mlčanie -nia s. 1. ▶ stav, keď sa (zámerne) nič nehovorí, keď je ticho: vzdorovité, tvrdohlavé, hanblivé m.; chvíľa rozpačitého mlčania; zavládlo, nastalo, rozhostilo sa m.; ozvať sa po krátkom, dlhom mlčaní; prerušiť, prelomiť, skončiť m.; zavládlo medzi nimi nepriateľské mlčanie; Miloval jej príbehy i mlčania, aj cigaretu, ktorú inak nenávidel. [A. Hykisch]; Odvtedy ju týral mlčaním. [H. Dvořáková]
2. ▶ zachovávanie zvereného tajomstva al. dôverných informácií: požadovala od nich diskrétne m.; okolnosti ho prinútili porušiť m.; o tejto háklivej téme panovalo v rodine m.
3. ▶ nevyjadrovanie sa k niečomu, nevšímanie si problémov a negatívnych javov v spoločnosti: m. o holokauste; m. verejnosti pri prejavoch xenofóbie a antisemitizmu; A mlčanie, ako vieme z bohatých historických skúseností, znamená bezvýhradný súhlas. [J. Lenčo]; Rozhodcovia svoje mlčanie vysvetľujú strachom pred možnou pomstou. [Šp 2009]
4. etnogr., náb. ▶ požadované správanie spočívajúce v nehovorení pre zvýšenie koncentrácie duševných síl, pri príprave na určitý obrad: zachovávať m. pri meditáciách; dlhodobé m. záväzné v niektorých reholiach; pohrúžiť sa do hlbokého mlčania
◘ fraz. hrobové mlčanie úplné, absolútne, stiesňujúce ticho; prejsť/obísť niečo [zdvorilým] mlčaním úmyselne nevenovať pozornosť niečomu negatívnemu, nevhodnému a pod., nezaujímať, nezaujať k niečomu nijaké stanovisko; šport. publ. prerušiť/prelomiť/ukončiť gólové mlčanie streliť gól po dlhom čase
▷ ↗ i mlčať
mlčať -čí -čia mlč! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok. 1. ▶ nevyjadrovať sa slovne, nič nehovoriť, byť ticho, bez slov: tvrdohlavo, rozpačito m.; večne len mlčí; tak vrav, prečo mlčíš?; celý večer nepovedal ani slova, zaťato mlčal; chvíľu obaja mlčali
2. (o kom, o čom; ø) ▶ zachovávať dôverné informácie v tajnosti: musím o tom m.; dodnes o tejto nepríjemnosti taktne mlčí; zaprisahal chlapca, aby mlčal a nič nevyzradil; Všetkých prítomných na zasadaní komisie zaviazali, že budú mlčať a nič predčasne von nevynesú. [A. Rákay]; Ja budem mlčať, ale on asi všetko vytrúbi. [R. Sloboda]; Vo filme hovoríte, že vaša mama celý život mlčala o otcovi. [HN 2009]
3. (ø; o čom) ▶ nevyjadrovať sa k niečomu, nedávať najavo svoje stanovisko; vedieť o niečom, ale nepovedať nahlas; syn. čušať, neozvať sa: nemôžem zbabelo, alibisticky m.; nedošlo mu, že má o tom m.; o mnohých nedostatkoch sa pokrytecky mlčí; skôr by ho povýšili, keby bol mlčal; pridlho mlčali a ponižovali sa; Pravdaže, bolo možno mlčať, nerobiť nič, zachovať neutralitu. [V. Mináč]; Prečo ste na generálnom riaditeľstve doteraz mlčali? [J. Kot]
4. trochu expr. ▶ (o veciach v okolí) nevydávať al. nespôsobovať nijaký zvuk, hluk a pod., byť ponorený do ticha: hviezdna noc mlčí okolo mňa; telefónny aparát ustavične mlčal; Aj hora mlčí, prestala šumieť, všetko mlčí, pred smrťou všetko stíchne, počuť len Hammerove kroky. [L. Ťažký]
◘ fraz. expr. mlčať ako hrob/kameň a) byť úplne ticho, ani slovo neprehovoriť b) zachovávať tajomstvo, nič nevyzrádzať; mlčať ako peň/ryba/zarezaný byť úplne ticho, nič nehovoriť; mlčať ako sfinga nepovedať ani slova; mlčiaca väčšina ľudia, ktorí ľahostajne mlčia a nevyjadrujú sa k (spoločenským) problémom, k politickej situácii ◘ parem. hovoriť striebro, mlčať zlato niekedy je lepšie nevyjadrovať sa k niečomu; kto mlčí, ten svedčí aj nevyjadrením postoja sa dá vyjadriť súhlas
▷ opak. mlčievať -va -vajú -val: Mlčievali sme aj posledné mesiace a roky, po tom, ako sme pochopili nemožnosť dorozumieť sa. [As 2002]