Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

mnohý

I. čísl. zákl. neurč.

1. vyskytujúci sa vo veľkom počte, viacerý: m-í ľudia, m-é štáty, v m-ých prípadoch

2. nejeden, niektorý: m. čitateľ; m. žiak to neberie vážne; m-í si myslia, že ...; v m-om ohľade

II. mnohé s. mnoho vecí, všeličo: v m-om sú si podobní

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mnohý čísl.; mnohé ‑ého s.

mnohé1mnohý


mnohé2 -hého s. ▶ rôzne veci vyskytujúce sa vo veľkom množstve; syn. všeličo: v mnohom sa mýli; mnohému sa môžno naučiť; bratia sa v mnohom podobajú; m. akceptuje a m. nie; možno im vyčítať m., ale toto nie; v posledných rokoch sa m. na Slovensku zmeniloparem. kto si mála neváži, mnohého nie je hoden


mnoho1 neskl. 2. st. viac, viacej pl. N mužský živ. i mnohí -hých, pl. N mužský neživ., ženský a stredný mnohé1 -hých v nepriamych pádoch okrem akuzatívu častejšie sklonné tvary čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje veľký počet al. veľké číselne nevymedzené množstvo niečoho; vyjadruje väčší súhrn (rozličných) jednotlivín; syn. hodne, veľa; viacero; op. málo1: mnoho ľudí, mnohí ľudia; mnoho osobností, mnohé osobnosti; mnoho vody, múky; stálo ma to mnoho námahy; dozvedieť sa m. nového; riešiť mnoho problémov veľa; riešiť mnohé problémy viacero; napriek mnohým starostiam nestráca optimizmus; mať m. spoločného; k mnohým informáciám som sa dostal veľmi ťažko; autor mnohých prác; mnoho diel, mnohé diela sa nepodarí úspešne zavŕšiť; o mnohých veciach som začal uvažovať príliš neskoro; v mnohých prípadoch sa príčina ochorenia nedá zistiť; rieka sa rozvodnila na mnohých miestach; dom postavili pred mnohými rokmi; hrad je opradený mnohými legendamimnoho šťastia, mnoho úspechov želanie obyč. pri lúčení al. v gratuláciách ◘ fraz. mať mnoho rečí veľa a zbytočne rozprávať; [narobiť] mnoho kriku pre nič spôsobiť zbytočný, prehnaný rozruch okolo nejakej záležitosti ◘ parem. ak sa na Vincenta vták z koľaje vody napije, ten rok mnoho vína sľubuje (21. január); mnoho jedál, mnoho nemocí prejedanie škodí zdraviu ▷ ↗ i 2. st. viac1, viacej1, 3. st. najviac1, najviacej1

mnohý 1. (obyč. mn. č. mnohí, mnohé) vyskytujúci sa vo väčšom, vo veľkom množstve (op. ani jeden, nikto): niektorí už prišli, ale mnohí ešte váhajúviaceríviaceréneskl. viacero (aspoň dvaja): na mnohých, viacerých miestach sa vyskytli problémyhojnýpočetnýbohatýveľký (op. zriedkavý, ojedinelý): v hojných, početných prípadoch sa nepostupovalo správne; má bohaté, veľké skúsenosti (op. malé, slabé) • mnohorakýexpr. premnohý (veľmi mnohý): prišli premnohí návštevnícizried. množný (Hviezdoslav)

2. viac ako jeden • nejeden: mnohí z nich tu už boli, nejeden z nich tu už bolniektorýdaktorývoľaktorý (v bližšie neurčenom množstve, počte): niektorí, daktorí ľudia neprišli; daktoré, voľaktoré scény z filmu vystrihlivšelikto (množina rozličných osôb): zišli sa tam mnohí, zišiel sa tam všelikto

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mnohý

1. čísl. neurč. vyskytujúci sa vo veľkom počte, hojný: m-í ľudia, m-é ťažkosti, po m-é roky; m-á rodina; mnohí a mnohí; mnohí, premnohí expr. veľmi mnohí;

2. zám. neurč. niektorý, nejeden, viacerí: mnohí sa nazdávajú, že...; m. úžitok; m-á hodina, chvíľa; v m-ých prípadoch; kniž. v m-om ohľade po viacerých stránkach; Tak ma vypravili po udelení mnohej rady. (Kuk.);

spodst. mnohé, -ého str. mnohé veci, mnoho vecí, všeličo: naučiť sa m.; v m-om sa mýli

Morfologický analyzátor

mnohé podstatné meno, stredný rod

(jedno) mnohé; (bez) mnohého; (k) mnohému; (vidím) mnohé; (o) mnohom; (s) mnohým;

mnohé
stredný rod, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jedno) mnohé
G (bez) mnohého
D (k) mnohému
A (vidím) mnohé
L (o) mnohom
I (s) mnohým

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor