minister -tra m. člen vlády spravujúci niekt. rezort: m. zahraničia; m. bez portefeuille bez rezortu;
ministerka -y -riek ž.;
ministerský príd.: m. predseda; m-é kreslo hodnosť ministra;
ministerstvo -a s. najvyšší správny úrad v istom odbore: M. školstva Slovenskej republiky
ministerstvo [-n-t-] -va -tiev s. ▶ ústredný orgán štátnej správy v určitom odbore vedený členom vlády, ministrom, úrad ministra: m. školstva; m. zahraničných vecí; inšpekcia ministerstva vnútra; vyhláška ministerstva; vedúci úradu, hovorca ministerstva; komisia vymenovaná ministerstvom; projekt vypracovaný pod gesciou ministerstva; liek schválený ministerstvom zdravotníctva; rokovania medzi ministerstvami zahraničných vecí; zriadiť nové m.; m. financií vypracovalo dve novely zákonov; Môže vám nejako pomôcť vybaviť niečo na ministerstve alebo v nejakom výskumnom ústave? [V. Švenková]; Predložili sme ministerstvu dôkazy o tom, že sme skutočnými vlastníkmi týchto pozemkov. [Sme 1998]
ministerstvo -a s. ‹f›
1. ústredný úrad štátnej správy v určitom odbore s členom vlády na čele: m. zahraničných vecí, poľnohospodárstva a i.
2. (v 19. stor., najmä za Rakúsko-Uhorska) zbor ministrov, vláda
ministerstvo, -a, -tiev str. najvyšší štátny úrad spravujúci nejaký úsek hospodárstva al. politiky: m. zdravotníctva, m. výživy, m. ľahkého priemyslu
(jedno) ministerstvo; (bez) ministerstva; (k) ministerstvu; (vidím) ministerstvo; (ó) ministerstvo!; (o) ministerstve; (s) ministerstvom;
(dve) ministerstvá; (bez) ministerstiev; (k) ministerstvám; (vidím) ministerstvá; (ó) ministerstvá!; (o) ministerstvách; (s) ministerstvami;