moč -u m. výlučok obličiek;
močový príd.: m. mechúr, m-é kamene
moč moču m. anat. ▶ priehľadná odpadová tekutina svetložltej až jantárovej farby, vylučovaná obličkami človeka a cicavcov: tmavý, svetlý m.; prvý ranný m.; udržať, zadržiavať m.; vyšetriť vzorku moču; odobrať pacientovi m.; zistiť prítomnosť bielkoviny, krvi v moči
moč tekutina vylučovaná obličkami • expr.: cikanina • pišanina • vulg.: šťance • šťanky • šťandy • štiak
moč, -u m. tekutina vylučovaná obličkami;
močový príd.: m. mechúr, m. ústroj; m-á rúra; lek. m-é kamene, kamienky; chem. kyselina m-á
(jeden) moč; (bez) moču; (k) moču; (vidím) moč; (ó) moč!; (o) moči; (s) močom;
(tri) moče; (bez) močov; (k) močom; (vidím) moče; (ó) moče!; (o) močoch; (s) močmi;