mlčanie -nia s. 1. ▶ stav, keď sa (zámerne) nič nehovorí, keď je ticho: vzdorovité, tvrdohlavé, hanblivé m.; chvíľa rozpačitého mlčania; zavládlo, nastalo, rozhostilo sa m.; ozvať sa po krátkom, dlhom mlčaní; prerušiť, prelomiť, skončiť m.; zavládlo medzi nimi nepriateľské mlčanie; Miloval jej príbehy i mlčania, aj cigaretu, ktorú inak nenávidel. [A. Hykisch]; Odvtedy ju týral mlčaním. [H. Dvořáková]
2. ▶ zachovávanie zvereného tajomstva al. dôverných informácií: požadovala od nich diskrétne m.; okolnosti ho prinútili porušiť m.; o tejto háklivej téme panovalo v rodine m.
3. ▶ nevyjadrovanie sa k niečomu, nevšímanie si problémov a negatívnych javov v spoločnosti: m. o holokauste; m. verejnosti pri prejavoch xenofóbie a antisemitizmu; A mlčanie, ako vieme z bohatých historických skúseností, znamená bezvýhradný súhlas. [J. Lenčo]; Rozhodcovia svoje mlčanie vysvetľujú strachom pred možnou pomstou. [Šp 2009]
4. etnogr., náb. ▶ požadované správanie spočívajúce v nehovorení pre zvýšenie koncentrácie duševných síl, pri príprave na určitý obrad: zachovávať m. pri meditáciách; dlhodobé m. záväzné v niektorých reholiach; pohrúžiť sa do hlbokého mlčania
◘ fraz. hrobové mlčanie úplné, absolútne, stiesňujúce ticho; prejsť/obísť niečo [zdvorilým] mlčaním úmyselne nevenovať pozornosť niečomu negatívnemu, nevhodnému a pod., nezaujímať, nezaujať k niečomu nijaké stanovisko; šport. publ. prerušiť/prelomiť/ukončiť gólové mlčanie streliť gól po dlhom čase
▷ ↗ i mlčať