Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ssj ssn hssj subst priezviská

misa -y mís ž.

1. plytšia nádoba oválneho al. okrúhleho tvaru použ. obyč. na podávanie jedál; jej obsah: polievková, porcelánová m.; studená, obložená m. rozlič. studené jedlá upravené na mise; zjesť za m-u halušiek

2. nádoba podobná mise: záchodová m.

expr. predať, vymeniť za m-u šošovice a) ľahkomyseľne sa zriecť b) zradiť za hmotný zisk;

miska -y -siek ž. zdrob.: kompótová m.; m. váh;

miskový príd.;

mištička -y -čiek ž. zdrob. expr. k 1;

misisko -a -sísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
misa ‑y mís ž.; misisko ‑a ‑sísk s., N a A jedn. i ž.

misa misy mís ž.

Michaela -ly -el ž. ⟨hebr.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) menodom. Miša Miše Míš, Mišina -ny Mišín; zdrob. Michaelka -ky -liek, Miška -ky Mišiek


misa misy mís ž.lat.⟩ 1. ▶ hlbšia nádoba oválneho al. okrúhleho tvaru, používaná na prípravu al. podávanie jedál, miska; jej obsah: polievková, omáčková m.; šalátová m.i lexikalizované spojenie; porcelánová, sklenená m.; vymastiť olejom jenskú, zapekaciu, ohňovzdornú misu; vo veľkej mise vyšľaháme žĺtky s cukrom; deti zjedli za misu jahôd; Potom zvarila plnú misu halušiek, premiešala s bryndzou, nakrájala slaninku. [J. Balco]publ. šalátová misa strieborná trofej v tvare nádoby s vysokým podstavcom udeľovaná za víťazstvo v Davisovom pohári, najvýznamnejšej tenisovej súťaži mužských družstiev
2. ▶ plytká nádoba oválneho al. okrúhleho tvaru, používaná na podávanie jedál, múčnikov, zákuskov, ovocia a pod.; jej obsah: tepaná, strieborná servírovacia m.; dať upečené mäso na misu; podávať jedlo na misách; vrchovatá m. koláčov bola ihneď zjedenástudená, obložená misa vopred pripravené jedlo pre viac osôb, podávané vychladnuté al. bez tepelnej úpravy
3.oválny predmet pripomínajúci svojím tvarom hlbšiu al. plytšiu nádobu: záchodová m.; hygienická m. pre ležiacich pacientov; posteľná podložná m. s rukoväťou a vrchnákom; kryštalizačná, odkvapkávacia m.; veľké tanierovité misy určené na umývanie; kŕmenie ošípaných z kruhovej misy zo zariadenia na kŕmenie dobytka (namiesto žľabu)
4. les., ovoc., záhr. ▶ pravidelne obrábaný kus pôdy pod stromami v šírke koruny stromu; okrúhla, prekyprená plocha na sadenie al. siatie: stromová m.; vyvýšené okraje misy; obrábať pôdu okolo misy; semeno vysejeme do mís
fraz. predať niekoho, niečo za misu šošovice a) zradiť niekoho za hmotný zisk al. nepatrné materiálne výhody b) ľahkomyseľne sa niečoho zriecť ◘ parem. modli alebo nemodli sa, z prázdnej misy nenaješ sa! al. z peknej misy sa nenaješ, keď je prázdna
zdrob.miska; zdrob. mištičkamiska; zdrob.misôčka; misisko -ka misísk s., v sg. N a A i ž. zvel. k 1 – 3: obrovské, obrovská m.; dve misiská zješ, ide ťa roztrhnúť; Priniesla z kuchyne misisko zemiakov s mliekom, položila ho jednoducho na zem. [M. Urban]; Ty by si radšej pirohy, plné misisko pečienkových halušiek, čo by v masti plávali. [NP 1982]

-sa/5220391±3437 5.19: substantíva ž. N sg. 21318→21110
+206
−292
krása/3670 trasa/1953 adresa/1606
+74
−83
rosa/1189 Denisa/1045 masa/1018 Marissa/963 spása/798→789
+47
−144
Tessa/694 Lisa/630 terasa/597 rasa/461 Vanessa/421 misa/397 Agnesa/360 (65/5318)

-ša/142755±53 1.56: substantíva m. živ. G+A sg. 39637→39643
+9
−5
Ježiša/16385 Mikuláša/3759 Tomáša/3371 Matúša/1503 Lukáša/1188 mesiáša/1154 Miloša/943 Miša/819 Mojžiša/724 Jonáša/482 Mikloša/471 Eliáša/432 Izaiáša/427 (106/7985)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

misa, -y, mís ž.

1. druh plytkej alebo málo hlbokej kuchynskej nádoby používanej najmä na podávanie jedál: okrúhla, oválna m.; polievková, omáčková m.; m. na miesenie cesta; porcelánová, sklená, hlinená, emailová, keramiková, strieborná m.; hovor. máš na m-e jedlo je prichystané; hovor. odísť od m-y (Tim.) od jedla; pren. hovor. zjesť (za) misu zemiakov množstvo, ktoré sa vmesti na misu; kuch. studená, obložená m. studené, obyč. mäsité jedlo, upravené na mise

žiť, hodovať pri plných m-ách žiť vo veľkom blahobyte; bibl. kniž. predať niekoho, niečo za m-u šošovice ľahkomyseľne sa zriecť niekoho al. niečoho; z peknej m-isy sa nenaješ (prísl.) krása nie je všetko;

2. tech. nádoba al. zariadenie majúce podobu misy: sklápacia, zberná, záchodová m.;

3. záhr. plytšia jamka na sadenie;

4. ovoc. kruh zeme (v šírke koruny stromu), ktorý treba obrábať;

miska, -y, -siek ž. zdrob. k 1, 2: šalátová, múčniková, kompótová m.; m. váh;

miskový príd.: m-é váhy s miskami; poľnohosp. m-á sejba do jamiek;

mištička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. k 1;

misôčka, -y, -čok ž. zried. zdrob. expr. k 1;

misisko, -a str. i ž. zvel.

misa i mis ž.
1. csl nádoba okrúhleho al. oválneho tvaru používaná obyč. na podávanie jedál: Ke_dzme priňesľi sir zo salaša, hrutki cele, daľi sme to na veľku misu (Zábiedovo TRS); Podložeu̯ ňeven či ednú tú mis, či dve (Ozdín LUČ); Volakedi selláci jedávali z jennéj misi (Súlovce TOP); Uvarené opantance sa visipú na misu (Doľany MOD)
F. ma co drobidz do misi (V. Šariš PRE) - má dostatok; mlácil pri missi (Bošáca TRČ) - namiesto práce jedol; starej sa, ňestarej sa, s práznej misi sa ňenaješ (Krivá DK) - o obživu sa treba starať; čo s peknej misi, keť sa z ňej ňenaješ (Lutila KRE) - o peknej, ale lenivej dievke
2. vin. spodná časť vinohradníckeho lisu, do ktorej steká mušt: misa (Vajnory BRA, Hor. Lovčice TRN)
3. vin. jamka vyhĺbená v zemi pod viničným pňom: Pot pnom to je misa (Pezinok MOD)
4. mlyn. prehĺbené miesto uprostred mlecích plôch mlynských kameňov: misa (Sereď GAL); miska ž. zdrob. k 1 i zákl. podoba: Zjadól plnú misku strapačok (Kameňany REV); Uvarené pšeno sa na konec vidlički nabere a zetre o tú druhú misku (Doľany MOD); Ohrati sir dame do miski, priďame doňho kus cukru (Brezina TRB)
L. pečenková miska (Pukanec LVI) - miska na mäso; poľiouková miska (Pukanec LVI) - hlboká miska na polievku; ďierkavá miska (Návojovce TOP) - náčinie na cedenie
F. z omalovanej miski sa ňenaješ, keď je prázna (Jasenová DK); co zo šumnej miski, ked je prazna (Žakarovce GEL) - o peknom, ale nemúdrom dievčati; starej śe, ňestarej śe, s praznej miski ňenajiš śe (Humenné) - o obživu sa treba starať; misôčka ž. zdrob. expr. k 1: Spadla mi misečka, ta śe obila (Torysa SAB); misoška (Kameňany REV); misisko s. zvel. expr. k 1: Čez leto zme každej ďem za káľavnuo misisko (uhoriek) zedli tag okolo havránki (Čelovce MK)


misisko, miska, misôčka p. misa

misa ž
1. plytšia kuchynská nádoba používaná obyč. na podávanie jedál; jej obsah: ittem Hubnikowy (porúčam) gednu mysu czinowu (ŽILINA 1574); w zamku Bitchy mys drewenych no 50 (BYTČA 1600 E); w czeledneg izbe misi hlinenne no 4 (BECKOV 1643); misa medenna gedna (s. l. 1686); miszi dwe welike stryeberne (KRUPINA 1689); huspenina se na misu wylege (RT 17. st); daly zme narobity za misu fanok (KRUPINA 1706); misy novokrscenske bgele 4 (TRENČÍN 1713); kopil mily sveg misu sliv, misu sliv (KC 1791);
x. pren srdce nestatečne gest farizegska misa (SS 18. st) nástroj pretvárky
F. Boeoticum ingenium: wssecko se ti na misu wyložiti musy (PD 18. st) otvorene povedať
2. nádoba majúca podobu misy: bola y misa na umivačzku stryberna (JASENICA 1710); lanx: misa wáhowá (KS 1763); -ový príd k 1: patinarius: k misy, na misu súcy, misowy; patinarius: oblizač misek, misowy oblizač (KS 1763); -ka dem k 1: item zustawa sedem mysek czynowych (ŽILINA 1594); bilanx: wassky z miskamy (LC 1707); patella: kostelny miska (KS 1763); ordinarske miske hlinenge 12 (PUKANEC 1789); negaký pán poslal prátelowi swému dwe chutné gídlá na dwéch porcellánowých miskách (BU 1795); miskový príd k 1: patellariaus: miskowy (KS 1763); -ôčka [-eč-], mištička [-št-, -šč-] dem k 1: toto wssecko na maličku missčičku polož (RT 17. st); miseczky male plechowe (TRENČÍN 1713); mysstičska striberna pozlatysta (s. l. 1737)

Mísa Mísa Misa_1 Misa Misa_2 Misa Miša Miša
misa
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) misa
G (bez) misy
D (k) mise
A (vidím) misu
L (o) mise
I (s) misou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) misy
G (bez) mís
D (k) misám
A (vidím) misy
L (o) misách
I (s) misami

Mišo
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Mišo
G (bez) Miša
D (k) Mišovi
A (vidím) Miša
L (o) Mišovi
I (s) Mišom
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) Mišovia
G (bez) Mišov
D (k) Mišom
A (vidím) Mišov
L (o) Mišoch
I (s) Mišami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MÍŠA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 11×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 3×;
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 3×;
ZÁVAŽNÁ PORUBA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 3×;
PODBREZINY (obec LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ), okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;

Priezvisko MIŠA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 38×, celkový počet lokalít: 12, v lokalitách:
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 10×;
VYŠNÁ RYBNICA, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 5×;
CHOŇKOVCE, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 4×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
RYBÁRE (obec SLIAČ), okr. ZVOLEN – 3×;
BAŠKOVCE, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 2×;
SNINA, okr. HUMENNÉ (od r. 1996 SNINA) – 2×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 2×;
VYŠNÉ NEMECKÉ, okr. MICHALOVCE (od r. 1996 SOBRANCE) – 2×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 2×;
ZEMPLÍNSKA ŠIROKÁ, okr. MICHALOVCE – 1×;
KARLOVA VES (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

misou, v ktorej sa chystá vojna soupière mijote la guerre
práci a pri mise travail et à la soupe
veľkou misou, v ktorej sa chystá grande soupière mijote
za misu vareného vína un saladier de vin chaud

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu