mlčať -í -ia nedok.
1. nehovoriť, byť ticho, čušať: úctivo, zaryto m., rozpačité m-nie
2. zachovávať tajomstvo: porušiť m-nie
3. nedávať najavo svoje stanovisko: publ. mlčiaca väčšina
● expr. m. ako peň, ako ryba, ako zarezaný; m-ním prejsť niečo nevyjadriť sa; m. ako sfinga nepovedať ani slova; m. ako hrob nevyzrádzať; kto m-í, ten svedčí
mlčať nevydávať nijaké zvuky, nehovoriť (op. hovoriť) • čušať: rozpačito mlčal, čušal • byť ticho • byť mĺkvy: medzi dospelými bol vždy ticho • pejor. kušať (pri okríknutí): Kuš! • neozývať sa • neohlášať sa (mlčať na verejnosti): na schôdzach sa neozýval • zried. mĺkvieť (Vajanský)
mlčať, -í, -ia nedok.
1. nehovoriť, byť ticho, čušať: Ty mlčíš a máš pravdu. Načo hovoriť? (Kuk.); pren. história, kritika o tom mlčí nespomína to; úrady mlčia nezakročujú
● mlčí ako zarezaný, ako peň je ticho (pre rozpaky, vzdor a pod.), nič nehovorí; kto mlčí, ten svedčí (prísl.) aj mlčaním sa dá vyjadriť súhlas; hovoriť striebro, mlčať zlato (prísl.) je lepšie nič nehovoriť, ako hovoriť zbytočne;
2. zachovávať tajomstvo, neprezrádzať: ten človek vie m.; mlč o tom!
● mlčí ako ryba; mlčí ako hrob zachováva tajomstvo