Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst

mlieko -a s.

1. biela tekutina, ktorú vylučujú samice cicavcov na výživu mláďat a kt. sa (najmä od kráv) používa ako potravina: čerstvé, trvanlivé, fľaškové, škatuľové, vreckové m., kyslé, sušené m.; kozie m.; mater(in)ské m.; piť, prevariť m.; biely ako m.; kuch. vtačie m. sladký krém z mlieka a vajec

2. tekutina podobná mlieku: kaučukové, kokosové m., pleťové m.

(dievča) → krv a m.; expr. ešte má m. na brade, tečie mu m. po brade je primladý, neskúsený; prijímať niečo už s materinským m-om odmala; nič mu → nechýba iba vtáčie m.; plakať nad rozliatym m-om; kniž. oplývať → medom a m-om;

mliečny príd.

1. k mlieko: m-e jedlo; m-e zuby prvé; m-a kanva na mlieko; chem. kyselina m-a

2. podobný mlieku (farbou): m-e sklo; astron. M-a cesta galaxia;

mliekový príd. odb.: ovca m-ho typu;

mliečko -a s. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mlieko ‑a s.; mliečny; mliekový; mliečko ‑a s.

mlieko -ka mliek s.

mlieko -ka mliek s. 1. ▶ výživná biela nepriezračná tekutina vylučovaná mliečnymi žľazami žien a samíc cicavcov po pôrode na výživu mláďat: ľudské materské m.; tvorba mlieka; náhrada za m.; mláďatá cicajú, ťahajú, pijú m.; matka takmer rok pridája dieťa materským mliekomlek. banka materského mlieka zberné miesto v nemocnici na pomoc deťom, ktoré nemôžu byť dojčené □ stratiť mlieko (o dojčiacej matke) prísť o schopnosť tvoriť a vylučovať mlieko
2. ▶ takáto tekutina získavaná prevažne od kráv (v niektorých regiónoch aj od oviec, kôz) po odstavení mláďat, využívaná ako potravina a základná surovina na výrobu ďalších výrobkov, smotany, masla, jogurtov, syrov: surové kravské, kozie, ovčie, kobylie m.; teplé, studené m.; sladké, kyslé, kefírové, acidofilné, jogurtové m.; trvanlivé, čerstvé m.; nízkotučné, polotučné, plnotučné m.; sušené, kondenzované m.; hrniec na m. špeciálny hrniec s dvojitým dnom; čerstvo nadojené m.; prevárať m.; vypiť pred spaním pohár mlieka; raňajkovať vločky s mliekom; mať chuť na mlieko; kúp dve mlieka škatule al. vrecúška s objemom obyč. jedného litra; bol odchovaný na mlieku; m. kypí, vykypelo; neprevarené m. v teple skyslo; Roztrasenou rukou sa jej podarilo otvoriť škatuľu s mliekom a naliať z neho do pohára. [V. Švenková]cukrár. vtáčie mlieko dezert z mlieka, vajec cukru a vanilky
3. ▶ tekutina, obyč. belavej farby, vytekajúca pri narezaní al. poškodení pletiva niektorých rastlín, bot. mliečna šťava: z lopúcha vyteká m.; biele horké púpavové m. zanecháva na pokožke hnedé škvrny; oranžovožlté m. lastovičníka sa používa v ľudovom liečiteľstve na odstraňovanie bradavícbot. kaučukové mlieko mliečna šťava kaučukovníka, latex
4. potrav., kuch.nápoj farbou, konzistenciou i využitím podobný kravskému mlieku, získavaný z niektorých semien al. plodov rôznym spracovaním (namáčaním, drvením, varením): mandľové, sójové m.; ryžové, ovsené m.; kokosové m. získavané z dužiny zrelých hnedých kokosových orechov, používané pri príprave jedál východnej kuchyne; príprava rastlinných druhov mlieka
5.kozmetický prípravok na ošetrenie pokožky: pleťové, čistiace, opaľovacie m.; natierať sa hydratačným mliekom; extrakty z rastlín slúžia ako prísady do telových mliek
6. stav. cementové mlieko ▶ riedka zmes pripravená zmiešaním cementu a vody používaná na jednoduchú úpravu menej dôležitých priestorov stavby al. ako podklad pod omietku al. obklad; ovoc. vápenné mlieko roztok hydroxidu vápenatého a vody používaný na natieranie kmeňov ovocných stromov na dezinfekciu al. na regulovanie výkyvov teploty, hasené vápno
fraz. biely ako mlieko a) (o pleti, pokožke) veľmi biely, bledý, neopálený b) (o vlasoch) majúci bielosivú až sivú farbu, šedivý; hmla [biela/hustá] ako mlieko mimoriadne hustá hmla sťažujúca orientáciu; [dievča/žena] krv a mlieko zdravé, pekne urastené mladé dievča al. mladá žena; ešte mu mlieko po brade tečie/na brade neuschlo al. ešte má mlieko na brade je veľmi mladý, neskúsený; nič mu nechýba, iba vtáčie mlieko má všetkého dostatok, má naozaj všetko; plakať nad rozliatym mliekom oneskorene ľutovať nejaký čin; prijímať/osvojiť si niečo už s materinským mliekom prijímať vedomosti, skúsenosti od narodenia, odmala, odmlada s niečím rásť, niečo vstrebávať; zem oplývajúca medom a mliekom úrodná, bohatá krajinaparem. v mede a mlieku je najviac lieku
mliečko -ka -čok s. zdrob. expr.: naliať mačiatku m.; dať si kávu s mliečkom; natierať sa krémikmi a mliečkami

-ko/2351331±1219 3.01: substantíva s. N+A sg. 274373→275500
+635
−504
Slovensko/42713 slnko/13547 Rusko/8573→9763
+621
−490
riziko/9704 Nemecko/7880 stanovisko/7315 oko/6330 Francúzsko/6061 dievčatko/6004 Poľsko/5054 Maďarsko/5051 mlieko/4906 Grécko/4790 Taliansko/4418 stredisko/4230 (558/137734)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mlieko, -a str.

1. biela sladkastá tekutina vylučovaná z mliečnych žliaz samíc cicavcov a žien istú dobu po pôrode, určená na výživu mláďat a používaná ako potravina: kravské, kozie, ženské, materinské m.; čerstvo nadojené, zbierané m.; plnotučné, odstredené, pasterizované m.; sladké m. v čerstvom stave; kyslé m., kondenzované, sušené m.; cediť m.; m. sa zvarilo; mútiť m. (Tim.) robiť z neho maslo; krava nechce pustiť m., krava stratila m. nedojí;

pren. bás. biele sfarbenie, belosť: kvetné m. (Kost.); mlieko mesačného svetla (Jil.)

spať ako v m-u dobre; biely ako m. a) čisto biely; b) celkom šedivý (o hlave, o vlasoch); zem, krajina oplýva m-om a medom je veľmi úrodná; mať m. v žilách o človeku, ktorý sa nevie rozohniť; prijímať, osvojiť si niečo už s materinským m-om od mala, od mlada, za mlada; hovor. ešte m. na brade, ešte mu materinské m. tečie po brade je príliš mladý, neskúsený; je krv a m. o zdravom a peknom človekovi; žart. nič im nechýba, len vtáčie m. majú sa veľmi dobre; ľud. žart. čertovo m. pálenka; kuch. vtáčie m. pokrm z mlieka, cukru a vajec;

2. tekutina al. šťava podobná mlieku (obyč. farbou): cementové, vápenné m. riedka zmes cementu al. vápna s vodou; kaučukové m. šťava vytekajúca z poranenej kôry kaučukovníka; semencové, ovsené, mandľové m.;

mliekový príd. zried.: m-á polievka; odb. ovce mliekového typu;

mliečko, -a str. zdrob. expr.

mliečisko, mliečko p. mlieko


mlieko s.
1. csl biela tekutina vylučovaná z mliečnych žliaz samíc cicavcov a žien istú dobu po pôrode, určená na výživu mláďat a používaná ako potravina: Kravi boľi chudie a mľieka ňemaľi (Žaškov DK); Malín ďeton sa dáva mlieko od jennej kravi (Návojovce TOP); Já inačí mléko nepijem enem krafské (Záh. Ves MAL); Keď_e žena po póroďe, začína jéj pribívat mliéko (Chocholná TRČ); Dobra krava da na dzeň i petnadz ľitre mľeka (Spiš. Štvrtok LVO); I mľika me maľi svojoho, bo zato bes kravi ňichto ňescel buc (Brezina TRB)
L. slatké mléko (Trakovice HLO) - čerstvé mlieko hneď po vydojení; nabrznúto mľieko (Ľuboreč LUČ), brzluo mľieko (Kaľamenová MAR), zešoptavenia mliako (Rat. Zdychava RS), pokisľenuo mľieko (Čelovce MK) - začínajúce kysnúť; kisluo mľieko (Selce KRU), skisľieto mľieko (Ľuboreč LUČ), kiškane mľiko (Studenec LVO), kislé mlieko (Trstie ILA), sedu̯é mléko (Hlboké SEN), senutuo mľieko (Lišov KRU), skläganva mlieko (Sása REV), kvaśne mľiko (Torysa SAB) - skysnuté mlieko; múťenuo mlieko (Mur. Dl. Lúka REV) - cmar; stracit mléko (Trnava, Myjava) - prestať dojiť; mľiko davac (Sobrance) - dobre dojiť; chodívat z mlékom (Modranka TRN) - roznášať mlieko
F. šarkanie mlieko (Zem. Podhradie TRČ), čertovo mlieko (Heľpa BRE) - pálenka; ftače mľiko (Torysa SAB), fta̋šäcva mliako (Sása REV) - sladký krém z mlieka a vajec; ňechibuje mu niš, ľen ftášuo mľieko (Rim. Píla RS) - má sa veľmi dobre; bieli jag mľeko (Markušovce SNV) - veľmi biely; ďiouka krú a mlieko (Rim. Píla RS) - pekné, zdravé dievča; tí su na jedném mléku pozbíraní (Stráže n. Myj. SEN) - sú rovnakí; aňi mľeka aňi bika (Humenné) - ničoho niet; fša̋ pestvo chiba h mliaku voda (Mur. Dl. Lúka REV) - všade je šibalstvo; išče maš macerinske mľiko na bradze (Brezina TRB) - o veľmi mladom neskúsenom človeku; ťeba ňeh mléko ňešťípe, ňech ťi ňeňi pilno (Svätoplukovo NIT) - neponáhľaj sa so ženbou
2. tekutina podobná mlieku: Jeleňički boli zemne hribi, take mlieko s teho viražalo (Riečnica KNM)
F. zarno idze do mľeka (Smižany SNV) - nalieva sa
3. v dvojslovných názvoch rastlín:
a. žabacie mlieko (Vaďovce MYJ), vlčie mlieko (Ľuboreč LUČ), kaňe mľiko (Torysa SAB) - bot. mlieč močiarny (Sonchus palustris);
b. žabie mlieko (Selce KRU), žabacé mléko (Trakovice HLO), haďie mliéko (Kubrica TRČ), suče mľiko (Niž. Hrabovec VRN) - bot. mliečnik močiarny (Euphorbia palustris)
c. ftáčié mliéko (Mor. Lieskové NMV), hadzie mľeko (Žakarovce GEL), vlčuo mľieko (Pukanec LVI) - bot. lastovičník väčší (Chelidonium majus); mliečko s. zdrob. expr. k 1: Potom sa mľiečkom zaľiaľi, maslom troška zapražiľi (Ležiachov MAR); Podojili sa ofce, potom sa mľiečko preceďilo do puťeri (Hruštín NÁM); Prascon sa moselo dávat mléčko zohriévat a trošku šrotu do toho (Brestovany TRN); Mal dakus svojeho mľička (Dl. Lúka BAR); mliečisko s. zvel. expr. k 1: Tá mala toho mléčiska! (Málinec LUČ); Mali zmo dakoďi toho mliašiska kelo, že zmo ho aj svinám dávali (Revúčka REV); Nadojiu̯ mľiéśiska zo dva žochtarä (Kokava n. Rim. RS)

mlieko [mlie-, mlé-, mlí-] s
1. biela tekutina vylučovaná z mliečnych žliaz samíc cicavcov na výživu mláďat, zvieracie používané aj ako potravina: dobre gest rerychu zelenu warziti w koziem mlecze a piti rano a weczer (UHROVEC 1545); kdiss gest mokro a desst prssy, owcze wen hnatj nedaj, neb aj mliko potratja (KORYČANY 1560); mladencowj kapitanowmu nezdrawemu mljeka kisleho den 3 (ŽILINA 1693-94); wezmy zenskeho mleka, smuoly borowe, rozpust wsseckno spolu (MT 17. st); wezmy striedku ze žemle, naleg na to krawskeho mlieka, potom war (RT 17. st); kupili ssafari mleka sladkeho (PUKANEC 1724); matka, ktera mleko straty, powina gest ditatu malemu dogku opatrity (MiK 18. st); wezmy dobreho wrchniho mleka a rozpust (KuK 18. st) obsahujúceho smotanu;
x. pren spomoz pane dobry Gezissy, at gsem weznen gako geden z malickich a krmil se z mlekem slowa boziho (AgS 1708) prijímal kresťanskú vieru
F. (reč našu) sem s mlékem mateřinským přigal (StN 1785) osvojil som si ju od mala, za mlada; (svedok) počul, že Szekeress osem razy s nou učinek mau y tu paničku na mlgeko obratil (KRUPINA 1740) oplodnil ju; lactaneus: gako mleko bili (DSL 18. st); krásnégsse su oči geho (otca) od wjna a zuby od mléka belégssé (KB 1757); ach, pozorugte krestane, gak mnoho tisicov B. powolal do zeme zaslibeneg madom a mlekom tekuceg (MiK 18. st) oplývajúcej bohatstvom; nechybawa mu krom kačičje mleko má sa veľmi dobre; susedova krava více mléka dáva (SiN 1678) u cudzích sa zdá všetko lepšie
2. tekutina al. šťava podobná mlieku: mrkew z medem waryty, mandloweho mleka prylyty a gysty rano y na notz (HL 17. st); opium: mjzga aneb makowé mléko (KS 1763); cremor: mléko z obilj zmočeného wytlačené (CL 1777)
F. bot čertovo m., psie m., vlčie m. rastliny z rodu Euphorbia mliečnik: wezmy zelinu rečenu psj mleko, z kterég teče mleko, toho mleka wpust na ten zub, ktery te boli (MT 17. st); tithymanum: wlčy mleko (GF 1717); amygdalites: kolowrátek nebo čzertowé mléko (KS 1763); žabie m. rastlina z rodu Euphorbia mliečnik al. z rodu Linaria pyštek: wezmy chabzdoweg zeliny, krwawnjkoweg zeliny, osye hniezdo, zabieho mlieka, bezoweho kwetu, konopy, wssecko na hruby prassek sprawjce (RT 17. st); vtáčie m. kamienka lekárska Lithospermum officinale: kamegky anebo wraby seme (:ptačy mleko:) w suchych mistech roste (HL 17. st); mliekový príd k 1: jestli jsu (ovce) jednoročné, maju w dolnem pisku osem nečo končité mlikowé aneb tak rečené psowé zuby (VOv 1779) mliečne; w čas gidla, zwlássťe na mlékowé pokrmy, nepjte (RPM 1795); mliečko dem k 1: trossku mliečka od twogeg maticki očekawass (MS 1758); (panna) dala sa mne mlečka napiť (PV 18. st)

mlieko
stredný rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedno) mlieko lístok tvorili najmä vajcia, mlieko , syr a múčne jedlá. Kuchár, ktorý
G (bez) mlieka obsahom smotany. Predaj plnotučného mlieka sa niektorým obchodníkom zvýšil
D (k) mlieku pomôže svojmu statku ku kráse a k mlieku a – čuduj sa svete – jej sudcovia
A (vidím) mlieko a strieborný krčiažtek na mlieko . Vysvitlo, že má vysoké a
L (o) mlieku múkou, rozmiešanou v studenom mlieku a dochutíme. Po odstavení z ohňa
I (s) mliekom čele, pričom narazil do pohára s mliekom . Matt ho však stačil ešte zachytiť
stredný rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) mlieka vode a v éterickom oleji. Krémy, mlieka , šampóny a sprchovacie gély,
G (bez) mliek súčasťou mnohých mastí a telových mliek . Účinné zložky mastí a kúpeľov
D (k) mliekam Vyhýbajte sa rôznym olejom a mliekam , pokiaľ vám to neodporučí lekár.
A (vidím) mlieka Na popáleninu nedávajte tekuté mlieka , masti, tuk alebo náplasti.
L (o) mliekach mikroorganizmov v dojčenských mliekach zabraňuje aj ich uchovávanie v
I (s) mliekami porovnaní s oboma živočíšnymi mliekami podstatne nižšia,“ uzatvára

Zvukové nahrávky niektorých slov

a nových výrobcov mlieka et nouveaux producteurs de lait
a to lepšie mlieko et du lait meilleur
kondenzované mlieko a jogurty lait concentré et yaourts
mlieka, syr a tvaroh lait, fromage et caillebotte
mlieko od ich kôz le lait de leurs chèvres
tvojho priateľa a mlieko ton ami, et le lait
základe mlieka a výrobky base de lait et produits
zeleniny, banánov a mlieka légumes, de bananes et de lait
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu