mimovoľne prísl. 1. ▶ ako výsledok samovoľného, nekontrolovaného, neuvedomeného (fyziologického) prejavu organizmu; bez účasti vôle a vedomia, podvedome; op. vedome: m. jej z očí začali tiecť slzy; m. sa strhol, keď sa ho dotkla; m. sa začala červenať; jeho tvár m. prezradila rozčarovanie; svaly močového mechúra sa m. sťahujú; Mimovoľne sa striasol a schúlil hlbšie pod perinu. [P. Jaroš]; Ani si neuvedomila, ako sa jej mimovoľne pohybujú prsty. [A. Baláž] 2. ▶ bez osobitného zámeru a bez rozmýšľania, nechtiac, neuvedomujúc si; syn. nechcene, nevdojak: m. sa usmiať; m. čarbať ceruzkou po papieri; m. si na niečo spomenúť; m. si siahol na boľavé koleno; m. sledoval pohyb hodinových ručičiek; vošiel do miestnosti a všetci m. stíchli; m. zrýchlil krok; Horn si uvedomil, že mimovoľne povedal, čo nemalo odznieť. [P. Zván]; Učiteľ potom mimovoľne stotožňuje dieťa s rodičmi a podľa toho s ním zaobchádza. [D. Bartko]