(vidím)	moc
L	(o)	moci
I	(s)	mocou

ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dve)	moci
G	(bez)	mocí
D	(k)	mociam
A	(vidím)	moci
L	(o)	mociach
I	(s)	mocami

---

moč
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	moč
G	(bez)	moču
D	(k)	moču
A	(vidím)	moč
L	(o)	moči
I	(s)	močom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(tri)	moče
G	(bez)	močov
D	(k)	močom
A	(vidím)	moče
L	(o)	močoch
I	(s)	močmi

Priezvisko MOC sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 3×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
ROŽŇAVA, okr. ROŽŇAVA – 2×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 1×;

---

Priezvisko MÓC sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 35×, celkový počet lokalít: 17, v lokalitách:
LUČENEC, okr. LUČENEC – 6×;
SELEŠŤANY (obec ZÁHORCE), okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 4×;
VIESKA (obec BYSTRIČANY), okr. PRIEVIDZA – 4×;
BREZNO, okr. BANSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 BREZNO) – 3×;
CHRASTINCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;
DETVA-SÍDLISKO (obec DETVA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 2×;
POLTÁR, okr. LUČENEC (od r. 1996 POLTÁR) – 2×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 2×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ČEBOVCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
BOJNICE, okr. PRIEVIDZA – 1×;
HRABOVO (obec KALINOVO), okr. LUČENEC (od r. 1996 POLTÁR) – 1×;
KRIVÁŇ, okr. ZVOLEN (od r. 1996 DETVA) – 1×;
LESENICE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
PÍLA, okr. LUČENEC – 1×;
PRESEĽANY NAD IPĽOM (obec ŠAHY), okr. LEVICE – 1×;
PRIEVIDZA IV-KOPANICE (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 1×;

---

Priezvisko MÔC sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 50×, celkový počet lokalít: 16, v lokalitách:
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 11×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 5×;
ŽELOVCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 4×;
HORNÁ TRNÁVKA (obec PRESTAVLKY), okr. ŽIAR NAD HRONOM – 4×;
JAHODNÍKY (obec MARTIN), okr. MARTIN – 4×;
LOVČICA (obec LOVČICA-TRUBÍN), okr. ŽIAR NAD HRONOM – 4×;
BENICE, okr. MARTIN – 3×;
KĽAČANY (obec TRNAVÁ HORA), okr. ŽIAR NAD HRONOM – 3×;
ŽIBRITOV, okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 2×;
HORNÉ STRHÁRE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 2×;
JANOVA LEHOTA, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ŠAROVCE, okr. LEVICE – 1×;
SLAVOŠOVCE, okr. ROŽŇAVA – 1×;
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
ZÁTURČIE (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;

moc: ^{→speex →vorbis}

miesto a našu moc ≈ place et notre autorité
moc, ale o lásku ≈ pouvoir mais de l'amour
moc a vzoprieť sa ≈ pouvoir, et se soustraire
moc a že je ≈ pouvoir et qu'il est
moci federalistov, dokonca aj ≈ pouvoir des fédéraux, même
moc prestáva, ich vplyv ≈ pouvoir cesse, leur influence
moč a výkaly padajú ≈ urine ou de fèces
svojej moci, pán farár ≈ son pouvoir, monsieur le curé
...

brannej moci von Ohlena ≈ branné moci von Oblena
moci pánom, boháčom, magnátom ≈ moci pánům, boháčům, magnátům
moci rozhodli emigrovať do ≈ moci rozhodli emigrovat do
moci v Bruseli, ako ≈ kuloárů v Bruselu, jak
moci von Ohlena pred ≈ moci von Oblena před
močom a približne 46 % stolicou ≈ močí a přibližně 46 % stolicí
VEĽMI Ali zošit zaujíma ≈ MOC Ali sešit zajímá
vylučuje močom a stolicou ≈ vylučuje močí a stolicí
...

a moc, a keď ≈ and power, and when
a život a moc ≈ and life and power
v krvi a moči ≈ in blood and urine
v moči a len ≈ in urine and only
v moči a prostredníctvom ≈ in urine and via
v stolici a moči ≈ in faeces and urine
vzorky krvi a moču ≈ blood and urine samples
vzorky moču a krvi ≈ blood and urine samples
...