mimo
I. prísl. vedľa, bokom: všetci stáli m.
II. predl. s G vyj.
1. vyňatie z nejakého miesta al. času: bývať m. mesta, dodať m. termínu
2. vyňatie z nejakého deja, stavu: byť m. prevádzky, m. diskusie, stáť m. zákona; šport. postavenie m. hry
3. zried. popri, pozdĺž, vedľa: bežali m. nás
4. správ. okrem: m. teba tam nik nebol, správ. okrem teba...
mimo1 prísl. ▶ v malej vzdialenosti od hlavného, priameho smeru al. od určitého ohraničeného priestoru, vedľa, bokom, stranou: lopta dopadla m.; prvá rana šla m.; všímať si všetko, čo sa deje m. v tesnej blízkosti, okolo; Na strelnici šesťkrát mierila mimo a vypadla z hry. [Sme 1999] ◘ fraz. byť mimo a) nezúčastňovať sa na niečom b) byť duchom neprítomný, nereagovať na niečo c) nerozumieť niečomu; stáť/zostať mimo neangažovať sa, byť nevšímavým, ľahostajným voči niečomu; triafať mimo mýliť sa
mimo2 predl. s G 1. ▶ vyjadruje vyňatie z nejakého miesta al. času: bývať m. mesta, centra; podnikať m. územia Slovenska; pohybovať sa m. vyznačených turistických chodníkov; parkovať m. vyhradených miest; jedáleň je m. budovy školy; všetko si musel vybaviť m. pracovného času; chcel vystúpiť m. zastávky; Záchranu hľadali mimo svojich obydlí, v lese. [I. Izakovič] 2. ▶ vyjadruje vyčlenenie z nejakého deja, stavu, z nejakých súvislostí: vzťahy m. manželstva; práca vykonaná m. pracovného pomeru; záujmová činnosť žiakov m. vyučovania; byť m. prevádzky; stáť m. dostrelu; nakupovať m. poradia; to je m. mojej kompetencie; zranení sú m. nebezpečenstva □ šport. postavenie mimo hry (v niektorých loptových hrách, v hokeji) situácia, v ktorej hráč útočiaceho družstva nesmie prijať prihrávku pre nedovolené herné postavenie, ofsajd 3. zried. ▶ vyjadruje smerovanie popri niečom, okolo niečoho, niekoho, vedľa; syn. pomimo: m. nás prebehol pes; bez slova prešli m. chlapca; Všetko, čo sa v Európe dialo, šlo mimo nás. [A. Matuška] bez našej aktívnej účasti 4. správ. ▶ okrem: m. nás nik neprišiel správ. okrem nás nik neprišiel ◘ fraz. postaviť niečo mimo zákona a) vyhlásiť niečo za nezákonné b) zakázať niečo (napr. všeobecným nariadením); postaviť niekoho mimo zákona vyhlásiť niečie konanie za nezákonné a jeho za trestateľného, príp. stíhateľného; púšťať/pustiť niečo mimo uší a) nereagovať, nezareagovať na niečo b) nepočúvať, nepočuť; stáť mimo zákona a) (o niekom) byť vyhlásený za vinného a stíhaný (políciou) b) (o niečom) byť v rozpore so zákonom, byť nezákonný ◘ parem. do očí ho chvália, mimo očí hania ľudia sú neúprimní, správajú sa falošne
mimo prísl. i predl. s 2. p.
1. vyjadruje vyňatie niekoho al. niečo z nejakého okruhu al. prostredia: byť m. domu; bývať m. mesta von z mesta, za mestom; život žiaka m. školy;
2. vyjadruje vyňatie niekoho al. niečo z nejakého deja: byť, stáť m. dostrelu;
3. vedľa, popri: prešiel m. mňa; Čo raz pozdvihne nohu, to mu kročí mimo. (Kuk.)
● púšťať reč m. uší nepočúvať;
4. používa sa nesprávne miesto okrem: Majú mimo valašiek i dve pištole (Ráz.), správ. okrem valašiek