Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská un

mladý

I. príd.

1. kt. je v 1. období svojho života, vývinu ap.; vzťahujúci sa na toto obdobie, op. starý: m. človek, m-á hora; m-é roky; hovor. m. Benko Benkov syn; m. zať mladoženích; m-á nevesta mladucha

2. príznačný pre mladosť, mladistvý, svieži, op. starý: m-á tvár, myseľ

3. kt. vznikol pred krátkym časom; nový, op. starý: m. štát, m-á rodina, literatúra, m-é víno; geol. m-é uhlie

m-í – starí všetci; m. môže, starý musí t. j. zomrieť; m. na roky, starý na rozum; iron. m. zajac, vrabec neskúsený mladík;

od mlada → odmlada;

za mlada → zamlada;

mlado prísl.: vyzerať, cítiť sa m.

II. mladá ž. hovor. mladá žena al. nevesta (význ. 3);

mladí m. mn.

1. mladý pár al. manželia v pomere k rodičom

2. mladí ľudia: sporenie m-ých; m. sa ľahko prispôsobujú;

mladé s. zvieracie mláďa: mať m.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mladý ‑ého príd. i m.; mlado prísl.; mladá ‑ej ž.; mladé ‑ého s.; mladí ‑ých mn. m. živ.; mladé ‑ých mn. m. neživ., ž. a s.

mladý -dého pl. N -dí G -dých m.

mladý -dá -dé 2. st. -dší príd.

mladý1 -dá -dé príd. 1. 2. st. -dšíktorý je v prvom období života; prežívajúci obdobie mladosti; op. starý: mladé dievča; mladá kolegyňa; mladá generácia; mladí ľudia; mladí poslucháči, čitatelia; m. autor začínajúci; je pomerne m.; vydala sa veľmi mladá; bola vtedy mladá a neskúsená; mal dvoch mladších súrodencov; bol od nej o dva roky mladšíšport. mladší žiaci, mladšie žiačky športová kategória 12-ročných a 13-ročných hráčov, hráčok; mladší dorast, mladší dorastenci, mladšie dorastenky športová kategória 15-ročných a 16-ročných hráčov, hráčok □ mladý zať ženích, mladoženích; mladý pán úctivé al. lichotivé oslovenie muža al. obyč. ironické oslovenie dospievajúceho mladíka; mladá pani oslovenie mladej vydatej ženy
2. ▶ vzťahujúci sa na obdobie mladosti: mladé roky; m. vek; spomínať na mladé časy
3. ▶ pôsobiaci dojmom mladosti, svieži, mladistvý; príznačný pre mladosť: mladá tvár; m. elán; m. nepokoj; Dolu piatimi schodmi zdupotali čiesi mladé nohy, obuté v podkutých čižmách. [H. Zelinová]; Nato sa zhora ozval tichý, mladý hlas: - Nie, nič nepotrebujem. [L. Ballek]
4.ktorý je v začiatočnej fáze svojho rastu, vývinu, štádia a pod.: m. výhonok; mladá cibuľka; mladé sadeničky; mladá hora; m. dobytok; mladé víno mušt po vykvasení; mladá próza, literatúra tvorená začínajúcimi autormi; nevýrazná chuť mladého syra; na kraji cesty rastie mladá žihľava; Nebúchaj, milá, deň je ešte mladý. Zobudíš susedov! [J. Kot]; Na tvári sa mu pokrčilo pár mladých vrások. [J. Papp]; Oblizol si ukazováčik a pohladil si svoje mladé fúziky. [D. Tatarka]geol. mladé uhlie uhlie so zreteľnou štruktúrou dreva, ktoré vzniklo zuhoľnatením odumretých drevín; geol., archeol. mladšia kamenná doba obdobie praveku charakterizované nástrojmi z kameňa, neolit
5. iba mladšíoznačenie vekového rozdielu al. rozlíšenie, že ide o syna, skr. ml.: návšteva u amerického prezidenta Georgea Busha mladšieho; Pre mňa osobne bolo vrcholným zážitkom stretnutie s Robertom Kennedym mladším. [HN 2008]; A ako hráči prijali odchod Uhrina mladšieho? [Šp 2009]
6. iba mladšiaoznačenie vekového rozdielu al. rozlíšenie, že ide o dcéru; skr. ml.: slovenská olympionička Jana Gantnerová mladšia
7. 2. st. -dší ▶ vzniknutý pred krátkym časom, nový: mladá rodina; mladá republika; m. podnik; najmladšia letecká spoločnosť pôsobiaca na našom trhu; Mladé národy Európy hľadali svoje právo, svoje oprávnenie, svoj zmysel. [V. Mináč]; Slovensko patrí medzi najmladšie krajiny na svete. [Pt 1998]; Koruna bola mladá mena, keďže samostatné Slovensko vzniklo v roku 1993. [HN 2010]
fraz. iron. mladý zajac/vrabec neskúsený mladík; mladá krv mladý človek, mladá, nová generácia; mať mladé nohy byť mladý al. mladší a mať viac síl a energie; večne mladý telesne a duševne svieži (al. sa tak tváriaci) starší človekparem. mladý na roky, starý na rozum

mladý2 -dého pl. N -dí G -dých m. 1. hovor.mladý muž (obyč. v oslovení): Hej, mladý, poďte pomôcť! [P. Hrúz]; Máš zmysel pre humor, mladý. [B. Šikula]; - Mohli by ste sa legitimovať? - vyzval ho ten mladý z kriminálky. [P. Vilikovský]
2. iba pl. mladí ▶ mladí ľudia: dať priestor mladým; odstrániť nezamestnanosť mladých; medzi mladými sa cíti najlepšie; v očiach mladých bol hrdinom; o študijné pobyty je medzi mladými veľký záujem; Vy mladí si dnes neviete ani predstaviť, čo vtedy znamenal taký riaditeľ gymnázia. [J. Lenčo]; Raz večer zahovoril sa so skupinou mladých, v ktorej bola aj ona. [J. Gregorec]
3. iba pl. mladímladý zaľúbený pár al. manželia vo vzťahu k svojim rodičom: mladí sa o týždeň budú brať; kde budú mladí bývať?; po svadbe sa mladí často hádali; Mamky sa hneď aj dohodli, že v sobotu pôjdu s mladými na faru napísať ohlášky. [Š. Janega]
fraz. mladí - starí všetci ◘ parem. mladý môže [zomrieť], starý musí; mladý pracuje silou, starý rozumom

-dý/126110±65 2.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 22640→22176
+65
−0
mla/15550 hr/2385 chu/1541→1077
+65
−0
tvr/1070 ble/1030 hne/326 škare/324 činoro/60 rôznoro/56 prvora/53 druhora/50 tmavohne/36 žltohne/22 (24/137)

-dý/126110±65 2.42: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 6467 tvr/2663 mla/1322 hne/588 ble/269 hr/262 prvora/246 škare/223 rôznoro/157 chu/117 tmavohne/86 še/77 svetlohne/52 druhora/45 (27/360)

/3407478±3935 1.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 590600→588606
+1175
−929
starý/16007 mladý/15550 istý/14887 ročný/12936 bývalý/12733 dobrý/11788 svätý/11293→11470
+15
−37
slovenský/11111 schopný/9960 veľký/9267±490 malý/8843 spokojný/8096 nový/6767 hlavný/6317 šťastný/5960 celý/5790 ochotný/5579 milý/5542 americký/5364 vysoký/4625 český/4262 chorý/3503 ruský/3489 nemecký/3416 zodpovedný/3340 skúsený/2834 zvedavý/2756 zlý/2656 úspešný/2628 povinný/2404 hrdý/2385 bohatý/2324 verný/2254 živý/2224 zdravý/2219 britský/2145 silný/2109 obyčajný/2098 slobodný/2066 samotný/1969 ženatý/1951 súčasný/1894 vďačný/1886 policajný/1870 hladný/1817 plný/1766 pekný/1765 drahý/1716 pravý/1691 skvelý/1674 nezávislý/1648 smutný/1627 nadšený/1627 pokojný/1554 (6910/322447)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


malý 1. nedosahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny, nedosahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. veľký): malý strom; malá rýchlosťdrobný: malý, neveľký človek; malé, drobné slzynízky (ktorý má malú výšku, hodnotu, mieru; op. vysoký): malý, nízky človek; nízky tlak v pneumatikách; namerať nízke hodnotyneveľkýnevysoký (pomerne malý): neveľký, nevysoký dom; neveľký platnezreteľnýnebadanýnebadateľnýnevýraznýneviditeľnýminiatúrnymikroskopickýhovor. mini (nie dostatočne veľký na vnímanie, uvedomenie si; op. zreteľný, očividný): nepatrný, nezreteľný pohyb; nebadaná, nebadateľná, nevýrazná, neviditeľná zmena; miniatúrny model auta; mikroskopické baktérie; mini vláčikúzky (malý al. nevyhovujúci čo do šírky; op. široký, voľný): malý, úzky otvor; úzka blúzkakrátky (malý čo do dĺžky al. časového úseku; op. dlhý): krátka vzdialenosť; malé, krátke trvanie búrkyplytký (malý čo do hĺbky; op. hlboký): malá, plytká jamanedostačujúcinedostatočnýslabýchabýexpr. bledý (nie dostatočne veľký, dosť malý): nedostačujúca, nedostatočná intenzita; malá, slabá výkonnosť hráčov; slabé bolesti (op. silné); to je chabá, bledá útechazakrpatenýnedorastenýi expr. krpatýpren. expr.: trpasličípiadimužíckyškriatkovskýkolibričíliliputánsky: zakrpatený, nedorastený javor; krpatý, trpasličí druh psa; kolibričie, liliputánske vydanie knihyskromný (malý čo do počtu al. množstva): malý, skromný plattesnýobmedzenýstiesnený (nevyhovujúci čo do rozmeru, priestoru; op. voľný, priestranný): šaty sú mi už tesné; vojsť do obmedzených, stiesnených priestorov pivnicešťúplyexpr.: šťúplučkýšťúpluškýkniž. subtílny (malý a chudý): šťúply, subtílny mládenec; má šťúplu postavuzanedbateľný (zanedbateľne malý): zanedbateľná sumaexpr. smiešny: malá, smiešna porcia mäsamizivýnepatrný: zaznamenať len mizivé, nepatrné zlepšenienepočetný: malá, nepočetná skupinkabagateľnýblšacíblšíexpr. halierový: bagateľný, blšací, halierový ziskhovor. pomenší: pomenšia izbakoľký-toľkýaký-taký (aspoň nejaký): mal aspoň koľký-toľký úspech; vidieť aké-také úsilieexpr. drobnohľadný: drobnohľadné živočíchyexpr.: pramalýprimalý (príliš malý): mať pramalý, primalý záujem o niečoexpr.: maličkýmaličičkýmalinkýmalilinkýmalunkýmalulinkýmalučkýmalučičkýzried. malučenkýnár. malušký

2. ktorý ešte nedosiahol dospelosť (biologickú; o človeku, zvieratách; op. veľký, dospelý) • nedospelýpráv. maloletý: deti má ešte malé, nedospelé; zločiny malých, maloletých detímladý: mladý vlčiakhrub. zasraný: Taký zasraný fagan, a už fajčí!

p. aj nedospelý

3. p. nepočetný 4. p. bezvýznamný


mladistvý príznačný pre mladého človeka; pôsobiaci dojmom mladosti (op. starecký) • mladý: prekážky sa ľahšie prekonávajú v mladistvom, mladom veku; mladistvá, mladá tvármladíckychlapčenskýkniž. zastar. mladonský (o osobe mužského pohlavia): mladícke roky prežil na dedine; mladícka, chlapčenská nerozvážnosťdievčenskýdievocký (o osobe ženského pohlavia): aj po troch deťoch má dievčenský, dievocký vzhľadsviežisvižnýrezkýčulýčerstvýpružný (o výzore, o fyzických a psychických prejavoch človeka): i v neskorom veku má svieži, svižný, rezký krok; zachovať si čulé, čerstvé, pružné mysleniebodrýkniž. jarý: vyznačoval sa bodrým, jarým duchom; prehovoril bodrým hlasomnestarnúci (nepodliehajúci starnutiu, stále mladistvý): mladistvý, nestarnúci vzhľad


mladý1 1. ktorý je v začiatočnom, prvom období svojho života, vývinu; vzťahujúci sa na toto obdobie (op. starý) • nedospelý: mladý, nedospelý človek; mladý, nedospelý hlasmalýdetský (zhruba do 15. roku života) • nevyspelý: si ešte príliš malý na také problémy; má ešte detský výzorpejor.: sopľavýusmrkanýpren. expr. holobradý: všade za mnou chodil môj sopľavý, usmrkaný brat; je to ešte taký holobradý mládenčekkniž. útly (veľmi mladý): zomrel v útlom vekunestarýhovor. pomladší (pomerne mladý): ženil sa s nestarou, pomladšou susedounestarnúci (stále mladý): zachovať si mladý, nestarnúci zápalneskúsenýzačiatočnícky (bez skúseností dospelého veku): neskúsený, začiatočnícky pracovný kolektívexpr.: mladučkýmladuškýmladunkýmladulinkýmladučičký (veľmi mladý): mladučký, mladušký, mladunký pár; mladulinké, mladučičké šteniatkaexpr. primladý (príliš mladý): na lásku si ešte primladý

2. ktorý je príznačný pre mladosť (op. starecký) • mladistvýmladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia): mladá, mladistvá tvár; mladícka postava; mladícka nerozvážnosťsviežirezkýpružný: má ešte stále svieži, rezký krok; mladé, pružné myslenie

3. ktorý vznikol pred krátkym časom (op. starý) • nový: mladé, nové víno; nový výhonoknezrelý (ktorý nemá znaky zrelosti): mladé, nezrelé drevo


mladý2 p. začiatočník


nedospelý ktorý ešte nemá skončený (fyzický) vývin; svedčiaci o tom (op. dospelý) • nevyspelýnezrelý: nedospelý, nezrelý mladík; pohlavne nevyspelá, nezrelá mládeždetskýdetinskýpolodetský; chlapčenskýmladícky (o príslušníkovi mužského pohlavia) • dievčenský (o príslušníčke ženského pohlavia): ešte stále má detskú, chlapčenskú, dievčenskú postavu; detské chápanie svetanedorastenýnevyvinutý (čo sa týka veľkosti, tvarov a pod.): presádzať nedorastené, nevyvinuté rastlinky; nedorastené, nevyvinuté časti telanevyzretýinfantilný (obyč. o mentálnej nedospelosti): nedospelé, nevyzreté, infantilné názorypubertálnyslang. puberťácky (charakteristický pre pubertu): pubertálne správaniepráv. neplnoletýzastaráv. maloletý (o neplnoprávnom človeku vo veku do 18 rokov; op. plnoletý): trestná činnosť neplnoletých, maloletých občanovmalýmladýkniž.: útlyraný (nachádzajúci sa v časovom období detstva; týkajúci sa tohto obdobia): starať sa o malých súrodencov; zomrel v mladom, útlom, ranom vekuneoperený (o vtáčati, pren. expr. aj o človeku): neoperený vrabecpejor.: sopľavýusoplenýusmrkaný: si ešte sopľavé, usoplené, usmrkané deckovulg.: zasranýzasratý

p. aj mladý, malý


nový 1. ktorý predtým nejestvoval; ktorý práve, nedávno vznikol, bol vytvorený, objavený a pod. (op. starý) • čerstvýsvieži: oboznámiť sa s novými, čerstvými správami; na cintoríne pribudol čerstvý, svieži hrobnovoprijatý (nedávno prijatý): novoprijatý zákonnovoutvorený (nedávno utvorený): novoutvorená inštitúciamladý (napr. o víne): nové, mladé vínoranývčasnýskorý (o odrodách ovocia, zeleniny, ktoré dozrievajú na jar): v obchode už dostať rané, včasné, skoré zemiakyhovor. zánovný (pomerne nový): zánovné šatyneskúsenýnezapracovaný (o človeku): nový, neskúsený, nezapracovaný pracovníkneosvedčený (s ktorým zatiaľ nie sú skúsenosti): nový, neosvedčený prípravok treba najskôr vyskúšaťexpr.: novučkýnovučičkýnovunký (veľmi nový): novučká, novučičká kniha

2. ktorý vznikol zámenou, výmenou za niečo predchádzajúce (op. starý, predchádzajúci) • iný: nájsť nový, iný zmysel života; zaviesť iné poriadkypriekopníckykniž. pionierskynovátorskýobjavný (súvisiaci s pokrokom): zavádzať nové, netradičné jedlá; využívať novátorské, objavné postupynezvyčajnýkniž.: neobvyklýnezvyklý (op. zvyčajný, obvyklý): dať niečo na nové, nezvyčajné miesto; zaviesť neobvyklé, nezvyklé spôsobyavantgardnýavantgardistický: avantgardné smery v umení, avantgardistická módaďalší (ktorý nasleduje v poradí): dcéra má nové, ďalšie športové úspechynadchádzajúcibudúci (ktorý bude, nastane v budúcnosti): zanechať odkaz novým, budúcim generáciám; vyriešia to až nadchádzajúce, budúce voľbynepoznanýnevídanýneslýchaný (s ktorým sa dosiaľ nik nemohol oboznámiť): zavádzať u nás nepoznané, nevídané spôsoby; prísť s nevídanými, neslýchanými objavmi

3. p. súčasný 1, moderný 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mladý, 2. st. mladší príd.

1. nachádzajúci sa v prvom období svojho života al. rastu (op. starý): m. muž, m-á žena, deva; m-á generácia, m-é pokolenie; m. kôň, m. strom, m-á hora; m. hrach, kaleráb; m. život; m-á chasa mládež; m-é stvorenie o mladom človekovi; m. človek; m-í ľudia mládež; je o desať rokov mladší ako ja; m. Mihálik Mihálikov syn; Mladé Nemecko, Taliansko, Mladé Čechy nové politické a umelecké pokolenie z konca XIX. storočia v príslušných krajinách; hovor.: m. zať ženích, m-á nevesta mladucha, m. pár novomanželia; je stále, večne m. o staršom, ale telesne i duševne zachovalom, čulom človekovi; mladý na roky, starý na rozum o rozumove vyspelom dieťati, mladom človekovi

mladý — starý, mladí — starí, mladé — staré všetci ľudia bez rozdielu veku: mladý môže, starý musí (porek.) t. j. zomrieť; je na to ešte m. neskúsený, nerozumie tomu; hovor. posmeš. m. zajac, m. vrabec neskúsený mladý človek: m. pán, m. pánko a) v triednej spoločnosti oslovenie mladšieho muža ľuďmi nižšieho spoločenského postavenia; b) hovor. žart. al. fam. oslovenie chlapca al. mladíka (niekedy ironizujúce); hovor. m-á pani oslovenie mladej ženy; hovor. mn. č. mladí mladí manželia (najmä v pomere k rodičom);

2. vzťahujúci sa na mladosť: m-é roky, za m-ých rokov, časov;

3. majúci charakter mladosti, čerstvý, svieži, bujný, mladistvý: m. hlas, m. smiech, m-á krv, m-á tvár

mať m-é nohy ľahko, bez námahy chodiť; mať m-é srdce o staršom človeku, ktorý sa vie rozohniť, rozcítiť, zaľúbiť;

4. nedávno, neskoršie vzniknutý, nedávny: m. podnik, m-á republika, m-á literatúra; m. mesiac nov; byť mladšieho dáta; m-é víno krátko po vykvasení; m-é pivo medziprodukt pri varení piva, mladina; geol. mladšia doba kamenná; mlad-. šie treťohory;

5. spodst. mladé, obyč. v mn. č. mladé, -ých str. zvieracie mláďa: mať, vysedieť m.;

za mlada (i za mladi) v dobe mladosti;

od mlada (i od mladi) od doby mladosti;

mlado prísl. k 3: vyzerať m.

mlado p. mladý


mladý i mlodý m. spodst.
1. mladoženích: Tot susedovia mladí je dákí chorí (Nandraž REV); Starejši bol mladeho krsni oťec (Riečnica KNM); Mladi z mladu chodza volac na veśeľe (Kanaš PRE); Nośiľi dari mlodze i mlodemu (Dl. Lúka BAR); mlodi (Višňov TRB)
2. mládenec: Pret svadbú mosel chojic mladí na vohladi, zakel sa z mladu seznal (Zubák PCH)
3. v mn. č. mladomanželia: A už oťec, ten zaz ďakovau̯, ako privítau̯ už mladich (Lišov KRU); Našo mlade pośľi het (Torysa SAB)


mladý príd.
1. csl ktorý je v prvom období svojho života, vývinu a pod.: Ftedi som bou̯ ešťe mladí a vládau̯ som bežať (Detva ZVO); To vräj tera_sta už mladí ľuďa̋ múdrejší (Žaškov DK); Biu̯ jeden mlinár a mieu̯ mu̯adú ženu (Záh. Bystrica BRA); Tam už na cesce tolko ludzí stálo starích, mladích (Kostolné MYJ); Jag me še prebudziľi, i tod gazda stanul, prišla i joho dzifka taka mlada (Brezina TRB); mladie vrani (Žarnovica NB); mladí králik (Dubová MOD); mladá pčola (Stanča TRB)
L. mladí zať (Ploštín LM) - ženích; mladá ňevesta (Čelovce MK) - nevesta v deň svadby; mladí ženích (St. Turá NMV), mladi pan (Bobrov NÁM) - mladoženích v deň svadby; mladí mužák (Lamač BRA) - mládenec po svadbe; mlatši richtar (Dl. Lúka BAR) - podrichtár; mlatši družba (Dl. Lúka BAR) - družba na svadbe zo strany nevesty; mladá matka (Fintice PRE) - včelia matka, ktorá po rojení ostane v úli
F. mladí ftáci učá sa spiévat ot starích (Bošáca TRČ) - mladí sa učia od starších; a sťe viďeli abi mladá vrana starú krmila? (Parížovce LM) - o mladých sa treba starať; mladí sa zahreje aj na laďe (Bošáca TRČ) - mladému je vždy teplo, je plný energie
2. vzťahujúci sa na obdobie mladosti: Takto zme sa živili za našíh mladíh rokou (Stankovany RUŽ)
3. majúci charakter mladosti; čerstvý, svieži, nový: S takímato pochabosťami sa žďi zaoberala tá mladá čeľať (Lešť MK); Tam som našla ale štiri mladé dubáčki (Chocholná TRČ); Tento sir eśči ňejedz, to je barz mladi (Spiš. Štvrtok LVO); mladá švápka (Dechtáre LM); mladé maslo (Pruské PCH)
L. mladé víno (Vajnory BRA) - mušt po vykvasení; mladá kíška (Myjava) - nakyslé mlieko; mladá vinica (Pukanec LVI), mladí vinohrat (Trakovice HLO), mladí ľes (Niž. Hrabovec VRN) - s mladým porastom
4. v dvojslovnom názve rastliny s bielym kvetom (?): mladá nevesta (Nitr. Hrádok NZ); mlado prísl. k 2: Ak mlado vizeráš! (Kameňany REV)


mlodý p. mladý

mladá p. mladý


mladý príd
1. nachádzajúci sa v prvom období života al. rastu, op. starý: starssy (muž) ma dieliti a mladssy woliti (ŽK 1473); Jonasowj naymladssymu swemu sjnowj poruczil fl 16 (P. ĽUPČA 1585); na obed kurčza mladuo (ILAVA 1663); aby tak mnoho od myta nebilo plateno, napsawsse Soga swu ruku na dwerciach, kde Geho Oswicenostt pan mlady messkáwa, žeby dal mýto od dwuch wozow fl 2 (BYTČA 1615) syn zemepána; nedopusti se lichwe tam pasty, ani mlade pruti wyrubowati (TRENČÍN 1675) mládniky; mlada newesta pak namesto radostnika dwa lahodne kolače hned w nedelu ma sebu wzity, ktere ma nowimu pratelstwu predložity (KLÁŠTOR p. z. 1724) mladucha
L. m. zať ženích: snamo czynim, czo se doticze o teho mladeho zete (D. ŠTUBŇA 1569); m-é maslo netopené: to spolu na panwicy wstaw a wlož malo mladeho masla (MT 17. st)
2. vzťahujúci sa na mladosť; vyznačujúci sa mladosťou: za mogich mladych časuw (ŠARIŠ 1612); sudczowe pozeragice y na mlady wek geho (Tomáša Kukučku) na tento čzas z milosrdenstwi otcowskeho zanechawagi ho toliko pri takoweg pokuty, aby byl do puta okowan (ZVOLEN 1638); prima juventae face: w mladég krwi (KS 1763) sviežej, bujnej; subst m. m dieťa:
F. zhybey zawčasu mladeho, chceš-li geg mjti dobreho (Se 18. st) deti treba prísne vychovávať už od malička; m-á ž mladucha, nevesta: prijde vojak i mladenec, vezme sebe mladu v tanec (PV 1798); m-é s obyč. pl
1. zvieracie mláďa: (hady) mlade wisedga (PR 18. st); aby holuby mnoho mladych mely (HK 18. st); slepica na swe mlade ma starost (Káz 18. st)
2. celkom malé dieťa, dojča: malzenka welmi pri mladem nezdrawa zustala (ŽILINA 1608); m-í pl
1. mladí ľudia: mladj k postům cýrkewnjm zawázani negsu (PrV 1767); skrz otázki a odpoweďe i mladí i starí sa múžú náležiťe cvičiťi (BR 1785)
F. yako stari spywagj, tak mladj prywykagj (SiN 1678) starší ľudia bývajú mladým ľuďom vzorom, mladí napodobňujú starých
2. syn s nevestou al. dcéra so zaťom: žeby mlady esste dobre mezy sebou žilj, keby gich nepowzbuzowali tie stranky (rodičia ženícha) (TURIEC 1754)
P. atpn Premlad (v Turci 1263); Mladen (v Turci 1296); Jacobus Mlady (vo Vrbovom 1494)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MLADÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 159×, celkový počet lokalít: 43, najčastejšie výskyty v lokalitách:
VIESKA NAD ŽITAVOU, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 37×;
NOVÁ VES NAD ŽITAVOU, okr. NITRA – 16×;
ČIERNE KĽAČANY, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 7×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 7×;
LEVICE, okr. LEVICE – 6×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 5×;
ŠAĽA, okr. GALANTA (od r. 1996 ŠAĽA) – 4×;
JELENEC, okr. NITRA – 4×;
MLYŇANY (obec TESÁRSKE MLYŇANY), okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 4×;
...

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum MLADÝ HÁJ v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
HLOHOVEC

Zvukové nahrávky niektorých slov

a náš mladý priateľ et notre jeune ami
dní, a mladá žena jours, et la jeune femme
dvanásť dní, a mladá douze jours, et la jeune
mladá žena je veľmi jeune femme est très
mladých ľudí a niekoľko jeunes gens et quelques
mladý muž je vinný jeune homme est coupable
učenec a mladý umelec savant et le jeune artiste
vy, mladý a čistý vous jeune et pur
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu