možný príd.
1. kt. sa môže uskutočniť, stať, ktorého jestvovanie sa dá predpokladať, uskutočniteľný, op. nemožný: jediný m. spôsob; urobiť všetko m-é; to nie je m-é
2. prípadný, eventuálny: vylúčiť m-é omyly; predísť m-mu nešťastiu
možný -ná -né príd.
možný -ná -né príd. 1. ▶ ktorý sa dá za objektívnych podmienok, predpokladov uskutočniť, vykonať, uskutočniteľný; op. nemožný: najväčší m. výkon; jediný m. spôsob, ako to urobiť; bojovať všetkými možnými prostriedkami; uviesť všetky možné protiargumenty; to je posledné možné riešenie 2. v prísudku so slovesom byť ▶ ktorý môže nastať za istých okolností: to nie je možné to sa nedá uskutočniť, ↗ i fraz.; úspešný vývoj nie je m. bez obnovovania historickej kontinuity; redukcia počtu pracovníkov teraz nie je možná; je možné spoločne tráviť čas aj mlčky □ je možné, že... vyjadrenie nízkeho stupňa presvedčenia hovoriaceho o platnosti obsahu výpovede 3. ▶ ktorý sa môže vyskytnúť, prípadný, eventuálny, mysliteľný: úvaha o možných variantoch vývoja; poukazovať na možné riziko zosuvu pôdy; predchádzať, predísť možnej strate; vyvarovať sa možných následkov; izby hýrili všetkými možnými farbami; chcú docieliť maximálnu možnú mieru spravodlivosti najvyšší stupeň ◘ fraz. to nie je možné! nemôžem tomu uveriť
možný pri ktorom jestvuje možnosť uskutočnenia, splnenia, výskytu a pod. • uskutočniteľný • realizovateľný: možné, uskutočniteľné zmeny; možné, realizovateľné riešenie • splniteľný • dosiahnuteľný: splniteľný, dosiahnuteľný cieľ • mysliteľný (op. nemožný, vylúčený): to je ťažko možné, mysliteľné • prípustný • dovolený (ktorý sa pripúšťa ako možnosť): obmena je prípustná, dovolená • pravdepodobný: uskutočnenie plánu je pravdepodobné • nezáväzný • kniž. fakultatívny (možný v závislosti od voľby; op. obligátny): nezáväzný, fakultatívny člen, prvok • prípadný • eventuálny • potenciálny: zabrániť prípadným, eventuálnym, potenciálnym stratám • myslený • odb. virtuálny: myslený, virtuálny systém
nepovinný ktorý nie je určený ako povinnosť, ktorý nie je uskutočňovaný povinne (op. povinný) • dobrovoľný: nepovinná, dobrovoľná vojenská služba • voliteľný • výberový • kniž. fakultatívny (pri ktorom je možnosť voľby; op. záväzný, obligátny, obligatórny): voliteľný vyučovací predmet; voliteľná, výberová prednáška • nezáväzný • možný (ktorý sa neriadi záväznou normou, záväzkom a pod.; op. záväzný): prijať jedno z nezáväzných, možných riešení • neobligátny
prípustný ktorý možno pripustiť (op. neprípustný) • dovolený • povolený (op. nedovolený, zakázaný): prípustná, dovolená, povolená rýchlosť; nie je prípustné, dovolené, povolené fajčiť v miestnosti • prijateľný (ktorý možno prijať): prijateľné riešenie, prijateľná vec • možný (op. nemožný): je to možné
reálny 1. vychádzajúci zo skutočnosti, zohľadňujúci skutočnosť (op. nereálny) • realistický: byť v odhade reálny, realistický • triezvy • vecný: mať na vec triezvy, vecný pohľad • pragmatický • pragmatistický • praktický • prakticistický (vychádzajúci z potrieb praxe, zohľadňujúci prax): pragmatický človek; pragmatistický, prakticistický, praktický prístup • uskutočniteľný • realizovateľný • možný • dosiahnuteľný • splniteľný (vzhľadom na skutočnosť): uskutočniteľný, realizovateľný, možný plán; nie je to uskutočniteľné, realizovateľné, možné, dosiahnuteľné, splniteľné • objektívny (op. subjektívny) • pravý: objektívny, pravý obraz skutočnosti
2. p. skutočný 1
uskutočniteľný ktorý možno vykonať, uskutočniť • realizovateľný • konkretizovateľný: uskutočniteľný, realizovateľný, konkretizovateľný návrh • splniteľný • kniž. naplniteľný (ktorý možno splniť): splniteľný, naplniteľný sen; splniteľná požiadavka • možný • reálny (ktorý má predpoklady na uskutočnenie): je to možné, reálne; reálny plán (op. nereálny)
1. ktorý môže byť, ktorý sa môže stať, ktorého existenciu možno predpokladať, uskutočniteľný: najväčší m. výkon; jediný m. spôsob; bojovať všetkými možnými prostriedkami; všetko možné i nemožné všeličo; na každý možný i nemožný spôsob; sľúbiť, urobiť všetko m-é; pokiaľ, nakoľko je to m-é; to je jedine m-é; bolo by to m-é?, to nie je m-é! nemôžem tomu veriť; je možné, že ... možno pripustiť, že ...;
2. prípadný, eventuálny: predísť možnej strate života, možnému nešťastiu;
3. zastar. zámožný, bohatý: Blatnický, najmožnejší, najpyšnejší zeman. (Kal.)
možný príd. 1. ktorý sa môže stať, uskutočniteľný: Ag bi to bola možná vec, tag mi to sprav! (Mur. Dl. Lúka REV); Ten predaj neból možní, lebo to nebolo nanho prepísané (Vištuk MOD); Aš ti je to možná, obetuj! (Lukáčovce HLO); Neni nám možná vidržat pri takéj drahobe (Brestovany TRN) F. to neni možná (Mokrý Háj SKA) - to je neuveriteľné; bolí mia hu̯ava, co neňi možná (Brodské SKA) - veľmi ma bolí; Ňebolo mu možnej veci urobiťi to (Čelovce MK) - nemohol to urobiť; šecko možné (Lapáš NIT) - všeličo 2. csl, miest. zastar. zámožný, bohatý: Ftedi sa ňekresalo drevo, chiba chto bou̯ možňejší (Zázrivá DK); Keď boľi roďičia bohačí, možňejší, tag dávaľi (Dobrá Niva ZVO); Vuon je možní, aľe mi zmo ľen takí chudáci (Kokava n. Rim. RS); To sú velice možní ludé (Stráže n. Myj. SEN); Muj ocedz buľi barz možni človek (Kendice PRE) 3. čiast. strnitr tučný, statný: Ujčinka su taká možná, aš sa ín tag boki prelívajú (Červeník HLO); Jaká je tá Etela po puoroďe možná! (V. Maňa VRB) 4. spôsobilý na niečo, schopný: Ja som ňie možná do vŕšku iť (Blatnica MAR); On je možní bárčo zle urobit (Šípkové PIE)
možný príd 1. kt. môže byť, kt. sa môže stať, ktorého existenciu možno predpokladať, uskutočniteľný: czoz gest mnie mozneho, wsseczko sem powolen vcziniti pro W. M. (BRATISLAVA 1531); kdyby možne bylo, rad by s nimi (so sedliakmi) i zamky postaviti (POLOMA 1649 LP); to nam neni možna vec vyplatit (M. KUBRA 1718 LP) 2. kt. môže v danom prípade nastať a s ktorým treba počítať, prípadný: czechmister má se pred wrchnost z podarowanym možnym se zawdecžyti (CA 1701); ku nemocznim wsseczko poslussensztwy a možnu potrebu proukazowaty ((TOPOĽČANY) 18. st) 3. schopný: proto lžeme, že negsme možni naplniti každe nasse slowo (LKa 1736) 4. mocný, vplyvný: kde gsu možnj sweta toho pany? (Tr 1728); mezi trjmy wyramy neymoznegssy lutheranska (KrP 1760); pollet in republica: možny člowek w towarystwu (KS 1763); ten člowek možný a bohatý mosel byti (SlK 1766-80) 5. bohatý, zámožný: od tebe vyššímu, v statku možnejšímu nedej statky tvé skovat (ASL 1652); pane, že sme my chudobny a Wassa Milost možna, preto sme y my zemanja (V. ČEPČÍN 1721); berankuw meli obetowatj toliko ty, kterj bjly možnj (CS 18. st); -o vetná prísl vyj. možnosť, je možné, dá sa: psany vczynym podle toho, czos mnye mozno (NITRA 1513); possibile est: možno gest (KS 1763)