Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ssj ma subst un

mlyn -a m. stroje na mletie obilia al. iných hmôt; budova s týmito strojmi: vodný, parný m.; paprikový m.; viezť obilie do m-a

jazyk mu ide ako m.; hnať niekomu vodu na m.; to mu je voda na m. výhodné; Božie m-y → melú pomaly, ale isto; bojovať proti → veterným m-om; prísť s → troškou do m-a;

mlynský príd.: m-é koleso

ťaží ho to ako m. kameň veľmi; byť medzi dvoma m-mi kameňmi byť tlačený z dvoch strán

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mlyn ‑a m.; mlynský; mlynček ‑a m.; mlynčekový

mlyn -na pl. N -ny m. ⟨nem. ‹ lat.⟩ 1. ▶ strojové zariadenie na mletie obilnín, najmä na múku al. na mechanické rozomieľanie iných tuhých látok (uhlia, rudy); objekt, budova s takýmto zariadením: automatizovaný m. so silom; papierenský m.; banské mlyny a huty; m. na uhlie; výstavba moderného mlyna; uviesť m. do prevádzky; Vysoké zrelé obilie čakalo na žatvu a na ďalšie spracovanie v mlynoch a pekárňach. [RAK 2002]
2. ▶ (v minulosti) drevená al. murovaná stavba s mechanickým zariadením na mletie obilnín, slúžiaca obyč. aj ako obydlie mlynára: vodný m. poháňaný vodným tokom; suchý m. na zvierací pohon; veterný m. ktorého lopatky poháňa vietor; klapot, klepot starého mlyna; voziť obilie do mlyna; Iba v Kubovej mlynici mráz vodu-teplicu nepremohol, a tak sa v jeho mlyne mlelo aj vtedy, keď mlynári pri iných potokoch museli čakať na slniečko. [A. Habovštiak]; Všade rozširovali, že v tom mlyne straší. [B. Belák]; Fungovala tu [v obci Šenkvice] tehelňa, parný mlyn, liehovar a škrobáreň. [F. Malík a kol.]
3. iba sg. ▶ spoločenská hra, pri ktorej dvaja hráči presúvajú kamene po hracej doske s 24 priesečníkmi s cieľom umiestniť tri kamene svojej farby vedľa seba a po vytvorení tzv. mlyna odobrať súperovi kameň: zahrať si m.; doma sme hrávali dámu, mlyn, žolíka aj kanastu
fraz. melie ako mlyn al. jazyk mu ide ako mlyn al. hrub. huba mu ide ako mlyn veľa a rýchlo rozpráva; boj s veternými mlynmi boj, ktorý je vopred prehraný, márne, zbytočné, nereálne úsilie; bojovať s veternými mlynmi al. bojovať proti veterným mlynom zbytočne strácať energiu bojom proti nereálnym, nejestvujúcim prekážkam al. preludom, mylným predstavám; márne zbytočne bojovať; hnať niekomu vodu na mlyn svojím konaním podporovať niečie zámery; chodiť/prísť so svojou troškou do mlyna al. prispieť svojou troškou do mlyna podieľať sa na niečom; publ. krajina veterných mlynov Holandsko; to je voda na jeho mlyn to sa mu hodí ◘ parem. aký mlynár, taký mlyn povaha človeka sa prejavuje i v práci; Božie mlyny melú pomaly, ale isto každá krivda, nespravodlivosť sa raz potrestá; kto chodí do mlyna, ľahko sa zamúči človek sa rýchlo stane takým ako tí, s ktorými sa stýka; po staršom do mlyna starší majú prednosť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mlyn, -a m.

1. strojové zariadenie na mletie a spracovávanie zŕn, najmä na múku al. na rozomieľanie iných hmôt; budova, v ktorej je mlyn: ručný, vodný, parný, veterný, valcový, guľový m., m. na cement; pustiť, zastaviť m., narážať vodu na m.; m. melie; klepot m-a; je tu ako vo m-e rušno, zhon; v hlave mi hučí ako vo m-e

hnať niekomu vodu na m. robiť niekomu vhod, po vôli, pomáhať; to je voda na môj (jeho ap.) m. to mi (mu ap.) je vhod; hovor. melie ako m. veľa a rýchle rozpráva; bojovať proti veterným m-om proti ilúziám, vymysleným predstavám, zbytočne; hovor. pustiť si jazyk do m-a veľa rozprávať; hovor. chodiť s troškou do m-a prispieť maličkosťou; kto chodí do mlyna, ľahko sa zamúči (prísl.) s čím sa kto zapodieva, to zanecháva na ňom stopy; božie mlyny melú pomaly, ale isto (prísl.) o treste a odplate za vinu; aký mlynár, aký mlyn (prísl.) aký je človek, také sú aj jeho veci, jeho práca; mlynár sa vtedy prebudí, keď mu mlyn zastane (prísl.) ľuďom chýba to, na čo si zvykli; geol. ľadovcový m. otvor v ľadovci vymletý vodou a víchricami kameňmi;

2. druh spoločenskej hry: hrať m.;

mlynský príd. k 1: m. kameň, m. potok, m-é koleso, m-é výrobky; ťažký, veľký ako m. kameň, ako m-é koleso

hlava sa mi krúti ako m-é koleso mám závrat; ťaží ho to ako m. kameň veľmi; byť medzi (dvoma) m-ými kameňmi byť pod tlakom (dvoch) protichodných tendencií

Morfologický analyzátor

mlyn podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) mlyn; (bez) mlyna; (k) mlynu; (vidím) mlyn; (o) mlyne; (s) mlynom;

(tri) mlyny; (bez) mlynov; (k) mlynom; (vidím) mlyny; (o) mlynoch; (s) mlynmi;

mlyn
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) mlyn
G (bez) mlyna
D (k) mlynu
A (vidím) mlyn
L (o) mlyne
I (s) mlynom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) mlyny
G (bez) mlynov
D (k) mlynom
A (vidím) mlyny
L (o) mlynoch
I (s) mlynmi

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Urbanonymum KAMENNÝ MLYN v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRNAVA
Urbanonymum LETANOV. MLYN v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LETANOVCE
Urbanonymum MLYN v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LEDNICKÉ ROVNE
Urbanonymum PARNÝ MLYN v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
LUČENEC
Urbanonymum PAŽITNÝ MLYN v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRNAVA
Urbanonymum POĽNÝ MLYN v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
ZÁHORSKÁ BYSTRICA (BRATISLAVA)
Urbanonymum ŠM FARSKÝ MLYN v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
TRNAVA
Urbanonymum VYŠNÝ MLYN v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 2):
KEŽMAROK; KRIVANY

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor