močiť nedok.
1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny; máčať: m. konope, ľan; m. žemľu v mlieku; m. si nohy (vo vode)
2. zried. (na)máčať: tráva m-la spodky nohavíc
3. vylučovať moč;
opak. močievať -a
// močiť sa máčať sa: v liehu sa m-ia zelinky
močiť -čí -čia moč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok.
močiť sa -čí sa -čia sa moč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok.
močenie -nia s. ▶ vylučovanie moču, priehľadnej odpadovej tekutiny svetložltej až jantárovej farby, z organizmu: časté, prerušované m.; bolesti, pálenie pri močení; ťažkosti s trávením a močením; mať nutkanie na m. ▷ ↗ i močiť1
močiť sa -čí sa -čia sa moč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. (v čom) ▶ byť na istý čas ponorený, namočený vo vode; syn. máčať sa: m. sa vo vani; deti sa celý deň močia v bazéne; Kováč, a on to dobre vedel, sa močil práve so ženou aj vnučkou v malom kúpeľnom bazéniku pod terasou. [L. Ballek]; V Spartaku sme mali na štadióne dve cínové vane a v tých sme sa močili. [Šp 2010] ▷ dok. ↗ vymočiť sa
močiť1 -čí -čia moč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok. (ø; čo) ▶ vylučovať moč močovými cestami von z tela: m. do pisoára; chce sa jej m.; chodí často m.; niekto močí pri plote; po úraze močila krv; Sám sa vzdialil za šopu a tam močil. [R. Sloboda]; Muž dva dni nejedol a nepil, močil pod seba a nereagoval na nijaké dohováranie. [A. Baláž] neudržal moč ▷ opak. močievať1 -va -vajú -val: v noci častejšie močieva
močiť2 -čí -čia moč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. (čo) ▶ dávať niečo na istý čas do nejakej tekutiny, obyč. do vody, a tým vystavovať jej pôsobeniu; syn. máčať, namáčať: m. hrach, fazuľu; m. ľan, konope pred ďalším spracovaním; m. žemľu v mlieku; m. bylinky v liehu; nechty si močila v olejčeku; Vyzul si baganče, dal dole podkolienky a chvíľu si močil nohy v potoku. [S. Rakús] ▷ opak. močievať2 -va -vajú -val: O pive vravel, že je to nápoj, ani keby sa v ňom močievala vrbina. [A. Habovštiak]; dok. ↗ vymočiť
močiť 1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny • máčať: močil, máčal si nohy vo vode • namáčať: namáčali ľan • kúpať (močiť v liečivom roztoku): kúpala si oči v harmančekovom odvare
2. vylučovať moč • vyprázdňovať sa (o tekutých výlučkoch) • det. cikať: dieťa močilo, vyprázdňovalo sa, cikalo do nočníka • ísť na malú potrebu • expr.: pišať • síkať • šmochtať • hrub. šťať • nár.: čúrať • cúrať • štud. slang. odmocňovať sa
3. p. rosiť 1, vlhčiť
rosiť 1. vlhčiť rosou • kropiť: dáždik rosil, kropil zem • fŕkať • prskať (polievať v malej miere): fŕkali zaprášený chodník • máčať • zried. močiť (zároveň robiť mokrým): tráva jej máčala, močila bosé nohy
2. p. pršať 1
vlhčiť robiť vlhkým • navlhčovať • zvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papier • vlažiť • zvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčave • expr.: čľapkať • čliapkať • čliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodou • rosiť • zried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavíc • máčať • mokriť • namáčať • omáčať • zamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vína • fŕkať • prskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežil • kropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky
vylúhovať rozpúšťaním uvoľňovať isté látky z niečoho • odb. extrahovať: vylúhovať, extrahovať bylinky • vyťažovať: vyťažovať tuky, soľ z niečoho • máčať • močiť (nechávať na istý čas v tekutine)
močiť1, -í, -ia nedok. (čo i bezpredm.) vypúšťať, vylučovať moč z močovej rúry: m. krv; chce sa mu m.;
opak. močievať, -a, -ajú;
dok. vymočiť sa
močiť2, -í, -ia nedok. (čo) ponechávať na istý čas v tekutine, máčať: m. konope, ľan, bielizeň, kožu; m. si nohy;
dok. odmočiť
|| močiť sa byť ponorený, namočený v tekutine, máčať sa: Stál nad jamou, v ktorej sa močili kožky. (Krno);
opak. močievať sa;
dok. odmočiť sa
močiť nedok. 1. csl ponechať niečo určitý čas ponorené do vody al. nejakého roztoku; máčať: Pret prisipaňin je dobre za jedon ďeň močiť pruti vo voďe (Pukanec LVI); Vitrhané konope sa uvázaľi do snopkóv, to sa najpŕv omelnilo a potom močilo v močille ale tíden (Madunice HLO); Ľen śe muśi močic, trepac, česac, motac, bieľic (Smižany SNV) F. chto stul moči, ta śe mu i prauda toči (Humenné) - podplácaním dosiahne to, čo chce 2. vylučovať moč: Bou̯ u dochtora, že ňemuože močiťi (Návojovce TOP); Aj tri-šťiri rázi son k ňín stávala v noci, čo choďili často močiť (Lapáš NIT); močievať opak. k 1: Aj v hnojňici močievaľi voľakedi prúťi pret prisipaňim (Pukanec LVI); Co tadi chodzívau̯, močívau̯ si ta_nohi, ket biu̯o teplúčko (Smrdáky SEN)
močiť sa nedok. csl byť ponorený určitý čas vo vode al. nejakom roztoku, máčať sa: Tak sa močiľi tie prušie (konope) zo peť-šezď dňí (Detva ZVO); Len sa močel na rosáh na pažiti rozložení (Dol. Súča TRČ); Konope śe moča paru tiźňi, podľa teho, jaki čas (Dl. Lúka BAR)
močiť ndk 1. čo (v čom) ponorením do nej. tekutiny vystavovať niečo jej pôsobeniu, máčať: konope w ryce mocžitj gest zakazano (ŠŠ 1610); kopitnik w wynne močeny prospessne gest lekarstwy proty wodnatedlnosty (LR1 17. st); konope segeme, trhame, močime, trepeme, česseme (BADÍN 1770); ma mila konope močjla, zabka geg do kapce skočila (KC 1791); kdiž se slad močy, magu zrna pliwagice na wrchu zbierat a panskemu hydu dawat (NN 18. st); moč ruku w tom (korení) (RG 18. st) F. m. hubu piť: korheli, pigaci, ktery často hubi močite we wine, čy mna ukrižowaneho z octom napagaty budete? (MiK 18. st) 2. vypúšťať, vylučovať moč z močovodu: buronek krwu mocil (H. SÚČA 1688); ditkj močitj nemohu (RN 17.-18. st); micturio: chce se my močiti (KS 1763); kdož nemuže močiti, nech sobe wary černobil (NN 18. st); m. sa pomočovať sa: permingo: possťáwám se, močjm se (KS 1763); -ievať sa [-ív-] frekv máčať sa: ribar po wode mocziwa se negwice (BV 1652)