moč -u m. výlučok obličiek;
močový príd.: m. mechúr, m-é kamene
močový -vá -vé príd.
močový -vá -vé príd. 1. anat. ▶ súvisiaci s močom a jeho vylučovaním; slúžiaci na tvorbu, hromadenie a odvádzanie moču: močové cesty sústava dutých orgánov odvádzajúcich moč z tela (panvička, obličky, močovod, močový mechúr a močová rúra); m. mechúr; močová rúra, trubica; mať zápal močových ciest 2. biochem. ▶ vytvorený z látok prítomných v moči: kyselina močová bezfarebná kryštalická látka v moči; liečba močových kameňov, kamienkov; pitná kúra pomáha pri rozpúšťaní močového piesku
močový p. moč
moč, -u m. tekutina vylučovaná obličkami;
močový príd.: m. mechúr, m. ústroj; m-á rúra; lek. m-é kamene, kamienky; chem. kyselina m-á
močový príd. 1. súvisiaci s močom: močoví kamen (Vištuk MOD) L. močoví bubeň (Jakubov MAL) - močový mechúr 2. používaný na močovku: močoví sud (Pravenec PDZ)