mladistvý
I. príd.
1. príznačný pre mladosť; pôsobiaci mlado, mladý: m. zápal; m. hlas, výzor
2. práv. kt. má 15 – 18 rokov: m-é osoby;
mladistvo prísl.;
mladistvosť -i ž.
II. mladistvý m. osoba od 15 – 18 rokov
mladistvý -vého pl. N -ví G -vých m.
mladistvý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
mladistvý1 -vá -vé príd. 1. ▶ príznačný pre mladého človeka, pre mladosť; súvisiaci s mladým vekom, s mladými ľuďmi; syn. (o osobách mužského pohlavia) mladícky, chlapčenský, (o osobách ženského pohlavia) dievčenský: mladistvá tvár; mladistvá nedočkavosť, roztopašnosť, plachosť; mladistvá móda; m. rumenec ožiaril jej tvár; s mladistvou vervou sa pustil do práce; Žena krútila odmietavo hlavou, pričom sa smiala zvonivým mladistvým smiechom. [D. Mitana] 2. 2. st. -vejší ▶ (obyč. o starších ľuďoch) pôsobiaci dojmom mladosti, mlado vyzerajúci: m. päťdesiatnik; pôsobiť mladistvým dojmom; mala mladistvú, takmer dievčenskú postavu; rozhodla sa pre mladistvejší účes; rozpustené vlasy jej dodávali mladistvejší vzhľad; Jeho hlas je zrazu akýsi sviežejší a mladistvejší ako vtedy, keď ma náhle oslovil. [J. Lenčo] 3. i práv. ▶ majúci vek od 14 do 18 rokov, nedospelý: mladistvé osoby; mladiství zamestnanci; s; policajti zadržali dvoch mladistvých páchateľov; Dvakrát-trikrát som sa ocitol aj na polícii, ale vďaka mladistvému veku ma vždy prepustili. [P. Jaroš]
mladistvý2 -vého pl. N -ví G -vých m. práv. ▶ (najmä v trestnom práve) fyzická osoba, ktorá dovŕšila štrnásty rok a neprekročila osemnásty rok svojho veku a ktorá je relatívne trestne zodpovedná za svoje konanie: príčiny kriminality mladistvých; zákaz podávania alkoholu mladistvým; zanedbávať výchovu mladistvého; na zamestnávanie mladistvého treba súhlas rodiča; ešte ako mladistvého ho súdili za krádež auta; zasahovať v prípadoch pohlavného zneužívania mladistvých ▷ mladistvá -vej pl. N -vé G -vých ž.: vyšetrovateľ obvinil z lúpeže 17-ročnú mladistvú; Počet obvinených mužov sa pohybuje okolo 1 840, žien je asi 60, mladistvých približne 150, z toho dve mladistvé. [Sme 1994]
mladistvý príznačný pre mladého človeka; pôsobiaci dojmom mladosti (op. starecký) • mladý: prekážky sa ľahšie prekonávajú v mladistvom, mladom veku; mladistvá, mladá tvár • mladícky • chlapčenský • kniž. zastar. mladonský (o osobe mužského pohlavia): mladícke roky prežil na dedine; mladícka, chlapčenská nerozvážnosť • dievčenský • dievocký (o osobe ženského pohlavia): aj po troch deťoch má dievčenský, dievocký vzhľad • svieži • svižný • rezký • čulý • čerstvý • pružný (o výzore, o fyzických a psychických prejavoch človeka): i v neskorom veku má svieži, svižný, rezký krok; zachovať si čulé, čerstvé, pružné myslenie • bodrý • kniž. jarý: vyznačoval sa bodrým, jarým duchom; prehovoril bodrým hlasom • nestarnúci (nepodliehajúci starnutiu, stále mladistvý): mladistvý, nestarnúci vzhľad
mladý1 1. ktorý je v začiatočnom, prvom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie (op. starý) • nedospelý: mladý, nedospelý človek; mladý, nedospelý hlas • malý • detský (zhruba do 15. roku života) • nevyspelý: si ešte príliš malý na také problémy; má ešte detský výzor • pejor.: sopľavý • usmrkaný • pren. expr. holobradý: všade za mnou chodil môj sopľavý, usmrkaný brat; je to ešte taký holobradý mládenček • kniž. útly (veľmi mladý): zomrel v útlom veku • nestarý • hovor. pomladší (pomerne mladý): ženil sa s nestarou, pomladšou susedou • nestarnúci (stále mladý): zachovať si mladý, nestarnúci zápal • neskúsený • začiatočnícky (bez skúseností dospelého veku): neskúsený, začiatočnícky pracovný kolektív • expr.: mladučký • mladušký • mladunký • mladulinký • mladučičký (veľmi mladý): mladučký, mladušký, mladunký pár; mladulinké, mladučičké šteniatka • expr. primladý (príliš mladý): na lásku si ešte primladý
2. ktorý je príznačný pre mladosť (op. starecký) • mladistvý • mladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia): mladá, mladistvá tvár; mladícka postava; mladícka nerozvážnosť • svieži • rezký • pružný: má ešte stále svieži, rezký krok; mladé, pružné myslenie
3. ktorý vznikol pred krátkym časom (op. starý) • nový: mladé, nové víno; nový výhonok • nezrelý (ktorý nemá znaky zrelosti): mladé, nezrelé drevo
svieži 1. ktorý je v dobrej duševnej i telesnej kondícii, plný energie; svedčiaci o tom • čerstvý • čulý: vrátiť sa z dovolenky svieži, čerstvý (op. unavený, vyčerpaný); čerstvá, čulá starenka, myseľ • oddýchnutý • odpočinutý • vypočinutý (ktorý opäť nadobudol sviežosť, silu a pod.): oddýchnutá, odpočinutá tvár • mladý • mladistvý (príznačný pre mladosť; op. starý): mať vysoký vek, ale mladý, mladistvý výzor • kniž. jarý: starý, ale jarý • nestarnúci (ktorý sa zdá stále mladý): nestarnúci duch
2. ktorý osviežuje, ktorý príjemne pôsobí na zmysly • čerstvý • osviežujúci: svieži, čerstvý horský prameň; osviežujúca ranná rosa • chladný (príjemne): chladné ráno • neznečistený • zdravý (o vzduchu) • šťavnatý (o zeleni, tráve)
3. p. čerstvý 1, nový 1 4. p. svižný, rezký 1
mladistvý, 2. st. -ejší
1. charakteristický pre človeka mladého veku, pôsobiaci dojmom mladosti, mladý, svieži: m-á postava, tvár, m-é pohyby, m. krok; m. elán, vzlet; m-é šaty;
2. práv. majúci 14-18 rokov: m-á osoba, m. zločinec, previnilec;
3. zried. pochádzajúci z doby mladosti: m-é literárna práce (Mráz);
mladistvo prísl. k 1: m. kráčať, pôsobiť m.;
mladistvosť, -ti ž.
mladistvý príd charakteristický pre mladosť, mladý, svieži; pôsobiaci dojmom mladosti: dytky twe gako mladistwe olywy wůkol stolu tweho (SLK 164157); rozkossny lide dawagy strogity ssalat z mladystwich wystrelkuw chmelowych (LR6 17. st) jarných, práve vypučaných; (olej) mladystwu twar zachowawa (HL 17. st)