mlčky prísl. bez hovorenia, mlčiac; v tichosti, potichu: m. sedieť; m. sa dohodnúť
● m. prejsť ponad niečo nevyjadriť sa
mlčky prísl. 1. ▶ bez vyjadrovania myšlienok rečou, bez hovorenia, bez slov; syn. mlčanlivo: m. prikývnuť; m. počúvať; m. hľadieť von oknom; m. kráčala vedľa neho; muž si ho chladne a m. premeriaval; dlho tam m. stáli; Sadol som si mlčky oproti otcovi a mlčky ho pozorujem. [D. Kováč] 2. ▶ bez vyjadrenia svojho stanoviska, bez vyslovenia námietky; syn. potichu, mlčanlivo: m. niečo prehliadnuť; m. strpel, keď si z neho robili žarty; všetci prítomní m. súhlasili; dva roky m. sledoval, ako kradnú; A nie mlčky schvaľovať rasové nariadenia a neľudské deportácie Židov. [P. Jaroš]; Neskôr však príde rozčarovanie, mlčky alebo otvorene si to vyčítajú. [D. Bartko]; Alebo sme sa mlčky všetci dohodli? [KŽ 1956] 3. trochu expr. ▶ nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk, hluk a pod.; ponoriac sa do ticha; syn. ticho, potichu, nečujne: Mosty stále hľadeli na nich mlčky, nepohnute. [I. Izakovič]
mlčky bez vyjadrovania myšlienok rečou, bez hovorenia • mlčanlivo: mlčky, mlčanlivo si vypočul otcove slová • mĺkvo • nevravne • zried. pomlčky: mĺkvo, nevravne kráčali hore schodmi • nemo • zamĺknuto • zastar. zamĺklo: zamĺknuto sa pozerala za odchádzajúcimi • ticho • bez slova • potichu • expr.: tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potichulinky: ticho, bez slova, potichu, tichučko zastali nad otvoreným hrobom • expr. čušky • nár. expr. čučky (Mihálik): mlčky, čušky sedí v kúte izby • zadumane • zadumano • poet.: dumne • dumno (mlčky a premýšľavo): zadumane, dumno hľadí na obraz pred sebou
ticho1 1. nevydávajúc al. nespôsobujúc nijaký zvuk; vydávajúc al. spôsobujúc veľmi slabý zvuk (op. hlasno) • potichu: ticho, potichu sa zakrádal po chodbe; ticho, potichu sa rozprávali až do polnoci • nečujne • nehlučne • bezhlučne • bezhrmotne: nečujne, nehlučne sa priblížil ku skupinke; motor beží bezhlučne, bezhrmotne • bezhlasne • bezzvučne • nehlasne • nezvučne: auto išlo dolu kopcom bezhlasne, bezzvučne s vypnutým motorom; nehlasne, nezvučne pohybovala perami • nepočuteľne: lietadlo nepočuteľne preletelo v obrovskej výške • šeptom • šepkom • pošepky • hovor. pošušky (o rozprávaní): šeptom, pošepky jej čosi vravel • tlmene • pridusene: tlmene, pridusene na nás zavolal • hud. piano • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • potíšku • nár. potíšky: tíško, tichučko zavrel dvere; tichunko, potichučky vyjsť z miestnosti • zastar.: neslyšne • neslyšateľne • nespráv. sticha
2. nič nehovoriac, nepovediac ani slovo • potichu • bez slova: ticho, potichu, bez slova sedeli až do rána • mlčky • mlčanlivo • zried. pomlčky: chvíľu mlčky, mlčanlivo stáli nad hrobom • nemo • mĺkvo • zamĺknuto • zmĺknuto: nemo, mĺkvo, zamĺknuto hľadel za odchádzajúcimi • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko • potichučky • potichunky • expr. zried. čušky • nár. expr. čučky
3. bez prudkého pohybu • pokojne: ležal ticho, pokojne, ani sa nepohol • nerozbúrene: rieka nerozbúrene, ticho tiekla dolinou • expr.: tíško • tichučko • tichunko • tichulinko
4. výzva na pokoj, utíšenie niekoho al. niečoho • pokoj • pokojne: ticho, pokoj, pokojne, nič sa nedeje • čit • čt • pst: Ticho, čit, nechcem počuť ani slovo! • expr. ani muk • ani škrk • ani slovo: Ani muk, nech už nič nepočujem • hovor.: kuš • kušte (výzva psovi; trocha hrub. výzva ľuďom) • nespráv. kľud
mlčky prísl. bez slova, mlčiac: m. niečo vypočuť, m. súhlasiť s niečím, m. schvaľovať, znášať, trpieť niečo
● m. prechádzať ponad niečo vedome si nevšímať, ignorovať; práv. m. obnoviť zmluvu bez výslovného vyjadrenia súhlasu