Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

minca -e ž. kovový peniaz: strieborné, drobné m-e, raziť m-e

● (to je) → druhá strana m-e; kniž. brať niečo za → bernú m-u;

mincový príd.

minca -ce -cí ž.

minca -ce -cí ž. ⟨nem. ‹ lat.⟩ ▶ okrúhle platidlo z kovu (napr. z niklu, mosadze, hliníkového bronzu, hliníka); peňažná jednotka, súčasť peňažnej sústavy: zlatá, strieborná m.; pravá, falošná m.; pamätná m. vydaná pri príležitosti výročia mimoriadnej udalosti al. narodenia významnej osobnosti; byzantské, keltské mince; mince z čias kráľa Mateja Korvína; dvojeurová, desaťcentová m.; reverz, rub mince zadná strana mince; averz, líce mince predná strana mince; hodnota mince; patina bronzových mincí; nápisy na minciach; vzácny nález starožitných, stredovekých mincí; rytec mincí; raziť mince; platiť mincami; vhodiť mince do hracieho automatu; hádzať pre šťastie mince do fontány; ako dieťa zbieral mince □ drobné mince platidlá nižších hodnôt ◘ fraz. brať/pokladať/prijímať niečo za bernú mincu považovať niečo za pravdu, veriť tomu; [to je] druhá strana/stránka mince opačná al. iná stránka veci; dve strany/stránky jednej mince dva pohľady na ten istý jav; hodiť si mincu nevedieť sa rozhodnúť, nechať rozhodnutie na náhodu; odplácať sa/platiť rovnakou mincou vrátiť niekomu niečo rovnakým spôsobom, rovnakou mierou ako protihodnotu za to, čo dostal ▷ mincička -ky -čiek ž. zdrob. i expr.: pekná m.!; hrsť hliníkových mincičiek; takáto m. poteší každého zberateľa

minca -e ž. ‹n < l› kovový peniaz; peňažná jednotka, súčasť peňažnej sústavy: strieborná, starožitná, pamätná m.

● brať za bernú m-u pokladať za pravdu; dvojaká strana jednej m-e dvojaká stránka toho istého javu

minca, -e, -í ž. kovové platidlo, kovový peniaz: zlatá, strieborná, medená, alumíniová m.; korunová, halierová m.; bežná, jubilejná, pamätná m.; pravá, falošná m.; razenie m-í, obeh m-í

● pokladať (prijímať) niečo za bernú m-u ako platnú, pravdivú skutočnosť; to je druhá strana m-e druhá stránka veci;

mincový príd.: m. zákon o vydávaní mincí; m. úrad rozhodujúci o vydávaní mincí; m. kov z ktorého sa razia mince; hist. m-á komora za feudalizmu mincový úrad

minca [-n(i)ca] ž nem kovové platidlo, kovový peniaz; mena, razba: zadny negima mincze zdwihnuti bez rychtarowe wuole (ŽK 1473) prijať peniaze: dwacate (:groffstwy:) sterlynske, ze zamkem ssterlyngu, odtutto mynca anglycka ssterlynk rečena (KrP 1760); gest sa čo obawaty, aby časem zlata minca zkrze promenowany penez w behu swem nezredla (KOŠECA 1786); k zlému přistaupilo zfalssowánj mince (SH 1786)
L. berná, branlivá, dobrá, kremnická, uhorská m. uhorský zlatý dukát: Petro Petrak prodal swu czest w zatopliczky zemie za sumu zlatych piet na minczy kremniczke (RUŽOMBEROK 1550); Ballaz Jarotha prodal pol domu panu Matiegowi Zongorowi za dewadesat zlattych mincze uherskey (P. ĽUPČA 1553); gest plat za ten dům gey (Marte) dany cžtyrydcet a peť zlatych vherskeg dobreg mince (BÁTOVCE 1610); založil sem lukj dwe panu Berdoczj Miklossowj pul druhem sto zlatjch, id est f 150 na dobreg a berneg mjnczj (TRENČÍN 1693); (Š. Lehocký dáva do zálohu grunt) dotud, pokud se Gich Milostiam zwrchupsana summa na dobreg a na ten cžas branliweg mincze dolu nepoložy (BYSTRIČKA 1700)
F. rovnou m-ou rovnako: Buh odplacuge nam rownu myncu (SK 1697); byť falošná m. byť neužitočný, zbytočný: Bohu bil bich faleszna minca v kraloustvi božem (SS 18. st); -ový príd: moneta: mincowy dum (ML 1779) mincovňa

minica p. minca