mladý
I. príd.
1. kt. je v 1. období svojho života, vývinu ap.; vzťahujúci sa na toto obdobie, op. starý: m. človek, m-á hora; m-é roky; hovor. m. Benko Benkov syn; m. zať mladoženích; m-á nevesta mladucha
2. príznačný pre mladosť, mladistvý, svieži, op. starý: m-á tvár, myseľ
3. kt. vznikol pred krátkym časom; nový, op. starý: m. štát, m-á rodina, literatúra, m-é víno; geol. m-é uhlie
● m-í – starí všetci; m. môže, starý musí t. j. zomrieť; m. na roky, starý na rozum; iron. m. zajac, vrabec neskúsený mladík;
od mlada → odmlada;
za mlada → zamlada;
mlado prísl.: vyzerať, cítiť sa m.
II. mladá ž. hovor. mladá žena al. nevesta (význ. 3);
mladí m. mn.
1. mladý pár al. manželia v pomere k rodičom
2. mladí ľudia: sporenie m-ých; m. sa ľahko prispôsobujú;
mladé s. zvieracie mláďa: mať m.
mladá -dej pl. N -dé G -dých ž.
mladá -dej pl. N -dé G -dých ž. hovor. 1. ▶ mladé dievča, mladá žena: vraj sa zamiloval do nejakej mladej; na tú mladú dlho nemohol zabudnúť; Niekto sa blíži k lavičke. Je to Spidi s nejakou mladou. [A. Baláž]; Táto mladá, to sú nohy... [S. Lavrík]; Brzdi, mladá, začína ma prechádzať humor. [G. Murín] 2. ▶ mladá manželka, dcéra al. nevesta: Tá tvoja mladá má aj telefón? Zavolaj ju sem. [R. Sloboda]; Za rohom majú otvorené aj v nedeľu, treba zájsť do obchodu, pošlite mladú... [J. Satinský]; Brat krútil hlavou a mladá... tá nič... stála vedľa venca s nápisom Od syna, nevesty a vnúčat, zahľadená do zeme. [J. Balco]
mladá i mlodá ž. spodst. vgem, kys, vsl mladucha, nevesta: Mladú vezli (Drienčany RS); Obidvia sú pora̋dní, aj mladá aj mladí (Sása REV); Mladu mlademu odaval starejši (St. Bystrica KNM); Kedz na vozo_hodzeľi po mladu, na každeho koňa uvadziľi ručňik (Kokšov-Bakša KOŠ); Mloda i mlodi šľi do priśahi (Trebišov); Mlodi i mloda to biľi mlodzeta (Dl. Lúka BAR)
mlodá p. mladá
mladá p. mladý