moč -u m. výlučok obličiek;
močový príd.: m. mechúr, m-é kamene
močový -vá -vé príd. 1. anat. ▶ súvisiaci s močom a jeho vylučovaním; slúžiaci na tvorbu, hromadenie a odvádzanie moču: močové cesty sústava dutých orgánov odvádzajúcich moč z tela (panvička, obličky, močovod, močový mechúr a močová rúra); m. mechúr; močová rúra, trubica; mať zápal močových ciest 2. biochem. ▶ vytvorený z látok prítomných v moči: kyselina močová bezfarebná kryštalická látka v moči; liečba močových kameňov, kamienkov; pitná kúra pomáha pri rozpúšťaní močového piesku
močový p. moč
moč, -u m. tekutina vylučovaná obličkami;
močový príd.: m. mechúr, m. ústroj; m-á rúra; lek. m-é kamene, kamienky; chem. kyselina m-á
(jeden) močový; (bez) močového; (k) močovému; (vidím) močového; (ó) močový!; (o) močovom; (s) močovým;
(dvaja) močoví; (bez) močových; (k) močovým; (vidím) močových; (ó) močoví!; (o) močových; (s) močovými;
(jeden) močový; (bez) močového; (k) močovému; (vidím) močový; (ó) močový!; (o) močovom; (s) močovým;
(dva) močové; (bez) močových; (k) močovým; (vidím) močové; (ó) močové!; (o) močových; (s) močovými;
(jedna) močová; (bez) močovej; (k) močovej; (vidím) močovú; (ó) močová!; (o) močovej; (s) močovou;
(dve) močové; (bez) močových; (k) močovým; (vidím) močové; (ó) močové!; (o) močových; (s) močovými;
(jedno) močové; (bez) močového; (k) močovému; (vidím) močové; (ó) močové!; (o) močovom; (s) močovým;