Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

močiť nedok.

1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny; máčať: m. konope, ľan; m. žemľu v mlieku; m. si nohy (vo vode)

2. zried. (na)máčať: tráva m-la spodky nohavíc

3. vylučovať moč;

opak. močievať -a

// močiť sa máčať sa: v liehu sa m-ia zelinky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
močiť ‑í ‑ia nedok.; močiť sa

močiť -čí -čia moč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok.


močiť sa -čí sa -čia sa moč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok.

močenie -nia s. ▶ vylučovanie moču, priehľadnej odpadovej tekutiny svetložltej až jantárovej farby, z organizmu: časté, prerušované m.; bolesti, pálenie pri močení; ťažkosti s trávením a močením; mať nutkanie na m. ▷ ↗ i močiť1


močiť sa -čí sa -čia sa moč sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. (v čom) ▶ byť na istý čas ponorený, namočený vo vode; syn. máčať sa: m. sa vo vani; deti sa celý deň močia v bazéne; Kováč, a on to dobre vedel, sa močil práve so ženou aj vnučkou v malom kúpeľnom bazéniku pod terasou. [L. Ballek]; V Spartaku sme mali na štadióne dve cínové vane a v tých sme sa močili. [Šp 2010]dok.vymočiť sa


močiť1 -čí -čia moč! -čil -čiac -čiaci -čenie nedok. (ø; čo) ▶ vylučovať moč močovými cestami von z tela: m. do pisoára; chce sa jej m.; chodí často m.; niekto močí pri plote; po úraze močila krv; Sám sa vzdialil za šopu a tam močil. [R. Sloboda]; Muž dva dni nejedol a nepil, močil pod seba a nereagoval na nijaké dohováranie. [A. Baláž] neudržal močopak. močievať1 -va -vajú -val: v noci častejšie močieva


močiť2 -čí -čia moč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. (čo) ▶ dávať niečo na istý čas do nejakej tekutiny, obyč. do vody, a tým vystavovať jej pôsobeniu; syn. máčať, namáčať: m. hrach, fazuľu; m. ľan, konope pred ďalším spracovaním; m. žemľu v mlieku; m. bylinky v liehu; nechty si močila v olejčeku; Vyzul si baganče, dal dole podkolienky a chvíľu si močil nohy v potoku. [S. Rakús]opak. močievať2 -va -vajú -val: O pive vravel, že je to nápoj, ani keby sa v ňom močievala vrbina. [A. Habovštiak]; dok.vymočiť

močiť 1. dávať na istý čas do nejakej tekutiny • máčať: močil, máčal si nohy vo vodenamáčať: namáčali ľankúpať (močiť v liečivom roztoku): kúpala si oči v harmančekovom odvare

2. vylučovať moč • vyprázdňovať sa (o tekutých výlučkoch) • det. cikať: dieťa močilo, vyprázdňovalo sa, cikalo do nočníkaísť na malú potrebuexpr.: pišaťsíkaťšmochtaťhrub. šťaťnár.: čúraťcúraťštud. slang. odmocňovať sa

3. p. rosiť 1, vlhčiť


rosiť 1. vlhčiť rosou • kropiť: dáždik rosil, kropil zemfŕkaťprskať (polievať v malej miere): fŕkali zaprášený chodníkmáčaťzried. močiť (zároveň robiť mokrým): tráva jej máčala, močila bosé nohy

2. p. pršať 1


vlhčiť robiť vlhkým • navlhčovaťzvlhčovať: vlhčila látku; navlhčovať, zvlhčovať vzduch, papiervlažiťzvlažovať: potôčiky vlažia zem; zvlažoval si čelo v horúčaveexpr.: čľapkaťčliapkaťčliapať (polievať vodou): čliapal si telo studenou vodourosiťzried. močiť: tráva mu rosila, močila spodok nohavícmáčaťmokriťnamáčaťomáčaťzamáčať (vlhčiť vo väčšej miere): máčala si oči harmančekom; mokril si ruky; namáčal si pery do vínafŕkaťprskať (vlhčiť rozstrekovaním kvapiek): prskal sa vodou, aby sa osviežilkropiť (vlhčiť bielizeň): kropila posteľné obliečky


vylúhovať rozpúšťaním uvoľňovať isté látky z niečoho • odb. extrahovať: vylúhovať, extrahovať bylinkyvyťažovať: vyťažovať tuky, soľ z niečohomáčaťmočiť (nechávať na istý čas v tekutine)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

močiť1, -í, -ia nedok. (čo i bezpredm.) vypúšťať, vylučovať moč z močovej rúry: m. krv; chce sa mu m.;

opak. močievať, -a, -ajú;

dok. vymočiť sa


močiť2, -í, -ia nedok. (čo) ponechávať na istý čas v tekutine, máčať: m. konope, ľan, bielizeň, kožu; m. si nohy;

opak. močievať, -a, -ajú;

dok. odmočiť

|| močiť sa byť ponorený, namočený v tekutine, máčať sa: Stál nad jamou, v ktorej sa močili kožky. (Krno);

opak. močievať sa;

dok. odmočiť sa

močiť nedok.
1. csl ponechať niečo určitý čas ponorené do vody al. nejakého roztoku; máčať: Pret prisipaňin je dobre za jedon ďeň močiť pruti vo voďe (Pukanec LVI); Vitrhané konope sa uvázaľi do snopkóv, to sa najpŕv omelnilo a potom močilo v močille ale tíden (Madunice HLO); Ľen śe muśi močic, trepac, česac, motac, bieľic (Smižany SNV)
F. chto stul moči, ta śe mu i prauda toči (Humenné) - podplácaním dosiahne to, čo chce
2. vylučovať moč: Bou̯ u dochtora, že ňemuože močiťi (Návojovce TOP); Aj tri-šťiri rázi son k ňín stávala v noci, čo choďili často močiť (Lapáš NIT); močievať opak. k 1: Aj v hnojňici močievaľi voľakedi prúťi pret prisipaňim (Pukanec LVI); Co tadi chodzívau̯, močívau̯ si ta_nohi, ket biu̯o teplúčko (Smrdáky SEN)


močiť sa nedok. csl byť ponorený určitý čas vo vode al. nejakom roztoku, máčať sa: Tak sa močiľi tie prušie (konope) zo peť-šezď dňí (Detva ZVO); Len sa močel na rosáh na pažiti rozložení (Dol. Súča TRČ); Konope śe moča paru tiźňi, podľa teho, jaki čas (Dl. Lúka BAR)

močiť ndk
1. čo (v čom) ponorením do nej. tekutiny vystavovať niečo jej pôsobeniu, máčať: konope w ryce mocžitj gest zakazano (ŠŠ 1610); kopitnik w wynne močeny prospessne gest lekarstwy proty wodnatedlnosty (LR1 17. st); konope segeme, trhame, močime, trepeme, česseme (BADÍN 1770); ma mila konope močjla, zabka geg do kapce skočila (KC 1791); kdiž se slad močy, magu zrna pliwagice na wrchu zbierat a panskemu hydu dawat (NN 18. st); moč ruku w tom (korení) (RG 18. st)
F. m. hubu piť: korheli, pigaci, ktery často hubi močite we wine, čy mna ukrižowaneho z octom napagaty budete? (MiK 18. st)
2. vypúšťať, vylučovať moč z močovodu: buronek krwu mocil (H. SÚČA 1688); ditkj močitj nemohu (RN 17.-18. st); micturio: chce se my močiti (KS 1763); kdož nemuže močiti, nech sobe wary černobil (NN 18. st); m. sa pomočovať sa: permingo: possťáwám se, močjm se (KS 1763); -ievať sa [-ív-] frekv máčať sa: ribar po wode mocziwa se negwice (BV 1652)

močiť_1 močiť močiť_2 močiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu