moc ž.
1. csl schopnosť, možnosť niečo (u)robiť; vplyv: Urobím, čo je v mojej moci (Ležiachov MAR); Tod má velkú modz v dedžine (Nandraž REV); Já nemám takú moc, abi som jéj to móhla vihovorit (Vištuk MOD); Mieu̯ v moci celú dzedzinu (Sotina SEN); Modz majú rukáh miňistri (Návojovce TOP); Také hájničenie to bolo, mal som pod mocú horu aj chotár (Skalka n. Váh. TRČ); Ih moc trimala lem povdruha dňa (Mur. Dl. Lúka REV)
F. čija je moc, ta i prauda (Humenné) - kto vládne, má vždy pravdu
2. schopnosť niekoho ovládať; účinnosť: Aj čuo bou̯a ešče tma ako v rohu, ale čerťi straťili svoju moc (Podkonice BB); Ťia hodvabnia hantúški mali takú moc, že šlovek se nemahól ani pohnúť (Revúca); Ale to neňí možné, de bis takú moc (odklínať) dostau̯?! (Jablonové MAL); Žolti koreň śe dava do paľenki, žebi tota modz do nej vošla (Rozhanovce KOŠ)
L. zlé moci (Lazisko LM) - rozprávkové nadprirodzené zlé sily
3. telesná, fyzická sila: Sused má takú moc f sebe ani obor (Rochovce ROŽ); Dobre, ked maž modz v rukoch (Chrasť n. Horn. SNV); Chcel stanuc, aľe ňemal moci (Bzenov PRE)
F. kričel kelo mal moci (Dl. Lúka BAR) - z celej sily; sprični jak Davidova moc (Niž. Hrabovec VRN) - veľmi priečny; siu̯ú mocú ho vou̯au̯ (Brodské SKA) - nástojčivo, nasilu; to muśi bic na moc zrobene (Krivany SAB) - pevne, silno; z brucha moc pochádza̋ (Sása REV) - telesná sila závisí od výživy; celkom som od moci otpadnú (Sása REV) - veľmi som zoslabol
moc
I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, mnoho, veľa: Modz žien na to (otravu) pomrelo (Žaškov DK); Je to najléčivejší voda, léči velice moc nemocí (Smrdáky SEN); Tam bolo strašne moc šandárov (Val. Belá PDZ)
F. modz vrán i koňa zje (Mošovce MAR) - niekedy rozhoduje aj počet; bolo tam moc sveta (V. Bielice TOP) - veľmi veľa ľudí
II. prísl.
1. čiast. strsl, zsl veľa, mnoho: Ja si zafše upečiem (chlieb) v rúre. Modz ňie, aľe si upečiem (Ležiachov MAR); Tá si ťiež modz vistála (Žaškov DK); Já vím modz viprávat fšeličo (Ružindol TRN); Aj naša starenka choďili variť a ňije málo, len dobre a moc! (V. Maňa VRB); No a tíh domácíh liékóv je veru hrube moc (Chocholná TRČ); Biu̯o ich tam moc (Brodské SKA)
F. čo je moc, to je moc (Vištuk MOD) - všetko má svoju mieru
2. zsl, zried. strsl veľmi: Modz ma to bolí (Návojovce TOP); Moc_ca jéj tam ňelúbí (Lapáš NIT); Človek si najvác pamatá to modz dobré a modz zlé (Myslenice MOD); Naša roďina bola modz známa (Skalka n. Váh. TRČ); Kerí kuoň moc kúsal, opiľi ho, tag bol cichší (Podmanín PB); No jak to vipadau̯o ve sklepie? Tan sa nesmieu̯ moc bavit (Mokrý Háj SKA)
F. modz visoko viskacuval, ale ňísko padél (Kubrica TRČ) - nevydarili sa mu jeho zámery; žena si to za modz veďie (Blatnica MAR) - váži si to
3. turč, trn, čiast. jzsl veľa ráz, často; oveľa: Chodzívali do Bratislavi modz robit tím Nencom (Myslenice MOD); Ke_com kopal, dze boli tí malé dzeci pochované, mo_com našol tí penáze (Ružindol TRN); Vlečki opravujeme aj trachtore a na pluhi zelezo modz ostríme (Semerovo HUR); To bolo modz vačé jako ona (Ružindol TRN); Takto je to moc krajšé (Vištuk MOD)
moc ž.
1. csl schopnosť, možnosť niečo (u)robiť; vplyv: Urobím, čo je v mojej moci (Ležiachov MAR); Tod má velkú modz v dedžine (Nandraž REV); Já nemám takú moc, abi som jéj to móhla vihovorit (Vištuk MOD); Mieu̯ v moci celú dzedzinu (Sotina SEN); Modz majú rukáh miňistri (Návojovce TOP); Také hájničenie to bolo, mal som pod mocú horu aj chotár (Skalka n. Váh. TRČ); Ih moc trimala lem povdruha dňa (Mur. Dl. Lúka REV)
F. čija je moc, ta i prauda (Humenné) - kto vládne, má vždy pravdu
2. schopnosť niekoho ovládať; účinnosť: Aj čuo bou̯a ešče tma ako v rohu, ale čerťi straťili svoju moc (Podkonice BB); Ťia hodvabnia hantúški mali takú moc, že šlovek se nemahól ani pohnúť (Revúca); Ale to neňí možné, de bis takú moc (odklínať) dostau̯?! (Jablonové MAL); Žolti koreň śe dava do paľenki, žebi tota modz do nej vošla (Rozhanovce KOŠ)
L. zlé moci (Lazisko LM) - rozprávkové nadprirodzené zlé sily
3. telesná, fyzická sila: Sused má takú moc f sebe ani obor (Rochovce ROŽ); Dobre, ked maž modz v rukoch (Chrasť n. Horn. SNV); Chcel stanuc, aľe ňemal moci (Bzenov PRE)
F. kričel kelo mal moci (Dl. Lúka BAR) - z celej sily; sprični jak Davidova moc (Niž. Hrabovec VRN) - veľmi priečny; siu̯ú mocú ho vou̯au̯ (Brodské SKA) - nástojčivo, nasilu; to muśi bic na moc zrobene (Krivany SAB) - pevne, silno; z brucha moc pochádza̋ (Sása REV) - telesná sila závisí od výživy; celkom som od moci otpadnú (Sása REV) - veľmi som zoslabol
moc
I. neskl. čísl. zákl. neurč. vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, mnoho, veľa: Modz žien na to (otravu) pomrelo (Žaškov DK); Je to najléčivejší voda, léči velice moc nemocí (Smrdáky SEN); Tam bolo strašne moc šandárov (Val. Belá PDZ)
F. modz vrán i koňa zje (Mošovce MAR) - niekedy rozhoduje aj počet; bolo tam moc sveta (V. Bielice TOP) - veľmi veľa ľudí
II. prísl.
1. čiast. strsl, zsl veľa, mnoho: Ja si zafše upečiem (chlieb) v rúre. Modz ňie, aľe si upečiem (Ležiachov MAR); Tá si ťiež modz vistála (Žaškov DK); Já vím modz viprávat fšeličo (Ružindol TRN); Aj naša starenka choďili variť a ňije málo, len dobre a moc! (V. Maňa VRB); No a tíh domácíh liékóv je veru hrube moc (Chocholná TRČ); Biu̯o ich tam moc (Brodské SKA)
F. čo je moc, to je moc (Vištuk MOD) - všetko má svoju mieru
2. zsl, zried. strsl veľmi: Modz ma to bolí (Návojovce TOP); Moc_ca jéj tam ňelúbí (Lapáš NIT); Človek si najvác pamatá to modz dobré a modz zlé (Myslenice MOD); Naša roďina bola modz známa (Skalka n. Váh. TRČ); Kerí kuoň moc kúsal, opiľi ho, tag bol cichší (Podmanín PB); No jak to vipadau̯o ve sklepie? Tan sa nesmieu̯ moc bavit (Mokrý Háj SKA)
F. modz visoko viskacuval, ale ňísko padél (Kubrica TRČ) - nevydarili sa mu jeho zámery; žena si to za modz veďie (Blatnica MAR) - váži si to
3. turč, trn, čiast. jzsl veľa ráz, často; oveľa: Chodzívali do Bratislavi modz robit tím Nencom (Myslenice MOD); Ke_com kopal, dze boli tí malé dzeci pochované, mo_com našol tí penáze (Ružindol TRN); Vlečki opravujeme aj trachtore a na pluhi zelezo modz ostríme (Semerovo HUR); To bolo modz vačé jako ona (Ružindol TRN); Takto je to moc krajšé (Vištuk MOD)
moč m. výlučok obličiek: Vilej ten moč s kíbla, nech to tu nesmrdzí! (Vištuk MOD); Ja trimala moč cali dzeň (Buglovce LVO)
F. pivo ťeplé jako moč (Lapáš NIT) - veľmi teplé; poliévka jako moč (Bošáca TRČ) - veľmi slaná