Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

minerál -u L -i mn. -y m. nerast;

minerálny príd.: m-e vody, látky;

minerálový príd.: m-é ložiská

minerál [-n-] -lu L -li pl. N -ly m.

minerál [-n-] -lu L -li pl. N -ly m. ⟨lat. ‹ kelt.⟩ ▶ prvok neživej prírody vznikajúci geochemickými a geologickými procesmi v zemskej kôre, neústrojná, anorganická prírodnina s rôznym chemickým zložením a vlastnosťami, nerast: priehľadný, bezfarebný m.; vláknitý, štiepny, tabuľkovitý, hranolovitý m.; sekundárny m. vznikajúci zvetrávaním horniny; ílový m. tvoriaci hlavnú zložku ílových hornín; silikátový, železitý m.; m. rudných, soľných ložísk; vznik, ťažba minerálov; atlas minerálov; minerály bohaté na železo; hľadať ložiská minerálov; minerály kryštalizujú v určitých geometrických tvaroch; m. vytvára ihlicovité kryštály

minerál -u m. ‹l < kelt› miner. prírodná anorganická zlúčenina (napr. kremeň, kamenná soľ), zriedka i rýdzi prvok, nerast;

minerálny príd.: m-e látky; m-a voda minerálka; odb. m-e oleje zmesi niektorých uhľovodíkov získané napr. destiláciou, krakovaním ropy

minerál, -u, 6. p. -i, mn. č. -y m. nerast;

minerálový príd.: m-é ložiská

minerál m, minerálium s, obyč. pl. -ia lat nerast: mineralia obsahugj w sobe wsseligake rudy, metalla, markasjty, kizy, byzmuty a kamenj (OCh 17. st); mineralia: mořské minerály (TT 1745); fizik poznáwa stromi, kweti, minerália (DS 1795); -ny, -sky príd: corpus metalske y mineralske w plamenj rozpaluwa (OCh 17. st); bahnitá a mutná woda gest sskodliwá, která nečo minerálneho w sobe obsahuge (VOv 1779);