Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

mlčať -í -ia nedok.

1. nehovoriť, byť ticho, čušať: úctivo, zaryto m., rozpačité m-nie

2. zachovávať tajomstvo: porušiť m-nie

3. nedávať najavo svoje stanovisko: publ. mlčiaca väčšina

expr. m. ako peň, ako ryba, ako zarezaný; m-ním prejsť niečo nevyjadriť sa; m. ako sfinga nepovedať ani slova; m. ako hrob nevyzrádzať; kto m-í, ten svedčí

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mlčať ‑í ‑ia nedok.

mlčanie -nia s. 1. ▶ stav, keď sa (zámerne) nič nehovorí, keď je ticho: vzdorovité, tvrdohlavé, hanblivé m.; chvíľa rozpačitého mlčania; zavládlo, nastalo, rozhostilo sa m.; ozvať sa po krátkom, dlhom mlčaní; prerušiť, prelomiť, skončiť m.; zavládlo medzi nimi nepriateľské mlčanie; Miloval jej príbehy i mlčania, aj cigaretu, ktorú inak nenávidel. [A. Hykisch]; Odvtedy ju týral mlčaním. [H. Dvořáková]
2. ▶ zachovávanie zvereného tajomstva al. dôverných informácií: požadovala od nich diskrétne m.; okolnosti ho prinútili porušiť m.; o tejto háklivej téme panovalo v rodine m.
3. ▶ nevyjadrovanie sa k niečomu, nevšímanie si problémov a negatívnych javov v spoločnosti: m. o holokauste; m. verejnosti pri prejavoch xenofóbie a antisemitizmu; A mlčanie, ako vieme z bohatých historických skúseností, znamená bezvýhradný súhlas. [J. Lenčo]; Rozhodcovia svoje mlčanie vysvetľujú strachom pred možnou pomstou. [Šp 2009]
4. etnogr., náb. ▶ požadované správanie spočívajúce v nehovorení pre zvýšenie koncentrácie duševných síl, pri príprave na určitý obrad: zachovávať m. pri meditáciách; dlhodobé m. záväzné v niektorých reholiach; pohrúžiť sa do hlbokého mlčania
fraz. hrobové mlčanie úplné, absolútne, stiesňujúce ticho; prejsť/obísť niečo [zdvorilým] mlčaním úmyselne nevenovať pozornosť niečomu negatívnemu, nevhodnému a pod., nezaujímať, nezaujať k niečomu nijaké stanovisko; šport. publ. prerušiť/prelomiť/ukončiť gólové mlčanie streliť gól po dlhom čase
▷ ↗ i mlčať


mlčať -čí -čia mlč! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok. 1. ▶ nevyjadrovať sa slovne, nič nehovoriť, byť ticho, bez slov: tvrdohlavo, rozpačito m.; večne len mlčí; tak vrav, prečo mlčíš?; celý večer nepovedal ani slova, zaťato mlčal; chvíľu obaja mlčali
2. (o kom, o čom; ø) ▶ zachovávať dôverné informácie v tajnosti: musím o tom m.; dodnes o tejto nepríjemnosti taktne mlčí; zaprisahal chlapca, aby mlčal a nič nevyzradil; Všetkých prítomných na zasadaní komisie zaviazali, že budú mlčať a nič predčasne von nevynesú. [A. Rákay]; Ja budem mlčať, ale on asi všetko vytrúbi. [R. Sloboda]; Vo filme hovoríte, že vaša mama celý život mlčala o otcovi. [HN 2009]
3. (ø; o čom) ▶ nevyjadrovať sa k niečomu, nedávať najavo svoje stanovisko; vedieť o niečom, ale nepovedať nahlas; syn. čušať, neozvať sa: nemôžem zbabelo, alibisticky m.; nedošlo mu, že má o tom m.; o mnohých nedostatkoch sa pokrytecky mlčí; skôr by ho povýšili, keby bol mlčal; pridlho mlčali a ponižovali sa; Pravdaže, bolo možno mlčať, nerobiť nič, zachovať neutralitu. [V. Mináč]; Prečo ste na generálnom riaditeľstve doteraz mlčali? [J. Kot]
4. trochu expr. ▶ (o veciach v okolí) nevydávať al. nespôsobovať nijaký zvuk, hluk a pod., byť ponorený do ticha: hviezdna noc mlčí okolo mňa; telefónny aparát ustavične mlčal; Aj hora mlčí, prestala šumieť, všetko mlčí, pred smrťou všetko stíchne, počuť len Hammerove kroky. [L. Ťažký]
fraz. expr. mlčať ako hrob/kameň a) byť úplne ticho, ani slovo neprehovoriť b) zachovávať tajomstvo, nič nevyzrádzať; mlčať ako peň/ryba/zarezaný byť úplne ticho, nič nehovoriť; mlčať ako sfinga nepovedať ani slova; mlčiaca väčšina ľudia, ktorí ľahostajne mlčia a nevyjadrujú sa k (spoločenským) problémom, k politickej situácii ◘ parem. hovoriť striebro, mlčať zlato niekedy je lepšie nevyjadrovať sa k niečomu; kto mlčí, ten svedčí aj nevyjadrením postoja sa dá vyjadriť súhlas
opak. mlčievať -va -vajú -val: Mlčievali sme aj posledné mesiace a roky, po tom, ako sme pochopili nemožnosť dorozumieť sa. [As 2002]

mlčať nevydávať nijaké zvuky, nehovoriť (op. hovoriť) • čušať: rozpačito mlčal, čušalbyť tichobyť mĺkvy: medzi dospelými bol vždy tichopejor. kušať (pri okríknutí): Kuš!neozývať saneohlášať sa (mlčať na verejnosti): na schôdzach sa neozývalzried. mĺkvieť (Vajanský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mlčať, -í, -ia nedok.

1. nehovoriť, byť ticho, čušať: Ty mlčíš a máš pravdu. Načo hovoriť? (Kuk.); pren. história, kritika o tom mlčí nespomína to; úrady mlčia nezakročujú

mlčí ako zarezaný, ako peň je ticho (pre rozpaky, vzdor a pod.), nič nehovorí; kto mlčí, ten svedčí (prísl.) aj mlčaním sa dá vyjadriť súhlas; hovoriť striebro, mlčať zlato (prísl.) je lepšie nič nehovoriť, ako hovoriť zbytočne;

2. zachovávať tajomstvo, neprezrádzať: ten človek vie m.; mlč o tom!

mlčí ako ryba; mlčí ako hrob zachováva tajomstvo

Morfologický analyzátor

mlčať nedokonavé sloveso
(ja) mlčím VKesa+; (ty) mlčíš VKesb+; (on, ona, ono) mlčí VKesc+; (my) mlčíme VKepa+; (vy) mlčíte VKepb+; (oni, ony) mlčia VKepc+;

(ja som, ty si, on) mlčal VLesam+; (ona) mlčala VLesaf+; (ono) mlčalo VLesan+; (oni, ony) mlčali VLepah+;
(ty) mlč! VMesb+; (my) mlčme! VMepa+; (vy) mlčte! VMepb+;
(nejako) mlčiac VHe+;
mlčať_1 mlčať mlčať_2 mlčať mlčať_3 mlčať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor