mlčať -í -ia nedok.
1. nehovoriť, byť ticho, čušať: úctivo, zaryto m., rozpačité m-nie
2. zachovávať tajomstvo: porušiť m-nie
3. nedávať najavo svoje stanovisko: publ. mlčiaca väčšina
● expr. m. ako peň, ako ryba, ako zarezaný; m-ním prejsť niečo nevyjadriť sa; m. ako sfinga nepovedať ani slova; m. ako hrob nevyzrádzať; kto m-í, ten svedčí
mlčať -čí -čia mlč! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok.
mlčanie -nia s. 1. ▶ stav, keď sa (zámerne) nič nehovorí, keď je ticho: vzdorovité, tvrdohlavé, hanblivé m.; chvíľa rozpačitého mlčania; zavládlo, nastalo, rozhostilo sa m.; ozvať sa po krátkom, dlhom mlčaní; prerušiť, prelomiť, skončiť m.; zavládlo medzi nimi nepriateľské mlčanie; Miloval jej príbehy i mlčania, aj cigaretu, ktorú inak nenávidel. [A. Hykisch]; Odvtedy ju týral mlčaním. [H. Dvořáková] 2. ▶ zachovávanie zvereného tajomstva al. dôverných informácií: požadovala od nich diskrétne m.; okolnosti ho prinútili porušiť m.; o tejto háklivej téme panovalo v rodine m. 3. ▶ nevyjadrovanie sa k niečomu, nevšímanie si problémov a negatívnych javov v spoločnosti: m. o holokauste; m. verejnosti pri prejavoch xenofóbie a antisemitizmu; A mlčanie, ako vieme z bohatých historických skúseností, znamená bezvýhradný súhlas. [J. Lenčo]; Rozhodcovia svoje mlčanie vysvetľujú strachom pred možnou pomstou. [Šp 2009] 4. etnogr., náb. ▶ požadované správanie spočívajúce v nehovorení pre zvýšenie koncentrácie duševných síl, pri príprave na určitý obrad: zachovávať m. pri meditáciách; dlhodobé m. záväzné v niektorých reholiach; pohrúžiť sa do hlbokého mlčania ◘ fraz. hrobové mlčanie úplné, absolútne, stiesňujúce ticho; prejsť/obísť niečo [zdvorilým] mlčaním úmyselne nevenovať pozornosť niečomu negatívnemu, nevhodnému a pod., nezaujímať, nezaujať k niečomu nijaké stanovisko; šport. publ. prerušiť/prelomiť/ukončiť gólové mlčanie streliť gól po dlhom čase ▷ ↗ i mlčať
mlčať -čí -čia mlč! -čal -čiac -čiaci -čanie nedok. 1. ▶ nevyjadrovať sa slovne, nič nehovoriť, byť ticho, bez slov: tvrdohlavo, rozpačito m.; večne len mlčí; tak vrav, prečo mlčíš?; celý večer nepovedal ani slova, zaťato mlčal; chvíľu obaja mlčali 2. (o kom, o čom; ø) ▶ zachovávať dôverné informácie v tajnosti: musím o tom m.; dodnes o tejto nepríjemnosti taktne mlčí; zaprisahal chlapca, aby mlčal a nič nevyzradil; Všetkých prítomných na zasadaní komisie zaviazali, že budú mlčať a nič predčasne von nevynesú. [A. Rákay]; Ja budem mlčať, ale on asi všetko vytrúbi. [R. Sloboda]; Vo filme hovoríte, že vaša mama celý život mlčala o otcovi. [HN 2009] 3. (ø; o čom) ▶ nevyjadrovať sa k niečomu, nedávať najavo svoje stanovisko; vedieť o niečom, ale nepovedať nahlas; syn. čušať, neozvať sa: nemôžem zbabelo, alibisticky m.; nedošlo mu, že má o tom m.; o mnohých nedostatkoch sa pokrytecky mlčí; skôr by ho povýšili, keby bol mlčal; pridlho mlčali a ponižovali sa; Pravdaže, bolo možno mlčať, nerobiť nič, zachovať neutralitu. [V. Mináč]; Prečo ste na generálnom riaditeľstve doteraz mlčali? [J. Kot] 4. trochu expr. ▶ (o veciach v okolí) nevydávať al. nespôsobovať nijaký zvuk, hluk a pod., byť ponorený do ticha: hviezdna noc mlčí okolo mňa; telefónny aparát ustavične mlčal; Aj hora mlčí, prestala šumieť, všetko mlčí, pred smrťou všetko stíchne, počuť len Hammerove kroky. [L. Ťažký] ◘ fraz. expr. mlčať ako hrob/kameň a) byť úplne ticho, ani slovo neprehovoriť b) zachovávať tajomstvo, nič nevyzrádzať; mlčať ako peň/ryba/zarezaný byť úplne ticho, nič nehovoriť; mlčať ako sfinga nepovedať ani slova; mlčiaca väčšina ľudia, ktorí ľahostajne mlčia a nevyjadrujú sa k (spoločenským) problémom, k politickej situácii ◘ parem. hovoriť striebro, mlčať zlato niekedy je lepšie nevyjadrovať sa k niečomu; kto mlčí, ten svedčí aj nevyjadrením postoja sa dá vyjadriť súhlas ▷ opak. mlčievať -va -vajú -val: Mlčievali sme aj posledné mesiace a roky, po tom, ako sme pochopili nemožnosť dorozumieť sa. [As 2002]
mlčať nevydávať nijaké zvuky, nehovoriť (op. hovoriť) • čušať: rozpačito mlčal, čušal • byť ticho • byť mĺkvy: medzi dospelými bol vždy ticho • pejor. kušať (pri okríknutí): Kuš! • neozývať sa • neohlášať sa (mlčať na verejnosti): na schôdzach sa neozýval • zried. mĺkvieť (Vajanský)
mlčať, -í, -ia nedok.
1. nehovoriť, byť ticho, čušať: Ty mlčíš a máš pravdu. Načo hovoriť? (Kuk.); pren. história, kritika o tom mlčí nespomína to; úrady mlčia nezakročujú
● mlčí ako zarezaný, ako peň je ticho (pre rozpaky, vzdor a pod.), nič nehovorí; kto mlčí, ten svedčí (prísl.) aj mlčaním sa dá vyjadriť súhlas; hovoriť striebro, mlčať zlato (prísl.) je lepšie nič nehovoriť, ako hovoriť zbytočne;
2. zachovávať tajomstvo, neprezrádzať: ten človek vie m.; mlč o tom!
● mlčí ako ryba; mlčí ako hrob zachováva tajomstvo
melčiť p. mlčať
mlčať nedok. (melčic) nehovoriť, byť ticho: Voľil bi śi melčic, jak spľitac dva na tri (Haniska PRE); mlčať (Hor. Lehota DK); mľčať (Turany MAR) F. mlčala s tím (Bošáca TRČ) - neprezradila to; mlčá jako bi mali nohi krížom poklaďené (Bošáca TRČ) - vôbec nehovoria
mlčať [mlča-, m(e)lče-] ndk 1. nehovoriť, byť ticho: mlcz, pse zlodeysky (TURIEC 1589); dobra wdowa, magicze ginu starost a žalost, nechtela to trpet y dala mu (hofierovi) prez hubu, aby mlčžal (BRATISLAVA 1681); ti szebe lyem melytsis (HPS 1752); blázen také bude-ly mlčat, za mudrého sa met bude (KB 1757); melius est tacere, quam male loqvi: lepssy gest mlčati než zle mlúwiti (KS 1763); x. pren zdalis Judith bola wznesseneho stawu, o tom Pismo s. mlčy (WS 18. st) nespomína to F. (dobrí páni) jeden za druhým klečeli, jako ovečky mlčeli, Pánu Bohu se oddali (ASL 1676) 2. čo o čom zachovávať tajomstvo, neprezrádzať: mam swe obzwlasstne prjčiny, ktere na ten čas mlčjm a zanechawam (P. ĽUPČA 1627); od toho času any prawdu u wrchnosti nehledal, ale o wsseckom tom mlčal (D. STRHÁRE 1679); na tie reči sa (Juda) oswečiewala, ze gestli s pana Palasthy Istvana richtarstwo zidye na druhiho pana, ze ho (fatensa) obzaluge, wssak dosawaty mlči a nyezaluge (KRUPINA 1726); když ale Valašečka zlehla, on (pán Gábry) geg powedel, aby gen mlčela, že geg dá žita (PUKANEC 1787) F. m. ako ryba nemá neprehovoriť: nagemník nechce odpiratj a mluwjtj, ale mlčj gako riba nema (CS 18. st); o čem chcess mlčet gineho, hled sam negprw mlčet toho (SiN 1678) ak chceš, aby niekto zachovával tajomstvo, musíš to robiť aj sám 3. čo, o čom neprejavovať svoje stanovisko: mudry mlčy take rečy, ktere mužu sskodit (GV 1755); o mém na tentožráz mlčím mňeňí (BR 1785)