Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

mlieť melie melú meľ! nedok.

1. drviť na prach al. na kašu (mlynčekom, v mlyne): m. obilie, mak

2. expr. rýchlo (obyč. bez zmyslu al. mechanicky) hovoriť, rapotať: m. úlohu

m. z posledného byť na konci (so silami ap.); m. naprázdno zbytočne hovoriť: m. jazykom rýchlo hovoriť; kto → prv príde, ten prv m-ie; Božie mlyny m-ú pomaly, ale isto trest za nespravodlivosť, hriech ap. prichádza aj neskôr

// mlieť sa expr.

1. motať sa, mrviť sa, pliesť sa: ľudia sa v obchode m-ú

2. odohrávať sa, diať sa: čo sa to tam m-ie?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mlieť melie melú meľ! mlel nedok.; mlieť sa

mlieť melie melú meľ! mlel melúc melúci mletý mletie nedok.


mlieť sa melie sa melú sa meľ sa! mlel sa melúc sa melúci sa mletie sa nedok.

mletie -tia s. 1. ▶ mechanické drvenie plodov, semien rastlín, korenín a pod. v mlynčeku, v mlyne na prach al. na kašu: hrubé, jemné m.; mlynček na m.; starý kamenný žarnov na ručné m.; rýchlosť a kvalita mletia; príprava zrna na m.; nastaviť hrúbku mletia
2. tech. ▶ technologický proces spočívajúci v rozdrobovaní pevných látok, materiálu (dreva, rudy, uhlia a pod.) na menšie čiastky, obyč. mechanicky: drvená surovina vhodná na m.; technológia mletia; stupeň mletia; regulátor mletia zariadenie automaticky udržujúce mlecí proces v rámci konštantných, vopred určených podmienok
3. (obyč. v minulosti) obilie, ktoré sa má mlieť, melivo1: priniesť m. do mlyna; m. sa dovážalo na vozoch; I to jej zišlo na um, že celé mletie zabudla pri kostolných dverách. [A. Habovštiak]; imlieť


mletý -tá -té príd. ktorý je mletím rozdrvený na drobné, jemné čiastočky, na prach al. na kašu: mleté čierne korenie; mletá paprika, škorica, rasca; m. mak; mleté orechy; bravčové mleté mäso; m. rezeň podávame so zemiakovou kašou rezeň z vopred pomletého mäsa; imlieť


mlieť melie melú meľ! mlel melúc melúci mletý mletie nedok. 1. (čo) ▶ mechanicky rozrušovať celistvosť a drviť na čo najmenšie kúsky, na prach al. na kašu (obyč. v mlyne, mlynčekom); syn. zomieľať, rozomieľať: m. obilie, zrno; m. mak, orechy, zrnkovú kávu, korenie na ručnom mlynčeku; m. marhule na džem; m. naprázdno bez využitia, ↗ i fraz.; celozrnná múka sa melie inak ako biela; zvoľte si hrubšie mletie; mäso je najemno mleté; Sem [do Jáchymova] sa dovážala uránová ruda, tu sa mlela, triedila, vážila a balila do drevených debien. [R. Dobiáš]; Strýko mlel hrozno na veľkom mlynci, rozpučené padalo do kade. [I. Kšiňan]
2. hovor. expr. (čo; o čom; ako; ø) ▶ veľa a rýchlo rozprávať; syn. rapotať: m. stále tie isté frázy; o čom to melieš, vôbec ti nerozumiem!; melie po anglicky jedna radosť vie dobre hovoriť po anglicky; Vy tu stále meliete o svojich ťažkostiach. [R. Sloboda]; Meliem ďalej a tak rýchlo, akoby som chcel odrapotať všetko, čo som sa kedy naučil. [V. Šikula]
fraz. mlieť dookola to isté ustavične tvrdiť jednu vec; mlieť jazykom/ústami veľa a rýchlo hovoriť; mlieť jedno cez/na druhé hovoriť nerozvážne, bez rozmyslu; mlieť naprázdno zbytočne hovoriť, mať prázdne, bezobsažné reči; mlieť si svoje hovoriť stále to isté; mlieť z posledného al. mlieť z posledných síl a) byť veľmi unavený b) byť na pokraji smrti, zomierať c) stáť pred krachom, zrútením; hrub. nadarmo hubou mlieť zbytočne hovoriť, vysvetľovať ◘ parem. Božie mlyny melú pomaly, ale isto každá krivda, nespravodlivosť bude potrestaná; kto prv príde, [ten] prv melie prvý má vždy výhodu
dok. k 1zomlieť


mlieť sa melie sa melú sa meľ sa! mlel sa melúc sa melúci sa mletie nedok. hovor. expr. 1. (kde) ▶ (o ľuďoch) rýchlo sa pohybovať z miesta na miesto v istom priestore a obyč. vo väčšom množstve, premieľať sa; syn. mrviť sa, motať sa: zmätene sa melú v pozadí; vždy bola tam, kde sa mlelo viac ľudí; v obchode sa melie priveľa zákazníkov
2. (kde) ▶ (o udalostiach, činoch) prebiehať, diať sa v istom časovom období, odohrávať sa: bol vždy tam, kde sa niečo mlelo; Na území Slovenska sa to historicky mlelo, mnohé rodiny podstúpili zložité osudy. [Sme 1997]
3. ▶ zápasiť, bojovať medzi sebou; syn. klbčiť sa, tĺcť sa: chlapci sa na dvore mleli; Škoda je priateľa i nepriateľa, až dovtedy, kým sa nezačnú mlieť, lebo keď sa pozabíjajú, potom ich je ešte väčšia škoda. [V. Šikula]
fraz. všeličo sa mu melie v hlave/v mysli všeličo mu napadlo, na všeličo myslí
dok. k 2zomlieť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brblať hovor. expr. 1. nezreteľne, chybne vyslovovať: v rozčúlení si niečo brble pod nosexpr.: huhňaťchuchmaťfufnať (s nosovým prídychom) • expr.: brbtaťbrbotaťhatlať (robiť chyby pri artikulácii; o vrodenej vlastnosti) • expr. bľabotať (nezrozumiteľne a nesúvisle): bľaboce čosi o svojich nárokochexpr.: bručaťdudlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumrať: bručí, dudre, mrmoce si čosi popod nosexpr.: šamotiťšamoniťšemotiť (nezrozumiteľne a ticho) • expr. huhlať (tlmene)

2. rýchlo a obyč. nezreteľne hovoriť • mlieťrapotaťtrkotať: rýchlo brble, melie, rapoce svoju úlohupejor.: ľapotaťľaptaťlalotať

3. p. hundrať 1, 2


diať sa (iba v 3. os.) vyskytovať sa v istom stave, procese v určitom čase • robiť sa: Čo sa to tam deje, robí?stávať sa: ľuďom sa stáva všeličokonať sabyťuskutočňovať sarealizovať sa (obyč. o konkrétnych veciach): predstavenie sa nekonalo, nebolo; uskutočňujú sa, realizujú sa vážne zmenyodohrávať saprebiehať (v dlhšom časovom úseku): manifestácie sa odohrávali, prebiehali pokojneexpr.: variť samlieť sa: nikto nevie, čo sa tam varí, meliehovor. zried.: triafať saprihadzovať sa: v živote sa triafajú, prihadzujú všelijaké veci


drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcťroztĺkaťrozbíjať: drvil, tĺkol lieskovcetrieštiť (na kusy): trieštiť ľadrozmieľaťmlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť koreniešrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železopučiťrozpúčaťmliaždiťdláviťgniaviťexpr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na muštnár. drvoliť

2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


konať sa stávať sa skutkom • byťuskutočňovať sarealizovať sa: preteky sa konajú, sú, uskutočňujú sa za daždivého počasia; predstavenie sa nerealizovalorobiť sadiať sa (iba v 3. os.): deje sa, robí sa im krivdaprebiehať (v čase): rozhovor prebiehal pokojneodbavovať sazastar. odbývať sa (o istom úkone): svadba sa konala, odbavovala na radniciexpr. mlieť sa: Čo sa tam melie?


mlieť sa 1. p. motať sa 1 2. p. diať sa


mlieť 1. drviť v mlyne, mlynčeku na prach • zomieľaťrozomieľaťrozmieľať: mlieť, zomieľať múku; rozmieľať koreniešrotovať (mlieť nahrubo): šrotovať kukuricu

2. p. hovoriť 1, rapotať 1


motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mlieť, melie, melú, rozk. meľ nedok.

1. (čo i bezpredm.) drviť, drobiť na povrch, na kašu pomocou točiaceho sa stroje: m. kávu, mak, mäso, obilie, múku, kameň; mlyn melie naprázdno stroje sa pohybujú bez meliva

m. z posledného byť na mizine; nemať síl; m. naprázdno zbytočne rozprávať; kto prv príde, ten prv melie (prísl.) rýchlyprednosť, výhody; božie mlyny melú pomaly, ale isto (prísl.) o treste a odplate za vinu; zimnica ho melie trasie sa;

2. hovor. expr. (bezpredm., čo i čím) rýchle niečo odriekať, veľa rozprávať, tárať: žiak mlel svoju úlohu; melie do sveta, melie dve na tri; Nemeľ hlúposti netáraj; huba mu melie, melie ako mlyn mnoho rozpráva; m. jazykom, ústami stále a mnoho rozprávať;

dok. k 1 umlieť, zomlieť, pomlieť

|| mlieť sa expr.

1. chodiť sem a tam, prichádzať a odchádzať, mrviť sa: Ľudia mleli sa tam horedolu. (Ondr.)

2. diať sa, konať sa, odohrávať sa: Strkajú nosy, kde sa dačo melie. (Fel.);

dok. k 2 zomlieť sa

melávať p. mlieť


mlieť nedok. (mleť)
1. csl drviť na prach al. na kašu (mlynčekom al. v mlyne): Ťem jačmem zme mlele na tlč (Čelovce MK); Do mlina išól zbožie mlec (V. Rovné BYT); Pretím sa hrózni muštlovali z muštlárem, neskúr sa to mlelo na hroznovém mlinku (Vinosady MOD); Uvaria riskašu, do toho meľu dakus pečinki, mesa (Brezina TRB)
L. mledz na piteľ (Kys. N. Mesto) - v mlyne s preosievaním múky cez vrece; mľeč na prosto (Kys. N. Mesto) - bez preosievania cez vrece; mľedz na prevotku (Niž. Repaše LVO) - mlieť prvé obilie hneď po žatve; mlet na zastávku (Sobotište SEN) - v období sucha na pohon vodou nahromadenou v mlynskom náhone; mlin mele do Suchéj (Siladice HLO), mlin mele do Stankoviéc (Bošáca TRČ) - žart. nemelie, stojí pre nízky stav vody, alebo nedostatok meliva
F. do skúr veze, ten skúr mele (Kostolište MAL) - výhodné je prísť skôr; mele ho zima (Bošáca TRČ); zima ho mleu̯a (Kuchyňa MAL) - triasol sa zimou
2. csl expr. veľa al. rýchlo (obyč. bez zmyslu) rozprávať, rapotať: Čože meľeš, ve_ťa ňig ňepočúva! (Košťany n. Tur. MAR); Nemel uš kelo! (Kameňany REV); Zavri tú hubu, co furt meleš! (Kuchyňa MAL); Co tag meľeš, pomalši ňeznaš? (Hrabkov PRE)
L. hubú mlet (Sotina SEN), mľeč papulú (Trstie ILA)
F. mele ja_kačke ric (Smižany SNV), meľe ako mľin do sveta (Bodorová MAR), meľe ústamí ako mľin (Párnica DK) - neustále rozpráva
3. zried. expr. tráviť (o žalúdku): Tod želúdok už nemele tag ag za mlada (Mokrá Lúka REV); mlievať i melávať opak. k 1: Prvej ke_dzme ako pšeňice mľievaľi, tak sa muselo odoberať (Ležiachov MAR); Já son tam meľávau̯ tom mľiňe (Nevidzany PDZ); Mi zme melávali na Máňi, druhí na Gedre, to bov takí majer a mlín (V. Maňa VRB)


mlieť sa nedok.
1. expr. ísť vo veľkom počte, húfom: Ďeže sa meľú tí ľuďia? (Košťany n. Tur. MAR)
2. expr. diať sa, konať sa: Tam sa zasa čosi meľe, keď_e tam takí krik (Ležiachov MAR)
3. expr. meniť sa, kmitať: Jakosi sa mi šetko mele pred očami (Dol. Súča TRČ)
4. gem expr. rútiť sa, valiť sa: Zo šetkich strán se to nanho mele (Lubeník REV)

mielať, mielavať p. mlieť


mlieť [-(i)e-] ndk čo (o obilí a i.) drviť na prach (na múku) pomocou zariadenia na to určeného: czoz k mlynu przygde, to ma mleti (ŽK 1473); ssel sladownik slad mliet (ŽILINA 1681); mohu dwa mliny na žernowu mlgety (KCS 18. st);
x. pren wsseckich lidi smrt na prassek mele (GŠ 1758) mení na prach; hle, jak tam totá smeje a z radosti riťou mele! (PV 1761-81) myká; y mudry medzy blazny mnohe rečy mele (GV 1755) tára
F. m. na dobrý pytel štedro dávať, rozdávať: na dobry někdo mele pytel, geden ďeň ti ukaže, gaky byl twug prytel (GP 1782); m. jazykom tárať: gak se mu (veselému) w čem kdo zasmege, wic gazikem mele (GV 1755); ferrum dum candet cudendum est: tehdy mel, dokud prssj (PD 18. st) využi vhodnú príležitosť; kuj železo, kým je horúce; mlievať, mieľať frekv: Matthaeus Pawlowycz wo mlyne wždiczki slobodne sebe mlgewal (D. JASENO 1676); (testis) wo mline pana Zathureczky Gaborowom mielal (ZÁTURČIE 1677)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu