močenie -nia s. ▶ vylučovanie moču, priehľadnej odpadovej tekutiny svetložltej až jantárovej farby, z organizmu: časté, prerušované m.; bolesti, pálenie pri močení; ťažkosti s trávením a močením; mať nutkanie na m. ▷ ↗ i močiť1
močiť sa -čí sa -čia sa moč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. (v čom) ▶ byť na istý čas ponorený, namočený vo vode; syn. máčať sa: m. sa vo vani; deti sa celý deň močia v bazéne; Kováč, a on to dobre vedel, sa močil práve so ženou aj vnučkou v malom kúpeľnom bazéniku pod terasou. [L. Ballek]; V Spartaku sme mali na štadióne dve cínové vane a v tých sme sa močili. [Šp 2010] ▷ dok. ↗ vymočiť sa
močiť1 -čí -čia moč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok. (ø; čo) ▶ vylučovať moč močovými cestami von z tela: m. do pisoára; chce sa jej m.; chodí často m.; niekto močí pri plote; po úraze močila krv; Sám sa vzdialil za šopu a tam močil. [R. Sloboda]; Muž dva dni nejedol a nepil, močil pod seba a nereagoval na nijaké dohováranie. [A. Baláž] neudržal moč ▷ opak. močievať1 -va -vajú -val: v noci častejšie močieva
močiť2 -čí -čia moč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. (čo) ▶ dávať niečo na istý čas do nejakej tekutiny, obyč. do vody, a tým vystavovať jej pôsobeniu; syn. máčať, namáčať: m. hrach, fazuľu; m. ľan, konope pred ďalším spracovaním; m. žemľu v mlieku; m. bylinky v liehu; nechty si močila v olejčeku; Vyzul si baganče, dal dole podkolienky a chvíľu si močil nohy v potoku. [S. Rakús] ▷ opak. močievať2 -va -vajú -val: O pive vravel, že je to nápoj, ani keby sa v ňom močievala vrbina. [A. Habovštiak]; dok. ↗ vymočiť