mirabelka -ky -liek ž.
mirabelka -ky -liek ž. ⟨VM⟩ záhr. 1. ▶ malý ovocný strom z čeľade ružovitých s kužeľovitou al. guľovitou, rozložitou až previsnutou korunou a bielymi kvetmi, odroda slivky, bot. slivka guľatoplodá mirabelková Prunus insititia var. syriaca (podľa francúzskeho miestneho názvu Mirabel): žlté plody mirabeliek; vysadiť mirabelky; pri ceste rastie m. 2. ▶ malý zlatožltý až tmavočervený guľovitý al. mierne oválny plod tohto stromu so sladkou al. kyslastou žltou dužinou: chutné mirabelky; ovocný koláč s mirabelkami; dozrievanie mirabeliek; mirabelky umyjeme a odkôstkujeme
mirabelka -y ž. ‹VM› záhr. menšia slivka sýtožltej farby s tuhou, sladko korenistou dužinou (podľa franc. miestneho názvu Mirabel);
mirabelkový príd.: m. kompót
mirabela, -y, -bel i mirabelka, -y, -liek ž. ovoc.
1. druh stromu, slivky so žltými okrúhlicami: včasná m.;
2. (obyč. v mn. č.) ovocie tohto stromu
mirabela i mirabelka ž. (mirábeľa, mirabila, mirabula) obyč. mn. č. odroda slivky: Voľagdo mi otriasou̯ šetki mirábeľe tejto noci (Prievidza); Sem nazavárala mirabelki (Častá MOD); mirabile (Nandraž REV); mirabule (Mur. Dl. Lúka REV)