mlieko -a s.
1. biela tekutina, ktorú vylučujú samice cicavcov na výživu mláďat a kt. sa (najmä od kráv) používa ako potravina: čerstvé, trvanlivé, fľaškové, škatuľové, vreckové m., kyslé, sušené m.; kozie m.; mater(in)ské m.; piť, prevariť m.; biely ako m.; kuch. vtačie m. sladký krém z mlieka a vajec
2. tekutina podobná mlieku: kaučukové, kokosové m., pleťové m.
● (dievča) → krv a m.; expr. ešte má m. na brade, tečie mu m. po brade je primladý, neskúsený; prijímať niečo už s materinským m-om odmala; nič mu → nechýba iba vtáčie m.; → plakať nad rozliatym m-om; kniž. oplývať → medom a m-om;
mliečny príd.
1. k mlieko: m-e jedlo; m-e zuby prvé; m-a kanva na mlieko; chem. kyselina m-a
2. podobný mlieku (farbou): m-e sklo; astron. M-a cesta galaxia;
mliekový príd. odb.: ovca m-ho typu;
mliečko -a s. zdrob. expr.
mliekový -vá -vé príd.
mliekový -vá -vé príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na mlieko, výživnú tekutinu získavanú prevažne od kráv; pripravený z mlieka; obsahujúci mlieko, mliečny: mlieková polievka; urobiť si mliekovú masku; mlieko bývalo v kanvách, vo fľašiach, potom vo vrecúškach, v kartónoch a dnes tečie z mliekových automatov 2. poľnohosp., zootech. ▶ súvisiaci s produkciou mlieka hospodárskych zvierat: mlieková farma poľnohospodársky podnik, kde sa chová dobytok na mlieko; kravy mliekového typu; chov mliekových plemien oviec; mlieková úžitkovosť produkcia mlieka za dojné obdobie (hodnotená podľa mnohých kvalitatívnych i kvantitatívnych ukazovateľov), mliečna úžitkovosť
mlieko, -a str.
1. biela sladkastá tekutina vylučovaná z mliečnych žliaz samíc cicavcov a žien istú dobu po pôrode, určená na výživu mláďat a používaná ako potravina: kravské, kozie, ženské, materinské m.; čerstvo nadojené, zbierané m.; plnotučné, odstredené, pasterizované m.; sladké m. v čerstvom stave; kyslé m., kondenzované, sušené m.; cediť m.; m. sa zvarilo; mútiť m. (Tim.) robiť z neho maslo; krava nechce pustiť m., krava stratila m. nedojí;
pren. bás. biele sfarbenie, belosť: kvetné m. (Kost.); mlieko mesačného svetla (Jil.)
● spať ako v m-u dobre; biely ako m. a) čisto biely; b) celkom šedivý (o hlave, o vlasoch); zem, krajina oplýva m-om a medom je veľmi úrodná; mať m. v žilách o človeku, ktorý sa nevie rozohniť; prijímať, osvojiť si niečo už s materinským m-om od mala, od mlada, za mlada; hovor. má ešte m. na brade, ešte mu materinské m. tečie po brade je príliš mladý, neskúsený; je krv a m. o zdravom a peknom človekovi; žart. nič im nechýba, len vtáčie m. majú sa veľmi dobre; ľud. žart. čertovo m. pálenka; kuch. vtáčie m. pokrm z mlieka, cukru a vajec;
2. tekutina al. šťava podobná mlieku (obyč. farbou): cementové, vápenné m. riedka zmes cementu al. vápna s vodou; kaučukové m. šťava vytekajúca z poranenej kôry kaučukovníka; semencové, ovsené, mandľové m.;
mliekový príd. zried.: m-á polievka; odb. ovce mliekového typu;
mliečko, -a str. zdrob. expr.
mliekový príd. 1. pripravený z mlieka, mliečny: mlieková polievka (Bánovce n. Bebr.); mľieková poľiouka (Ábelová LUČ) 2. používaný na mlieko: mliekovie konvičke, žochtáre, škopíke (Žarnovica NB)
mlieko [mlie-, mlé-, mlí-] s 1. biela tekutina vylučovaná z mliečnych žliaz samíc cicavcov na výživu mláďat, zvieracie používané aj ako potravina: dobre gest rerychu zelenu warziti w koziem mlecze a piti rano a weczer (UHROVEC 1545); kdiss gest mokro a desst prssy, owcze wen hnatj nedaj, neb aj mliko potratja (KORYČANY 1560); mladencowj kapitanowmu nezdrawemu mljeka kisleho den 3 (ŽILINA 1693-94); wezmy zenskeho mleka, smuoly borowe, rozpust wsseckno spolu (MT 17. st); wezmy striedku ze žemle, naleg na to krawskeho mlieka, potom war (RT 17. st); kupili ssafari mleka sladkeho (PUKANEC 1724); matka, ktera mleko straty, powina gest ditatu malemu dogku opatrity (MiK 18. st); wezmy dobreho wrchniho mleka a rozpust (KuK 18. st) obsahujúceho smotanu; x. pren spomoz pane dobry Gezissy, at gsem weznen gako geden z malickich a krmil se z mlekem slowa boziho (AgS 1708) prijímal kresťanskú vieru F. (reč našu) sem s mlékem mateřinským přigal (StN 1785) osvojil som si ju od mala, za mlada; (svedok) počul, že Szekeress osem razy s nou učinek mau y tu paničku na mlgeko obratil (KRUPINA 1740) oplodnil ju; lactaneus: gako mleko bili (DSL 18. st); krásnégsse su oči geho (otca) od wjna a zuby od mléka belégssé (KB 1757); ach, pozorugte krestane, gak mnoho tisicov B. powolal do zeme zaslibeneg madom a mlekom tekuceg (MiK 18. st) oplývajúcej bohatstvom; nechybawa mu krom kačičje mleko má sa veľmi dobre; susedova krava více mléka dáva (SiN 1678) u cudzích sa zdá všetko lepšie 2. tekutina al. šťava podobná mlieku: mrkew z medem waryty, mandloweho mleka prylyty a gysty rano y na notz (HL 17. st); opium: mjzga aneb makowé mléko (KS 1763); cremor: mléko z obilj zmočeného wytlačené (CL 1777) F. bot čertovo m., psie m., vlčie m. rastliny z rodu Euphorbia mliečnik: wezmy zelinu rečenu psj mleko, z kterég teče mleko, toho mleka wpust na ten zub, ktery te boli (MT 17. st); tithymanum: wlčy mleko (GF 1717); amygdalites: kolowrátek nebo čzertowé mléko (KS 1763); žabie m. rastlina z rodu Euphorbia mliečnik al. z rodu Linaria pyštek: wezmy chabzdoweg zeliny, krwawnjkoweg zeliny, osye hniezdo, zabieho mlieka, bezoweho kwetu, konopy, wssecko na hruby prassek sprawjce (RT 17. st); vtáčie m. kamienka lekárska Lithospermum officinale: kamegky anebo wraby seme (:ptačy mleko:) w suchych mistech roste (HL 17. st); mliekový príd k 1: jestli jsu (ovce) jednoročné, maju w dolnem pisku osem nečo končité mlikowé aneb tak rečené psowé zuby (VOv 1779) mliečne; w čas gidla, zwlássťe na mlékowé pokrmy, nepjte (RPM 1795); mliečko dem k 1: trossku mliečka od twogeg maticki očekawass (MS 1758); (panna) dala sa mne mlečka napiť (PV 18. st)