mitra -ry mitier ž. ⟨gr.⟩ 1. cirk. ▶ vysoká (v rímskokatolíckej cirkvi vybiehajúca do dvoch hrotov, v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi zaoblená), zdobená pokrývka hlavy vysokých hodnostárov: pápežská, kardinálska, arcibiskupská, biskupská m.; strieborná, zlatom lemovaná m.; nosiť, nasadiť si mitru; Dokonca aj biskupovi pri modlitbách adresovaných Bohu snímajú mitru. [Blu 2004]
2. hist. ▶ dvojcípová orientálna pokrývka hlavy panovníkov a duchovných: m. veľkňaza