mnohý
I. čísl. zákl. neurč.
1. vyskytujúci sa vo veľkom počte, viacerý: m-í ľudia, m-é štáty, v m-ých prípadoch
2. nejeden, niektorý: m. čitateľ; m. žiak to neberie vážne; m-í si myslia, že ...; v m-om ohľade
II. mnohé s. mnoho vecí, všeličo: v m-om sú si podobní
mnohý -há -hé čísl. základná neurčitá
mnohé1 ↗ mnohý
mnohý -há -hé čísl. základná neurčitá 1. ▶ vyskytujúci sa v bližšie neurčitom počte vyššom ako jeden; pri elipse podstatného mena preberá jeho funkciu vo vete; syn. nejeden: pri tomto rozhodovaní by mnohý z nás bol nerozhodný; bola to činnosť tvorivá a v mnohom ohľade objavná; dianie vo svete je veľmi zložité, mnohá myseľ sa s tým nedokáže vyrovnať; Ten pes má viac inteligencie ako mnohý človek. [K. Bendová]; A tak mnohý dedinčan túži bývať v meste, zatiaľ čo mnohý obyvateľ mesta by radšej vypadol na dedinu. [InZ 2001] 2. trochu kniž. ▶ veľké bližšie neurčené množstvo abstraktného javu, mnoho1: vynakladá sa mnohé úsilie na to, aby táto krajina napredovala; po mnohom súžení som sa rozhodol takto; rúcate to, čo som postavil s mnohou námahou; mnohé premýšľanie vyčerpáva telo až priveľmi
mnohý 1. (obyč. mn. č. mnohí, mnohé) vyskytujúci sa vo väčšom, vo veľkom množstve (op. ani jeden, nikto): niektorí už prišli, ale mnohí ešte váhajú • viacerí • viaceré • neskl. viacero (aspoň dvaja): na mnohých, viacerých miestach sa vyskytli problémy • hojný • početný • bohatý • veľký (op. zriedkavý, ojedinelý): v hojných, početných prípadoch sa nepostupovalo správne; má bohaté, veľké skúsenosti (op. malé, slabé) • mnohoraký • expr. premnohý (veľmi mnohý): prišli premnohí návštevníci • zried. množný (Hviezdoslav)
2. viac ako jeden • nejeden: mnohí z nich tu už boli, nejeden z nich tu už bol • niektorý • daktorý • voľaktorý (v bližšie neurčenom množstve, počte): niektorí, daktorí ľudia neprišli; daktoré, voľaktoré scény z filmu vystrihli • všelikto (množina rozličných osôb): zišli sa tam mnohí, zišiel sa tam všelikto
početný veľký čo do počtu, množstva • hojný • bohatý: početná, hojná, bohatá účasť • veľký • mnohočlenný (op. malý): početná, veľká, mnohočlenná rodina; veľká, mnohočlenná organizácia • silný (op. slabý): početná, silná armáda • mnohý • viacerý (vyskytujúci sa vo veľkom počte): mnohé, viaceré prípady ochorenia • expr. prepočetný
1. čísl. neurč. vyskytujúci sa vo veľkom počte, hojný: m-í ľudia, m-é ťažkosti, po m-é roky; m-á rodina; mnohí a mnohí; mnohí, premnohí expr. veľmi mnohí;
2. zám. neurč. niektorý, nejeden, viacerí: mnohí sa nazdávajú, že...; m. úžitok; m-á hodina, chvíľa; v m-ých prípadoch; kniž. v m-om ohľade po viacerých stránkach; Tak ma vypravili po udelení mnohej rady. (Kuk.);
spodst. mnohé, -ého str. mnohé veci, mnoho vecí, všeličo: naučiť sa m.; v m-om sa mýli
mnohý čísl. zákl. neurč. vyskytujúci sa vo väčšom počte, viacerý: Mnohí (ľudia) plaťia aj f peňiazoch to zbožia (Benice MAR)
mnohé p. mnohý
mnohý príd 1. vyskytujúci sa vo veľkom počte, početný, hojný: jakozto gest mnohim dobrim lidem wiedomo, Jan z Wrbna sluzebnikuom nassim psal, chtiecze nassey czti vtrhnuti (SKALICA 1432 SČL); tu knihy mnohe matie (B. BYSTRICA 1596); za mnohe roki trwala swada (KS 1763); 2. nejeden, viacerý: o kterussto zemi (:bliz Vahu:) od mnoho pominutych czasw mnohe a welike hnewy a nesnaze, swady byly su mezy diedinu Chotessov z Hlinikem (BYTČA 1484 SČL); Pala mnohy znagu (D. STREHOVÁ 1600); sal polychrestum: mnohého užitku sůl (TT 1745); mnohi gazda zebral gedine slamu (L. REVÚCE 1760); mnohy raz nam dobytek pomrzne (KRUŠETNICA 1776 LP) 3. veľký, silný; výdatný: ptačkowe vtikagy do dir swich, kdiž powstawa burka mnoha (AgS 1708); žatwa syce gest mnohá, ale ďelnykúw málo (KB 1756); wodka swim mnohim ohnem krew spali; zrno owsene mnohu zimu zňese (PR 18. st); subst m-é s mnohé veci, všeličo: Semiramis mnohe we welikem nebezpečenstwy znassala (MC 18. st)