Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

míňať -a nedok.

1. dávať preč (obyč. peniaze), používaním spotrebúvať, vydávať, troviť, márniť, utrácať: m. peniaze, zásoby; m. čas

2. prechádzať popri niečom, niekom, obchádzať: m. stanicu, cieľ; denne sme sa m-li; pri odbočovaní vľavo sa autá m-jú vľavo

3. zanechávať, opúšťať: hnev ho m-a

4. (o čase) plynúť, byť, ubiehať: dvadsať mu m-a; tretí deň m-a;

dok. minúť -ie -ú

// míňať sa

1. zmenšovať sa, strácať sa, ubúdať: peniaze sa m-jú, majetok sa m-a; cesta sa rýchlo m-a

2. postupovať v čase, plynúť, ubiehať: hodiny, dni, roky sa m-jú;

dok. minúť sa

1. k 1, 2

2. obísť sa (význ. 1): m-l sa s kamarátom

m. sa cieľa, s cieľom, účinku, s účinkom nemať potrebný účinok; expr. m. sa na rozume zblázniť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
minúť ‑ie ‑ú ‑ul dok.; minúť sa

míňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (čo (na čo); ako) ▶ postupne vydávať peniaze na živobytie, prevádzku, utrácať: m. nadobudnuté úspory; musíme menej m. a viac šetriť; myslí si, že manželka priveľa míňa; nemíňaj peniaze na samé hlúposti!; najviac míňala na oblečenie, na knihy; neznášal ľahkomyseľné míňanie; zarábal veľa, no stíhal to aj m.; Nepatrí medzi typy, ktoré bezhlavo míňajú. [VNK 2000]
2. (čo) ▶ používaním neúsporne spotrebúvať niečo, nehospodárne s niečím zaobchádzať; syn. plytvať, márniť: nemieni m. drahocenný čas; nechce sa im nadarmo m. benzín; zbytočne míňa hektolitre vody; nemíňajme papier, šetrime lesy!; číta tajne po nociach, míňajúc pritom veľa elektriny
3. (koho, čo) ▶ prechádzať popri niekom, niečom, a nezastavovať sa, pokračovať ďalej v ceste, ísť okolo, obchádzať: auto míňa bránu; cestou míňame drevené kostolíky; míňal jedného pretekára za druhým; srdce mu zvieralo, keď ju míňal; Keď ich auto míňalo, spod dlhého predku sa ozvalo prudké a prenikavé zvonenie. [L. Ballek]; Do práce? precedil otázku, keď ho míňali. [Z. Zguriška]; Nitriansky autobus míňa Korytnicu a začína sa šplhať na Donovaly. [J. Kuniak]
4. ▶ (o psychických stavoch) prestávať byť prítomný, postupne sa strácať, opúšťať: zlosť ho rýchlo míňa
5. (čo; koho) ▶ (pri streľbe) pohybujúcim sa predmetom nezasahovať cieľ, netriafať: šíp míňa terč; lopta, puk míňa bránku; strela spoza šestnástky tesne míňala žrď; m. cieľi fraz.; guľka vypálená zo šiesteho poschodia tesne míňa prezidenta a zasahuje guvernéra
fraz. míňať cieľ nemať vplyv na niečo, nespĺňať zámer
dok.minúť


míňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok. 1. ▶ postupne sa končiť, používaním sa stávať menším, zmenšovať sa, ubúdať, strácať sa: v horúčavách sa v obchodoch najviac míňajú minerálky; zásoby jedla sa míňali; tovar sa rýchlo míňal; knihy sa slabo míňali nešli na odbyt; klasické zdroje energie sa pomaly, ale isto míňajú; Klobásy sa míňali veselo, traja krájali a štyria sme jedli. [A. Bednár]
2. ▶ plynutím času sa zmenšovať, skracovať; syn. plynúť, ubiehať: cesta sa rýchlo míňa; minúty, hodiny sa míňajú; roky sa jej míňajú starne; dni sa míňali jeden za druhým; nočná zmena sa míňala pokojne; Ale ako sa čas míňal, hlas oboch snúbencov sa pri škriepkach čoraz viac zosilňoval. [A. Bednár]; Leto sa pomaly míňalo, blížila sa jeseň. [V. Šikula]
3. (s kým; ø) ▶ náhodou, nezámerne sa nestretávať s niekým al. nestretávať jeden druhého, nedariť sa stretnúť; syn. obchádzať sa: denne sa míňame, nemôžeme sa stretnúť; My tu a vy tam. Ustavične sme sa míňali. [K. Tomaščík]; Museli sme sa míňať s dievčaťom. [Š. Žáry]
4. ((s kým, s čím) kde; (s kým, s čím) kedy; ø) ▶ ísť, prechádzať popri sebe a nezastavovať sa: každé ráno sa s ním míňa v úzkej chodbe; čoraz častejšie sa míňam s motoristami, ktorí za volantom telefonujú; vlaky sa míňali v ohlušujúcom rachote; občas sme sa míňali vo vestibule; Nehoda sa stala, keď sa vodička míňala s protiidúcim autom. [Sme 1998]
fraz. míňať sa účinku/s účinkom al. míňať sa cieľa/s cieľom nemať na niečo vplyv, účinok, nespĺňať stanovený účel, zámer
dok.minúť sa


minúť -nie -nú miň! -nul -núc -nutý -nutie dok. 1. (čo (na čo); koľko (na čo)) ▶ postupne vydať peniaze na živobytie, prevádzku, utratiť, pomíňať: m. vreckové, posledné úspory; čo zarobili, stihli už dávno m.; koľko chceš m. na darčeky?; za týždeň minie priemerne sto eur; najviac minú na jedlo a oblečenie; nemiň zas celú výplatu!; Ty tiež nič nemáš, aj ty si všetko minul. [J. Balco]
2. (čo) ▶ používaním (nehospodárne) niečo spotrebovať, vyčerpať, vyplytvať: m. všetky náboje; m. množstvo papiera; m. celý kredit; každý deň miniem veľa benzínu; koľko vody sa zbytočne minie!; Potom minuli poslednú kukuricu. [D. Dušek]; Šliape úporne po ceste, aby ju čo najskôr minula. [K. Horák] prešla; pren. Dlhý čas, ktorý v krčme [chlapi] minuli zo svojho krátkeho života. [V. Ferko] premárnili
3. (koho, čo) ▶ prejsť popri niekom, niečom a nezastaviť sa, pokračovať ďalej v ceste, obísť: minul ma bez pozdravu; o chvíľu minie posledný dom a vykročí do poľa; parníkmedzitým minul zátočinu; Keď sa tak v rozviatom čiernom plášti a čiernom klobúku náhlite ulicou, málokto vás minie bez povšimnutia. [Sme 1993]; pren. Lebo niekoho šťastie obchádza, minie ho o vlások. [P7 2005]
4. (koho) ▶ (o psychických stavoch) prestať byť prítomný, postupne sa stratiť, prejsť: zlosť ju rýchlo minie; úzkosť ju už minula
5. (koho, čo) ▶ (pri streľbe) pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ, netrafiť, nezasiahnuť: m. cieľ; guľka ho minula; strela minula súperovu bránku; útočník hlavičkou zblízka minul pravú žrď; z dvadsiatich výstrelov minula terč iba raz; Vtáka nezasiahol, minul ho ani nie o piaď. [V. Zamarovský]; [Padajúce] kusisko ľadu ich minulo iba tesne. [Sme 2010]
6. (čo) ▶ zmyslami niečo nepostrehnúť, nevšimnúť si, nezbadať: tú avantgardnú stavbu nemôžete m.; kdesi tam minul odbočku a pokračoval zlým smerom
7. (koho, čo) ▶ zámerne al. náhodne sa vyhnúť stretnutiu, styku s niekým, s niečím, obísť; (o živloch) nenaraziť na niečo, vyhnúť sa niečomu: keď ho zbadala, zďaleka ho minula; hurikán minul juhomexické pobrežie
8. obyč. v zápore (koho) ▶ dostať sa z dosahu niečoho, obyč. nepríjemného, neželaného, uniknúť, ujsť: ak hráči prehrajú, kritika, zostup, finančný postih ich neminie; ďalšia operácia ho neminie; zaslúžený trest ho neminul; A aby ste nešomrali, prečítam vám, čo vás čaká a neminie. [P. Hrúz] čomu sa nevyhnete
9. ▶ postúpiť v čase; syn. uplynúť, ubehnúť, minúť sa: neminie ani desať minút a už je naspäť; polnoc už minula; odvtedy už minul celý mesiac
10. (komu koľko) ▶ (o veku) dosiahnuť istý vek: v lete jej minulo sedemnásť; dávno jej minulo dvadsať; keď mu minulo tridsať, napísal svoj prvý román
fraz. minúť posledný halier al. minúť niečo do posledného haliera/grajciara utratiť úplne všetko (napr. výplatu, zálohu, vreckové) ◘ parem. čo komu súdené, to ho neminie
nedok. k 1 – 5míňať


minúť sa -nie sa -nú sa -nul sa -núc sa -núci sa -nutie sa dok. 1. ▶ postupne sa skončiť, používaním čo do množstva ubudnúť, spotrebovať sa, vyčerpať sa: kvalitný tovar sa rýchlo minie; lieky sa im čoskoro minú; minuli sa im zásoby múky; šampanské sa okamžite minulo; vstupenky sa rýchlo minuli vypredali; nápady sa mu minuli; dreva choď doniesť, minulo sa!; Denne sa minuli dve až šesť vedier kaše, štyri až šesť vedier šošovice, hrachu až deväť vedier. [P. Dvořák]; pren. Taký dobrý chlap a tak chytro sa minul. [P. Jaroš] zomrel, pominul sa; expr. Na vydaj ešte nemusíš myslieť, ešte si mladá, no keď príde čas, uvidíš, minieš sa aj ty. [V. Šikula] vydáš sa
2. ▶ postúpiť v čase, skrátiť sa; syn. uplynúť, ubehnúť: dovolenka sa raz-dva minie; cesta do mesta sa im spoločne rýchlo minie; leto sa minulo a už je tu jeseň; deň sa pomaly minul, slnko už zapadlo; časy prosperity sa dávno, nenávratne minuli; Minuli sa roky prvej veľkej vojny, aj tie hladné povojnové. [J. Balco]
3. (s kým; ø) ▶ náhodou, nezámerne sa nestretnúť s niekým al. nestretnúť jeden druhého; syn. obísť sa: pred chvíľou odišla, museli ste sa s ňou m.; asi sme sa minuli niekde cestou; S mužom sa v tlačenici dáko minula. [A. Lacková-Zora]; Ustavične ho tu len čakám, aby sme sa náhodou neminuli. [A. P. Mráz]
4. ((ako) s kým, s čím) ▶ prejsť popri niekom, niečom a nezastaviť sa; syn. obísť sa: nevšímavo sa minuli; vo dverách sa minul s kolegyňou; Cestou na stanicu som sa minul s limuzínou, akú nemal v Železničnom nikto. [B. Šikula]; Prešla do protismeru a len tesne sa minula s nákladným autom. [Sme 2004]
fraz. minúť sa cieľa/s cieľom nedosiahnuť svoj cieľ, nesplniť stanovený účel, zámer; expr. minúť sa na rozume zblázniť sa; minúť sa [s] povolaním nevybrať si pre seba to vhodné, zvoliť si nevhodné povolanie; minúť sa účinku/s účinkom nemať na niečo vplyv, účinok, nepriniesť patričný výsledok ◘ parem. boli časy, boli, ale sa minuli
nedok.míňať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

minúť sa 1. náhodou sa nestretnúť • obísť sa: minul sa, obišiel sa s kamarátom

2. postupne sa stratiť • minúťpominúťpominúť sa: úzkosť ju už minula; hnev (sa) pominulprejsťprestaťskončiť sa: búrka prešla; deň sa skončilpadnúť: zábrany padlizmiznúťzaniknúťzájsť: mladosť zmizla, zašlaubehnúťujsťutiecťuplynúťprebehnúť (o čase): prázdniny ubehli rýchlo; cesta prebehla pokojnespotrebovať savyčerpať sazužitkovať savyjsť (čerpaním sa minúť): zásoby sa spotrebovali, zužitkovalihovor. dôjsť: cukor nám došielvypršať (o platnosti niečoho): platnosť pasu vypršalahovor. zísť: už mu dovolenka zíde


minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydaťzaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviťpretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňaťpomíňaťpomárniťpoutrácaťpovydávaťhovor.: potroviťporozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniťpremrhaťvymrhaťzmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskaťotrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovaťprebačovaťprehajdákaťprešustrovaťrozfrnadiťrozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriťodtatáriťzašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovaťpreflámovaťprehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiťnezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

4. p. opustiť 2, minúť sa 2


opustiť 1. vzdialiť sa (obyč. natrvalo) z nejakého miesta al. od niekoho (a ponechať ho na seba, bez pomoci) • odísť (odniekiaľ, od niekoho): opustiť dom, školu, vlasť; odísť z ihriska; odišla od rodinynechaťzanechaťodlúčiť sa: nechal, zanechal ženu; odlúčil sa od detítrocha hrub.: okašlaťokašľať: okašlať rodinupoopúšťať (postupne, viacerí): starca všetci poopúšťali

2. prestať byť prítomný (o ľudských danostiach) • stratiť saminúť: odvaha ho opustila, stratila sa; hnev ho tak skoro neopustí, neminieexpr. zmiznúť: istota v ňom zrazu zmizlazastar. ponechať: trpezlivosť ho ponechalapoopúšťať (postupne)

3. p. vzdať sa


prejsť 1. chôdzou sa premiestniť (často i cez niečo); vykonať istý kus cesty: prejsť k obloku, prejsť cez plotprebehnúť (behom sa premiestniť): prebehnúť na druhú stranuprecválať (cvalom prejsť) • expr. preskackaťpreskákaťpreskočiť (skackaním, skákaním, skokom): preskackal celú chodbu, deti preskákali potok; s námahou preskočiť jarok a ísť ďalejprekročiť (prejsť krokom): neprekročím prah vášho domuexpr.: precupkaťprecupotaťprecapkaťprebadkaťpredrobčiťprehopkať (drobnými krokmi): babka precupkala k stoluexpr. prekrivkať (prejsť krívajúc) • expr.: prešúchať saprešuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • preknísať sa (knísavo prejsť) • expr. zried. prejachať (dopravným prostriedkom): prejachať cez hraniceexpr. premlieť sa (prejsť v množstve): cez most sa premlelo veľa ľudíkniž. uraziť: uraziť značný kus cestyprepochodovaťpredefilovať (prejsť pochodovým krokom, defilujúc): predefilovať pred tribúnouexpr.: prekĺznuť (sa)prešmyknúťprešmyknúť saprešuchnúť sapretiahnuť sa (rýchlo, nepozorovane cez niečo): prekĺzol sa, prešmykol sa cez dieru; pretiahnuť sa cez plotexpr. prekradnúť sa (kradmo, nepozorovane) • pretackať sa (tackavo prejsť): ledva sa pretackal k postelihovor. expr. preterigať sa (s námahou, ťažko prejsť)

2. ísť okolo a nezastať • obísť: známi prešli okolo nás, obišli násminúť: reštauráciu sme práve minuli

3. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiťprechodiť: prejsť, pochodiť celú Európu; prechodil kus svetahovor. expr. pobrúsiťexpr. premerať (prejsť istý priestor, obyč. rýchlymi krokmi): premeral miestnosť a zastal; cestu do školy veľa ráz premeralprecestovaťexpr. preputovať (prejsť cestovaním): precestovať, preputovať Čínuexpr. prekrižovať (prejsť krížom-krážom) • hovor. prevandrovať (obyč. peši): prevandrovať rodný krajhovor. expr.: prebrúsiťprelabzovaťpreloziťzloziť: Malé Karpaty sme prebrúsili, prelabzovali, zlozili celépoprechodiťpoprechádzaťschodiť (postupne): stihli sme poprechodiť, poprechádzať všetky galérie; schodiť cudzie kraje

4. po opustení niekoho, niečoho začať pôsobiť al. orientovať sa inde • prebehnúť: prešli, prebehli k opozíciiprestúpiťexpr. preskočiť: preskočil k pravoslávnymhovor. expr. presedlaťsubšt.: preveksľovať • prešaltovať: v treťom ročníku presedlal, preveksľoval na filológiu; už prešaltoval do druhého táborapridať sapripojiť sapristúpiťprikloniť sa (stať sa stúpencom iného): pridať sa, pripojiť sa k znepriatelenej strane; majú v úmysle prikloniť sa k vzbúrencomexpr. strihnúť: strihnúť k protivníkovi

5. p. preniknúť 1, 2, zachvátiť 6. p. zmiznúť 3 7. p. zmeniť sa 8. p. skúsiť 2, prekonať 1 9. p. skončiť sa 1, minúť sa 2, ujsť 4


premárniť zbytočne, ľahkomyseľne spotrebovať al. stratiť (majetok, duchovnú hodnotu al. čas) • premrhať: premárnil, premrhal všetko, čo zdedilzmárniťzmariťzabiťzmrhaťexpr. zamárniť (najmä čas): zmárniť, zmariť, zmrhať pol dňa behaním po úradochminúť: minúť výplatu na zbytočnosti; minúť čas pri televíziiexpr. prekántriť (zle využiť): prekántrili celé hodinyexpr.: prehajdákaťpregazdovaťprebačovaťprešustrovať (majetok al. čas): prehajdákať rodinné peniaze v kartách; prehajdákať celý deň; pregazdovať, prešustrovať úsporyprešpekulovať (špekulovaním premárniť): prešpekuloval celý majetokutratiťpoutrácaťrozhádzaťporozhadzovaťrozmárniťrozmrhaťhovor. expr. roztatáriťexpr.: rozfŕkaťrozhajdákaťrozfrnadiťrozfrnádliť (postupne): ľahšie je niečo utratiť, rozmárniť, rozfrnadiť ako niečo nahonobiť; rozmárniť, rozmrhať bohatstvoexpr. zahodiťpubl. spáliť (príležitosť, šancu): zahodil príležitosť vyznamenať sa; spálil šancu dať gólhovor. expr.: zašantročiťodtatáriť (ľahkomyseľne prísť o niečo): zašantročili toľké peniaze; odtatáril celý majetokstroviťpotroviť: na dovolenke strovila, potrovila ťažko našetrené peniazevydať sa (z peňazí): vydal sa zo všetkých úsporprehýriťhovor. expr.: prelumpovaťprelumpáčiťpreflámovaťprehuľať (majetok al. čas pri zábave, alkohole a pod.): prehýriť, prelumpovať veľa peňazí, preflámovať výplatu; kamaráti prehýrili, prelumpovali celú nocexpr. prehlivieť (v nečinnosti, bezúčelne stráviť čas): v cudzine prehlivel pol rokanár. utarmoniť (Kukučín, Jégé)expr.: prezaháľaťpreleňošiť (premárniť záhaľkou čas): prezaháľať, preleňošiť celé hodiny, dnisubšt.: preflákať • rozflákať (peniaze, majetok, čas)


prestať 1. dočasne al. celkom prerušiť istú činnosť (s neurčitkom nedok. slovesa; s čím) • skončiť (s čím): prestala vyšívať; prestala, skončila s vyšívanímskoncovať (prestať sa zaoberať s niečím; prestať robiť niečo nepríjemné, neželateľné): skoncovať s hádkami, s nenávisťouzabudnúť (prestať v činnosti pri istom duševnom stave): dieťa od prekvapenia zabudlo plakať, dýchať; od radosti zabudne myslieť na nebezpečenstvo

2. (o javoch, dejoch) mať koniec, zavŕšiť svoje jestvovanie (op. vzniknúť) • pominúťpominúť saminúťminúť sa: horúčavy naraz prestali, pominuli (sa), minuli (sa)skončiť sazaniknúťprejsť: hnevy medzi rodinami sa skončili, zanikli, prešlizmiznúť: obavy z budúcnosti čoskoro zmiznúpoľaviťpopustiťpovoliťustaťutíchnuťstíchnuťzmierniť sa (stať sa miernejším, stratiť na sile; o poveternostných javoch): mrazy poľavili, popustili, povolili; búrka utíchla, stíchla, zmiernila sa; dážď čoskoro povolí, stíchnepretíchnuť (obyč. na chvíľu): bolesť pretíchla, dážď pretícholkniž.: ustrnúťutuchnúť (o deji): spev naraz ustrnul; neutuchla v ňom láska k vlastistratiť sa: bolesť sa stratila, strach sa stratíexpr.: zakapaťskapať: zlozvyk piť na pracovisku zakapal, skapal


skončiť sa 1. dospieť na koniec, dosiahnuť koniec (op. začať sa) • ukončiť sa: porada sa už skončila, ukončilazavŕšiť sazvŕšiť sadovŕšiť sa (dosiahnuť vrchol): jeho život sa z(a)vŕšil, dovŕšilpominúť saminúť sauplynúťubehnúťprejsť (o čase; o deji v čase): polhodinka sa rýchlo (po)minula, uplynula; búrka prešla

2. mať istý koniec • vyznieťvyjsť: obhajoba sa skončila s úspechom, vyznela úspešne, vyšla dobrehovor.: dopadnúťvypáliť: chceli sme dobre, ale dopadlo to, vypálilo to zlehovor. expr. vystreliť: neraz to presne naopak vystrelíkniž. vyústiť: nedorozumenie vyústilo v bitke


spotrebovať používaním vyčerpať; použiť (s úžitkom) vo svoj prospech • vypotrebovať: benzín spotreboval, vypotreboval za dva dniminúť: minúť všetky otcove peniazevymíňaťpomíňať (postupne): vymíňal, pomíňal všetko, čo si našetrilzužitkovať (s úžitkom všetko upotrebiť): zužitkovať staré zásobyužiť (použiť vo svoj prospech): tovar užite čím skôr, lebo podlieha skazeskonzumovať (jedením, pitím spotrebovať): deti nestačia skonzumovať všetko, čo dostanú na obed; skonzumovalo sa veľa alkoholuvyplytvaťvymrhaťpremrhať (nehospodárne spotrebovať): vyplytvať, premrhať energiuhovor. stroviťzried. pretroviťutratiť (peniaze, zried. aj iné hodnoty; obyč. ľahkomyseľným spôsobom): za krátky čas strovil celé dedičstvozmárniťskynožiť (použiť niečoho veľa, obyč. zbytočne): zmárnila, skynožila veľa látky, veľa múkyhovor. expr. zožrať: motor zožerie veľa palivahovor.: vybabraťvyfafraťvypaprať (babraním spotrebovať): vybabrala všetku farbu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

míňať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) troviť, utrácať, vydávať; márniť, rozhadzovať: m. peniaze, zásoby, m. z hotového;

2. (koho, čo) prechádzať popri niekom al. niečom: Hľadieval do kalných vĺn, ktoré ho míňali. (Hor.); pren. syn míňa otázku (Karv.) úmyselne si ju nevšíma;

3. (koho) zanechávať, opúšťať (o zmene psychického stavu): Ju už míňa trpezlivosť (Tim.) začína byť netrpezlivá.

4. plynúť, prechádzať (v čase): Sedem rôčkov míňa: pôjdeme na sobáš. (Botto);

dok. minúť

|| míňať sa

1. ubúdať, zmenšovať sa: tovar sa míňa, majetok sa míňa; Cesta sa míňa, ani nezbadajú (Ráz.) ubieha.

2. prechádzať popri sebe (v opačnom al. v tom istom smere): Hutníci sa míňali na bicykloch. (Hor.)

3. ubiehať, bežať, plynúť: čas sa rýchle míňa; dni, mesiace, roky sa míňajú;

dok. minúť sa


minúť, -nie, -nú dok.

1. (čo) stroviť, utratiť, spotrebovať, vydať, premárniť: m. peniaze, všetky zásoby; pren. tie junce nejako minieme (Kuk.) predáme;

2. (koho, čo) prejsť popri niekom, obísť: Keď sme psa minuli, rozbrechal sa zúrivo. (Kuk.); hráč minul loptu netrafil, nezachytil

neminie ho vyznačenie, trest dostane sa mu vyznačenia, trestu; vyznamenajú ho, potrestajú ho; nikdy neminie cieľ vždy trafí, zasiahne;

3. (koho) zanechať, opustiť (o zmene psychického stavu): Zato ma hnev neminul. (Jes.) Mrzutosť ho minula hneď (Tim.) prestal byť mrzutý.

4. prejsť (v čase), uplynúť: minulo niekoľko dní;

nedok. míňať

|| minúť sa

1. stroviť sa, spotrebovať sa: peniaze, zásoby sa minú; noviny sa minuli rozpredali sa;

2. (bezpredm. s kým, s čím i čoho) prejsť popri sebe, obísť sa s niekým: Keď sa minuli, pozreli na seba. (Jégé)

m. sa cieľa i s cieľom, účinku i s účinkom nedosiahnuť cieľ, účinok; m. sa s povolaním vyvoliť si nevhodné povolanie;

3. prejsť, ubehnúť, minúť (v čase): Odvtedy sa minuli tri roky. (Vans.);

nedok. míňať sa

Morfologický analyzátor

minúť dokonavé sloveso
(ja) miniem VKdsa+; (ty) minieš VKdsb+; (on, ona, ono) minie VKdsc+; (my) minieme VKdpa+; (vy) miniete VKdpb+; (oni, ony) minú VKdpc+;

(ja som, ty si, on) minul VLdsam+; (ona) minula VLdsaf+; (ono) minulo VLdsan+; (oni, ony) minuli VLdpah+;
(ty) miň! VMdsb+; (my) miňme! VMdpa+; (vy) miňte! VMdpb+;
(nejako) minúc VHd+;
minúť_1 minúť minúť_2 minúť minúť_3 minúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor