Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj

mnoho viac, viacej

I. neskl. čísl. zákl. neurč. veľký počet, veľké množstvo, veľa, op. málo: m. ľudí, m. vody

II. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah ap., veľa, op. málo: m. skúsiť, m. rozprávať; ten m. znesie

čo je m., to je m. to presahuje mieru

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mnohokrát, mnoho ráz neskl. čísl.
mnoho neskl. čísl. i prísl.

mnohokrát, mnoho ráz čísl. násobná neurčitá príslovková 1. ▶ vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku vo veľkom číselne nevymedzenom počte; syn. veľakrát, veľa ráz: m. opakovaný záber; m. novelizovaný zákon; m. rozprávať tú istú historku; pomohla mu ako m. predtým; videli sme sa už m.; m. sa mohli o tom presvedčiť; Akiste už v duchu mnoho ráz obanoval, že sem pozval týchto nespratníkov. [J. Lenčo]
2. blíži sa významu príslovky ▶ v mnohých prípadoch, neraz, často; syn. veľakrát, veľa ráz: humor m. pomáha prekonať ťažké situácie; O veci mnoho ráz rozhoduje náhoda. [R. Brat]; [pes] priviazaný na 1,5-metrovej hrdzavej reťazi, ktorá mnohokrát váži viac ako samotný pes [KR 2003]


mnoho1 neskl. 2. st. viac, viacej pl. N mužský živ. i mnohí -hých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný mnohé1 -hých v nepriamych pádoch okrem akuzatívu častejšie sklonné tvary čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje veľký počet al. veľké číselne nevymedzené množstvo niečoho; vyjadruje väčší súhrn (rozličných) jednotlivín; syn. hodne, veľa; viacero; op. málo1: mnoho ľudí, mnohí ľudia; mnoho osobností, mnohé osobnosti; mnoho vody, múky; stálo ma to mnoho námahy; dozvedieť sa m. nového; riešiť mnoho problémov veľa; riešiť mnohé problémy viacero; napriek mnohým starostiam nestráca optimizmus; mať m. spoločného; k mnohým informáciám som sa dostal veľmi ťažko; autor mnohých prác; mnoho diel, mnohé diela sa nepodarí úspešne zavŕšiť; o mnohých veciach som začal uvažovať príliš neskoro; v mnohých prípadoch sa príčina ochorenia nedá zistiť; rieka sa rozvodnila na mnohých miestach; dom postavili pred mnohými rokmi; hrad je opradený mnohými legendamimnoho šťastia, mnoho úspechov želanie obyč. pri lúčení al. v gratuláciách ◘ fraz. mať mnoho rečí veľa a zbytočne rozprávať; [narobiť] mnoho kriku pre nič spôsobiť zbytočný, prehnaný rozruch okolo nejakej záležitosti ◘ parem. ak sa na Vincenta vták z koľaje vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje (21. január); mnoho jedál, mnoho nemocí prejedanie škodí zdraviu ▷ ↗ i 2. st. viac1, viacej1, 3. st. najviac1, najviacej1


mnoho2 2. st. viac, viacej prísl. ▶ vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah a pod. deja; syn. hodne, veľa; op. málo: m. čítať, jesť, rozprávať, spať; m. skúsiť v živote; m. sa učiť; vždy m. rečnil; m. nechýbalo a bola by s nami išla; remíza ich stála m.; čoraz viac investujú do vývoja; film viac a viac láka do kín divákov; bolo ich počuť viacej ako obyčajnefraz. mnoho-premnoho veľmi veľa; mnoho si o sebe myslí je veľmi pyšný, namyslený; nemá toho mnoho je dosť chudobný; nemá toho mnoho v hlave nie je dosť múdry; ten znesie mnoho a) dokáže piť veľa (alkoholu) a dlho b) znesie veľa urážok a pod., nie je urážlivý, precitlivený; to je na mňa mnoho a) to je pre mňa veľmi náročné b) ťažko to zvládam c) veľmi zle to vplýva na moje city; to je aj pre koňa mnoho je to nepríjemná, zložitá, ťažká situácia al. povinnosť; to za mnoho nestojí nemá to nijakú cenu, hodnotu ◘ parem. kto sa sám honosí, mnoho v hlave nenosí o namyslených, hlúpych ľuďoch; neboj sa toho, kto hrozí mnoho nie je nebezpečný ten, kto sa veľa vyhráža ▷ ↗ i 2. st. viac2, viacej2, 3. st. najviac2, najviacej2


najviac2, najviacej2 prísl. 1. 3. st. k ▶ ↗ veľa al. mnoho: n. sa teší zo svojich detí; kto je n. hladný?; n. zo všetkých pije on; n. sa hovorí o kríze; n. si cení úprimnosť; zakloniť hlavu čo n. dozadu; Aj som sa od neho najviac naučil. [V. Šikula]; Teraz, keď ťa najviacej potrebujú, keď dom ostal bez gazdu, chceš robiť také somariny? [M. Zelinka]; Najviacej a najľahšie písala som medzi svojím dvadsiatym a tridsiatym siedmym rokom. [I. Kadlečík]
2. lingv. ▶ vyjadruje 3. stupeň pri analytickom stupňovaní: n. premyslený plán; n. škodlivé nápoje

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robotečochvíľapodchvíľoukaždú chvíľuzried.: podchvíľkoupodchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za nímveľa rázveľakrátmnoho rázmnohokrátexpr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plotahojnezhustahovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovarzried. začasto: začasto slúži zlej veciexpr.: častučkočastuško: často, častučko sa vybral sám do horynár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak)nespis. častokrát • nezriedkanejeden raznejedenkrátfraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ránopričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazeneexpr.: prečastočasto prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí


koľko 1. vyjadruje otázku zacielenú na počet al. množstvo; ako veľa, ako mnoho • expr. koľkože: Koľko(že) vás pôjde na výlet?koľkíexpr. koľkíže (životné mužského rodu): Koľkí(že) sa prihlásili na zájazd?koľkéexpr. koľkéže (neživotné mužského rodu, ženského a stredného rodu): Koľké(že) z dievčat boli na zábave?nár. koľme

2. expr. vo zvolacích vetách ukazuje na veľký počet, na veľké množstvo • expr.: koľkožečočože: koľko(že) sa len načakala; čo(že) ten toho už narozprávalexpr.: ako veľaako mnoho: koľko, ako veľa krvi už stratilexpr. koľkoro (ukazuje na veľké množstvo a zároveň na rozmanitosť): koľkoro šiat má domanár. koľme

3. uvádza vedľajšiu príslovkovú vetu miery • nakoľko: každý utekal, koľko, nakoľko vládal

4. p. hocikoľko


mnoho ráz 1. p. veľakrát, viackrát 1, často 2. p. oveľa


mnoho 1. p. veľa 2. p. veľmi


oveľa (podstatne) väčšou mierou • omnohoznačnehodneo hodne: je oveľa, omnoho vyšší ako ja; dosahuje značne, hodne, o hodne lepšie výsledky ako ostatnínepomerneneporovnateľne: cez les je to nepomerne, neporovnateľne kratšieveľakrátveľa rázmnohokrátmnoho ráz: je veľakrát, mnoho ráz šikovnejší ako tyhovor.: oveľakráto veľa rázomnohokráto mnoho ráz: v zahraničí zarobil oveľakrát, o veľa ráz, o mnoho ráz viacej ako domaexpr.: poriadneriadne: (po)riadne väčší chlapnár. omoc


toľko 1. ukazuje na počet, množstvo pozorovaných vecí al. na kvantitu pozorovaného deja • toľkototak veľatak mnoho: ešte toľko, toľkoto sme nazbierali; tak veľa, tak mnoho nás nebudetak veľmihovor. toľme: prečo tak veľmi, toľme fajčíšzastaráv. zatoľko: napadlo zatoľko snehutoľkoro (ukazuje na počet a zároveň na rozmanitosť): toľkoro šiat ešte nikdy nemala

2. odkazuje na dĺžku času určenú situácii; taký dlhý čas • tak dlho: Kde si toľko, tak dlho bol?toľkotohovor. toľme: Kde sa toľkoto, toľme tára?zastaráv. zatoľko (Timrava)


veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa rázmnohokrátmnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnounejedenkrátnejeden razviackrátviac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihlinespočetnekrátkniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrátmnohonásobneoveľaexpr.: stonásobnetisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iníčastoneraz: často, neraz nevedel, ako ďalejexpr.: stokrátsto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobilexpr. nastokrát: ďakujem vám nastokrátexpr.: tisíckráttisíc rázmiliónkrátmilión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť saexpr.: tucetkráttucet rázixkrátix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieťexpr.: toľkokráttoľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mnoho, 2. st. viac i viacej prísl. vyjadruje veľké množstvo čo do rozsahu al. počtu, hodne, veľa (op. málo): (veľmi) m. ľudí, m. roboty, peňazí, starostí; m. čítať, spať, jesť; m. záleží na niečom; ten m. znesie alkoholu, urážok ap.; m. podstúpil veľa trpel

hovor. čo je m., to je m.; to je už m.! vyjadrenie rozhorčenia, to už presahuje mieru; M. šťastia! pozdrav, najmä pri lúčení, prianie; to m. stojí je drahé, cenné; to nestojí za m. nie je veľa hodno; to ja na mňa m. je to pre mňa príliš veľká úloha, ťažká situácia; to pre mňa m. znamená má veľkú dôležitosť; hovor. nemá toho m. je chudobný; hovor. nemá toho m. v hlave nie je múdry; myslieť si m. o sebe byť pyšný; narobiť m. kriku (pre nič) a) rozčúliť sa pre maličkosť, b) zveličiť bezvýznamnú vec; mať m. reči veľa a zbytočne rozprávať; expr. mnoho a mnoho; mnoho, premnoho veľmi mnoho; mnoho ráz mnohokrát, často; kto mnoho haní, ľahko kúpi, kto najviac haní, najskôr kúpi (prísl.); v spojení stále viac a viac, ba čo viac vyjadruje stupňovanie

mnoho_1 mnoho mnoho_2 mnoho mnoho_3 mnoho mnoho_4 mnoho mnoho_5 mnoho

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor