mlčanie -nia s.
mlčanie -nia s. 1. ▶ stav, keď sa (zámerne) nič nehovorí, keď je ticho: vzdorovité, tvrdohlavé, hanblivé m.; chvíľa rozpačitého mlčania; zavládlo, nastalo, rozhostilo sa m.; ozvať sa po krátkom, dlhom mlčaní; prerušiť, prelomiť, skončiť m.; zavládlo medzi nimi nepriateľské mlčanie; Miloval jej príbehy i mlčania, aj cigaretu, ktorú inak nenávidel. [A. Hykisch]; Odvtedy ju týral mlčaním. [H. Dvořáková] 2. ▶ zachovávanie zvereného tajomstva al. dôverných informácií: požadovala od nich diskrétne m.; okolnosti ho prinútili porušiť m.; o tejto háklivej téme panovalo v rodine m. 3. ▶ nevyjadrovanie sa k niečomu, nevšímanie si problémov a negatívnych javov v spoločnosti: m. o holokauste; m. verejnosti pri prejavoch xenofóbie a antisemitizmu; A mlčanie, ako vieme z bohatých historických skúseností, znamená bezvýhradný súhlas. [J. Lenčo]; Rozhodcovia svoje mlčanie vysvetľujú strachom pred možnou pomstou. [Šp 2009] 4. etnogr., náb. ▶ požadované správanie spočívajúce v nehovorení pre zvýšenie koncentrácie duševných síl, pri príprave na určitý obrad: zachovávať m. pri meditáciách; dlhodobé m. záväzné v niektorých reholiach; pohrúžiť sa do hlbokého mlčania ◘ fraz. hrobové mlčanie úplné, absolútne, stiesňujúce ticho; prejsť/obísť niečo [zdvorilým] mlčaním úmyselne nevenovať pozornosť niečomu negatívnemu, nevhodnému a pod., nezaujímať, nezaujať k niečomu nijaké stanovisko; šport. publ. prerušiť/prelomiť/ukončiť gólové mlčanie streliť gól po dlhom čase ▷ ↗ i mlčať
mlčanie, -ia str.
1. ticho, keď sa nehovorí: hlboké m.; zavládlo, nastalo, rozhostilo sa m., chvíľa m-ia; ozvať sa po krátkom, dlhom mlčaní; prerušiť, pretrhnúťm.
● hrobové m. úplné, absolútne ticho; zahaliť sa -mím, do m-ia byť ticho; prejsť, obísť niečo, prejsť cez niečo m-ím úmyselne si nevšimnúť;
2. zachovávanie, zachovanie zvereného tajomstva: zachovávať m.; porušiť m.
mlčanie [-aní, -ení] s 1. ticho, stav, keď sa nehovorí: pax: mlčáni, tichost (KS 1763); reči beh pretrhlo mlčeny; po dost dlhém mlčany rozpusstal se tenssy zwuk (PT 1778); s mlčeňjm gsme se obgali (PT 1796) mlčky; silentium: mlčenj, mlk, ticho (PD 18. st) 2. neprejavenie svojho názoru, svojich myšlienok: mnohe knihy gsu naplnene mlčenjm (WO 1670); (falošní učitelia) kumstowným mlčeňym zhltagu to, čo gym do ussuw wtýrame (PP 1734); vím, že mé mlčení rozmnožuje trápení (ASL 18. st) F. mlčenjm se nerozpučjss, neudawyss (SiN 1678) mlčanie nemôže byť na škodu; mlčenj nic nevsskodj, než k hanbe priwodj (Se 18. st) nie je vždy dobre mlčať