mladík -a mn. -ci m. mládenec, šuhaj: dospievajúci m.;
mladícky príd.: m. elán;
mladíček -čka mn. -ovia m. zdrob. expr.
mladík -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ dospievajúci al. mladý slobodný dospelý muž; syn. mládenec: urastený, vyspelý m.; nezrelý, neskúsený, nerozvážny m.; sedemnásťročný zaľúbený m.; zoznámila sa s veľmi slušným, sympatickým, citlivým mladíkom; behá, vykračuje si ako m. o pohyblivom, mladistvo vyzerajúcom staršom mužovi; nie je už nijaký m. je už starší, nemá už toľko síl; v zahraničných kluboch pôsobia viacerí talentovaní slovenskí mladíci; Von sa vyhrnul tenký, vyhúknutý mladík, ktorý prešiel popri ňom nevšímavo a bez pozdravu. [I. Habaj] ◘ fraz. večný mladík starší, mladistvo vyzerajúci muž, ktorý je plný energie al. ktorý sa cíti stále mladý (al. to aspoň predstiera) ▷ mladíček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. expr.: neduživý m.; Nemožno predsa do smrti improvizovať. Nie si už mladíček. [V. Švenková]
mládenec slobodný mladý muž • mladík: urastený mládenec, mladík • chlapec • šuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakulty • hovor. parobok • hovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí) • hovor. expr.: cabaj • caban • cagaň • capaj • corgoň • expr. šuhajec • poet. šuhajina • zastaráv.: čeľadník • chasník • obyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec) • kniž. junák: odvážny junák bojoval ako lev • kniž. al. expr. mladoň • kniž. zastar.: mladec (Timrava) • mladoch (Vajanský)
mladík p. mládenec
mladík, -a, mn. č. -ci m. mladý slobodný muž, mládenec, šuhaj: dospievajúci m.; vyzerať, chodiť, vykračovať si, behať ako m. byť mladistvý (o staršom mužovi)
● hovor. pejor. zelený m. nedospelý, neskúsený;
mladícky príd. i prísl.: m. vek, m-e roky; m. krok, m-a tvár, postava
● m. kúsok nerozvážny, nepremyslený čin;
mladíckosť, -ti ž.;
mladíček, -čka, mn. č. -čkovia m. zdrob. expr.
(jeden) mladík; (bez) mladíka; (k) mladíkovi; (vidím) mladíka; (ó) mladík!; (o) mladíkovi; (s) mladíkom;
(dvaja) mladíci; (bez) mladíkov; (k) mladíkom; (vidím) mladíkov; (ó) mladíci!; (o) mladíkoch; (s) mladíkmi;