močenie -nia s. ▶ vylučovanie moču, priehľadnej odpadovej tekutiny svetložltej až jantárovej farby, z organizmu: časté, prerušované m.; bolesti, pálenie pri močení; ťažkosti s trávením a močením; mať nutkanie na m. ▷ ↗ i močiť1
močenie s. 1. (na)máčanie niečoho vo vode al. v nejakom roztoku: Každuo močeňia ňetrvalo rovnako dlho, poľa toho, aká bola koža (Pukanec LVI); močení konopí (Stupava BRA) 2. vylučovanie moču: Často ma nutká na močeňé, najvác keď mi je zima (Lapáš NIT) L. zastaveňe močeňa (Smižany SNV) - choroba dobytka
močenie [-í] s 1. máčanie: pre močeni lnu a konop močidla mame dostatečne (SEDLICE 1772); humectatio, rigatio: močenj (PD 18. st) 2. vylučovanie moču z močovej rúry: urinae excertio: močenj (PD 18. st)