mnoho viac, viacej
I. neskl. čísl. zákl. neurč. veľký počet, veľké množstvo, veľa, op. málo: m. ľudí, m. vody
II. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah ap., veľa, op. málo: m. skúsiť, m. rozprávať; ten m. znesie
● čo je m., to je m. to presahuje mieru
mnohokrát, mnoho ráz čísl. násobná neurčitá príslovková
mnoho 2. st. viac/viacej prísl.
mnoho neskl. 2. st. viac, viacej, pl. N mužský živ. i mnohí G mnohých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný mnohé G mnohých čísl. základná neurčitá
najviac, najviacej prísl. 3. st. k → veľa al. mnoho
mnohokrát, mnoho ráz čísl. násobná neurčitá príslovková 1. ▶ vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku vo veľkom číselne nevymedzenom počte; syn. veľakrát, veľa ráz: m. opakovaný záber; m. novelizovaný zákon; m. rozprávať tú istú historku; pomohla mu ako m. predtým; videli sme sa už m.; m. sa mohli o tom presvedčiť; Akiste už v duchu mnoho ráz obanoval, že sem pozval týchto nespratníkov. [J. Lenčo] 2. blíži sa významu príslovky ▶ v mnohých prípadoch, neraz, často; syn. veľakrát, veľa ráz: humor m. pomáha prekonať ťažké situácie; O veci mnoho ráz rozhoduje náhoda. [R. Brat]; [pes] priviazaný na 1,5-metrovej hrdzavej reťazi, ktorá mnohokrát váži viac ako samotný pes [KR 2003]
mnoho1 neskl. 2. st. viac, viacej pl. N mužský živ. i mnohí -hých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný mnohé1 -hých v nepriamych pádoch okrem akuzatívu častejšie sklonné tvary čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje veľký počet al. veľké číselne nevymedzené množstvo niečoho; vyjadruje väčší súhrn (rozličných) jednotlivín; syn. hodne, veľa; viacero; op. málo1: mnoho ľudí, mnohí ľudia; mnoho osobností, mnohé osobnosti; mnoho vody, múky; stálo ma to mnoho námahy; dozvedieť sa m. nového; riešiť mnoho problémov veľa; riešiť mnohé problémy viacero; napriek mnohým starostiam nestráca optimizmus; mať m. spoločného; k mnohým informáciám som sa dostal veľmi ťažko; autor mnohých prác; mnoho diel, mnohé diela sa nepodarí úspešne zavŕšiť; o mnohých veciach som začal uvažovať príliš neskoro; v mnohých prípadoch sa príčina ochorenia nedá zistiť; rieka sa rozvodnila na mnohých miestach; dom postavili pred mnohými rokmi; hrad je opradený mnohými legendami □ mnoho šťastia, mnoho úspechov želanie obyč. pri lúčení al. v gratuláciách ◘ fraz. mať mnoho rečí veľa a zbytočne rozprávať; [narobiť] mnoho kriku pre nič spôsobiť zbytočný, prehnaný rozruch okolo nejakej záležitosti ◘ parem. ak sa na Vincenta vták z koľaje vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje (21. január); mnoho jedál, mnoho nemocí prejedanie škodí zdraviu ▷ ↗ i 2. st. viac1, viacej1, 3. st. najviac1, najviacej1
mnoho2 2. st. viac, viacej prísl. ▶ vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah a pod. deja; syn. hodne, veľa; op. málo: m. čítať, jesť, rozprávať, spať; m. skúsiť v živote; m. sa učiť; vždy m. rečnil; m. nechýbalo a bola by s nami išla; remíza ich stála m.; čoraz viac investujú do vývoja; film viac a viac láka do kín divákov; bolo ich počuť viacej ako obyčajne ◘ fraz. mnoho-premnoho veľmi veľa; mnoho si o sebe myslí je veľmi pyšný, namyslený; nemá toho mnoho je dosť chudobný; nemá toho mnoho v hlave nie je dosť múdry; ten znesie mnoho a) dokáže piť veľa (alkoholu) a dlho b) znesie veľa urážok a pod., nie je urážlivý, precitlivený; to je na mňa mnoho a) to je pre mňa veľmi náročné b) ťažko to zvládam c) veľmi zle to vplýva na moje city; to je aj pre koňa mnoho je to nepríjemná, zložitá, ťažká situácia al. povinnosť; to za mnoho nestojí nemá to nijakú cenu, hodnotu ◘ parem. kto sa sám honosí, mnoho v hlave nenosí o namyslených, hlúpych ľuďoch; neboj sa toho, kto hrozí mnoho nie je nebezpečný ten, kto sa veľa vyhráža ▷ ↗ i 2. st. viac2, viacej2, 3. st. najviac2, najviacej2
najviac2, najviacej2 prísl. 1. 3. st. k ▶ ↗ veľa al. mnoho: n. sa teší zo svojich detí; kto je n. hladný?; n. zo všetkých pije on; n. sa hovorí o kríze; n. si cení úprimnosť; zakloniť hlavu čo n. dozadu; Aj som sa od neho najviac naučil. [V. Šikula]; Teraz, keď ťa najviacej potrebujú, keď dom ostal bez gazdu, chceš robiť také somariny? [M. Zelinka]; Najviacej a najľahšie písala som medzi svojím dvadsiatym a tridsiatym siedmym rokom. [I. Kadlečík] 2. lingv. ▶ vyjadruje 3. stupeň pri analytickom stupňovaní: n. premyslený plán; n. škodlivé nápoje
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
často vyjadruje (nepravidelnú) opakovanosť deja, stavu a pod. vyskytujúcu sa vo veľkom množstve (op. zriedka) • neraz: často, neraz zostal dlhšie v robote • čochvíľa • podchvíľou • každú chvíľu • zried.: podchvíľkou • podchvíľu: čochvíľa, podchvíľou sa obzerá, či niekto nejde za ním • veľa ráz • veľakrát • mnoho ráz • mnohokrát • expr. nespočetnekrát: veľa ráz, mnoho ráz si spomenula na otca; svojím správaním veľakrát, mnohokrát nahneval rodičov; nespočetnekrát pri cúvaní narazil do plota • hojne • zhusta • hovor. husto: hojne navštevuje svoju starú matku; spotrebitelia zhusta, husto kritizujú predávaný tovar • zried. začasto: začasto slúži zlej veci • expr.: častučko • častuško: často, častučko sa vybral sám do hory • nár. včasto: máva včasto prekvapujúce nápady (Kalinčiak) • nespis. častokrát • nezriedka • nejeden raz • nejedenkrát • fraz. neraz-nedva (pomerne často): nezriedka, nejeden raz sa stalo, že prišiel domov až ráno • pričasto (príliš často): pričasto sa tvári urazene • expr.: prečasto • často prečasto (veľmi často): prečasto, často prečasto zabúda, čo sa patrí
koľko 1. vyjadruje otázku zacielenú na počet al. množstvo; ako veľa, ako mnoho • expr. koľkože: Koľko(že) vás pôjde na výlet? • koľkí • expr. koľkíže (životné mužského rodu): Koľkí(že) sa prihlásili na zájazd? • koľké • expr. koľkéže (neživotné mužského rodu, ženského a stredného rodu): Koľké(že) z dievčat boli na zábave? • nár. koľme
2. expr. vo zvolacích vetách ukazuje na veľký počet, na veľké množstvo • expr.: koľkože • čo • čože: koľko(že) sa len načakala; čo(že) ten toho už narozprával • expr.: ako veľa • ako mnoho: koľko, ako veľa krvi už stratil • expr. koľkoro (ukazuje na veľké množstvo a zároveň na rozmanitosť): koľkoro šiat má doma • nár. koľme
3. uvádza vedľajšiu príslovkovú vetu miery • nakoľko: každý utekal, koľko, nakoľko vládal
4. p. hocikoľko
mnoho ráz 1. p. veľakrát, viackrát 1, často 2. p. oveľa
mnoho 1. p. veľa 2. p. veľmi
oveľa (podstatne) väčšou mierou • omnoho • značne • hodne • o hodne: je oveľa, omnoho vyšší ako ja; dosahuje značne, hodne, o hodne lepšie výsledky ako ostatní • nepomerne • neporovnateľne: cez les je to nepomerne, neporovnateľne kratšie • veľakrát • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz: je veľakrát, mnoho ráz šikovnejší ako ty • hovor.: oveľakrát • o veľa ráz • omnohokrát • o mnoho ráz: v zahraničí zarobil oveľakrát, o veľa ráz, o mnoho ráz viacej ako doma • expr.: poriadne • riadne: (po)riadne väčší chlap • nár. omoc
toľko 1. ukazuje na počet, množstvo pozorovaných vecí al. na kvantitu pozorovaného deja • toľkoto • tak veľa • tak mnoho: ešte toľko, toľkoto sme nazbierali; tak veľa, tak mnoho nás nebude • tak veľmi • hovor. toľme: prečo tak veľmi, toľme fajčíš • zastaráv. zatoľko: napadlo zatoľko snehu • toľkoro (ukazuje na počet a zároveň na rozmanitosť): toľkoro šiat ešte nikdy nemala
2. odkazuje na dĺžku času určenú situácii; taký dlhý čas • tak dlho: Kde si toľko, tak dlho bol? • toľkoto • hovor. toľme: Kde sa toľkoto, toľme tára? • zastaráv. zatoľko (Timrava)
veľakrát vyjadruje násobenosť vo veľkom počte; opakovane vo veľkom počte, v mnohých prípadoch • veľa ráz • mnohokrát • mnoho ráz: veľakrát, veľa ráz sa zamýšľal nad svojou budúcnosťou; mnohokrát, mnoho ráz už vyhral nado mnou • nejedenkrát • nejeden raz • viackrát • viac ráz • hovor.: viacejkrát • viacej ráz: nejedenkrát, nejeden raz, viackrát ho už pristihli • nespočetnekrát • kniž. nesčíselnekrát: v zahraničí bol už nespočetnekrát, nesčíselnekrát • mnohonásobne • oveľa • expr.: stonásobne • tisícnásobne: je mnohonásobne, oveľa schopnejší ako iní • často • neraz: často, neraz nevedel, ako ďalej • expr.: stokrát • sto ráz: stokrát, sto ráz som mu vravel, aby to nerobil • expr. nastokrát: ďakujem vám nastokrát • expr.: tisíckrát • tisíc ráz • miliónkrát • milión ráz: tisíckrát, milión ráz mal príležitosť ospravedlniť sa • expr.: tucetkrát • tucet ráz • ixkrát • ix ráz: už tucetkrát, ixkrát, ix ráz si to mohol rozmyslieť • expr.: toľkokrát • toľko ráz: už toľkokrát, toľko ráz sa vyhrážal, že odíde, ale predsa zostal
veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodne • mnoho • dosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľov • plno: všade bolo veľa, plno kriku • nemálo • zaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratil • hojne • sporo • výdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatne • hovor.: moc • až-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-až • expr.: hromada • kopa • hŕba • celá kopa • celá hŕba • hovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostala • expr. hory-doly: nasľubovať hory-doly • expr.: niečo • dačo • voľačo • čosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsil • expr.: poriadne • požehnane: detí má poriadne, požehnane • hovor. expr.: neúrekom • vyše práva: starostí má neúrekom, vyše práva • fraz.: na tucty • na stovky • hovor. expr.: hrôza • hrúza • až beda • až strach • do aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strach • hovor. expr.: bohviekoľko • čertviekoľko • ktoviekoľko • ktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobil • hovor. zried. dúže (Hviezdoslav) • veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piť • priveľa • primnoho • nadmieru • nadmerne • hovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčí • expr.: preveľa • premnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetov • kniž. zastar. drahne (Kukučín) • subšt.: spústa • habadej
mnoho, 2. st. viac i viacej prísl. vyjadruje veľké množstvo čo do rozsahu al. počtu, hodne, veľa (op. málo): (veľmi) m. ľudí, m. roboty, peňazí, starostí; m. čítať, spať, jesť; m. záleží na niečom; ten m. znesie alkoholu, urážok ap.; m. podstúpil veľa trpel
● hovor. čo je m., to je m.; to je už m.! vyjadrenie rozhorčenia, to už presahuje mieru; M. šťastia! pozdrav, najmä pri lúčení, prianie; to m. stojí je drahé, cenné; to nestojí za m. nie je veľa hodno; to ja na mňa m. je to pre mňa príliš veľká úloha, ťažká situácia; to pre mňa m. znamená má veľkú dôležitosť; hovor. nemá toho m. je chudobný; hovor. nemá toho m. v hlave nie je múdry; myslieť si m. o sebe byť pyšný; narobiť m. kriku (pre nič) a) rozčúliť sa pre maličkosť, b) zveličiť bezvýznamnú vec; mať m. reči veľa a zbytočne rozprávať; expr. mnoho a mnoho; mnoho, premnoho veľmi mnoho; mnoho ráz mnohokrát, často; kto mnoho haní, ľahko kúpi, kto najviac haní, najskôr kúpi (prísl.); v spojení stále viac a viac, ba čo viac vyjadruje stupňovanie
mnoho (2. st. viac, viacej) I. čiast. strsl a zsl neskl. čísl. zákl. neurč. veľké množstvo, veľký počet, veľa: Mnoho biľín pomáha, ľieči käďeakie bola̋čki (Žaškov DK); Máte už mnoho zbožá navázaného? (Vaďovce MYJ); Vinohrat - ten má mnoho neprátelú (Myslenice MOD) II. čiast. strsl a zsl prísl. vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah, veľa: Starámka, tá pamätala fše mnoho (Žaškov DK); Ten ľen mnoho rosprávä, aľe roboti za ňím ňeviďieť (Slovany MAR); Ňigdi ňeňije tag mnoho, abi sa ňeminúlo (Bošáca TRČ) F. z dobriho mnoho nebívá (Hrlica REV) - o nevysokom človeku
mnoho I. neskl čísl zákl neurč veľký počet, veľké množstvo, veľa: ten den swaty bily smy w dome Czaychanoue a mnoho dobrych lidi tu biesse miestskych y z diedin (BYTČA 1484 SČL); mnoho dobreho Vaši Milosti žadame (JUR p. B. 1538 LP); Andreas Fabri de Dubrawa bywal w Slyaczy za mnoho rokow (LIPTOV 1551); ia som mnoho razow swu tettku Iustynu chodywal do zahrady Ssymundeakoweg (TRENČÍN 1613) veľakrát, často: ad hujus absolutionem operis multa desunt: ku dokonalosti té wěcy mnoho chýbi (WU 1750); baldrian treba mnoho we wine močit (Zel 18. st) dlho F. čo m., to m. vyj. rozhorčenie; to už presahuje mieru: co by bylo den neb dva, nic bychom proti tomu nemlovili, než co mnoho, to mnoho (TRENČÍN 1633 LP); kriwdu znassam, ale čo mnoho, to mnoho (s. l. 18. st); mnoho wody gesste upline bude to ešte dlho trvať, nebude to tak skoro; mnoho rečj, malo wecy (SiN 1678) keď sa veľa rozpráva, málo sa urobí II. prísl vyj. veľkú mieru, veľmi veľa, príliš: mnoho chczy wam rad k wuly byti (NITRA 1513 SČL); mnoho k prawu potahowati (RUŽOMBEROK 1601); o tělesne zboží nestárej se mnoho (ASL 1676) F. nechlub se gen usty mnoho, ale skutkem dokaž toho (SiN 1678) namiesto rečí treba konať
mnoho s veľké množstvo, veľký počet, hojnosť: L. acz by Pan Buoh wssemohuczy na mnie smrt dopustil, aby w tom statku od mala do mnoha mocz a wladu gmiela ma manzelka (ŽK 1481) vo všetkom F. malo k malemu prydane na mnoho wiroste (GV 1755) babka k babce, budú kapce; nad malem si byl wěrný, nad mnohem tě ustanowým (SlK 1766-80)