Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mimo

I. prísl. vedľa, bokom: všetci stáli m.

II. predl. s G vyj.

1. vyňatie z nejakého miesta al. času: bývať m. mesta, dodať m. termínu

2. vyňatie z nejakého deja, stavu: byť m. prevádzky, m. diskusie, stáť m. zákona; šport. postavenie m. hry

3. zried. popri, pozdĺž, vedľa: bežali m. nás

4. správ. okrem: m. teba tam nik nebol, správ. okrem teba...

mimo prísl.

mimo predl. s G

mimo¹ prísl. ▶ v malej vzdialenosti od hlavného, priameho smeru al. od určitého ohraničeného priestoru, vedľa, bokom, stranou: lopta dopadla m.; prvá rana šla m.; všímať si všetko, čo sa deje m. v tesnej blízkosti, okolo; Na strelnici šesťkrát mierila mimo a vypadla z hry. [Sme 1999] ◘ fraz. byť mimo a) nezúčastňovať sa na niečom b) byť duchom neprítomný, nereagovať na niečo c) nerozumieť niečomu; stáť/zostať mimo neangažovať sa, byť nevšímavým, ľahostajným voči niečomu; triafať mimo mýliť sa

mimo² predl. s G 1. ▶ vyjadruje vyňatie z nejakého miesta al. času: bývať m. mesta, centra; podnikať m. územia Slovenska; pohybovať sa m. vyznačených turistických chodníkov; parkovať m. vyhradených miest; jedáleň je m. budovy školy; všetko si musel vybaviť m. pracovného času; chcel vystúpiť m. zastávky; Záchranu hľadali mimo svojich obydlí, v lese. [I. Izakovič]
2. ▶ vyjadruje vyčlenenie z nejakého deja, stavu, z nejakých súvislostí: vzťahy m. manželstva; práca vykonaná m. pracovného pomeru; záujmová činnosť žiakov m. vyučovania; byť m. prevádzky; stáť m. dostrelu; nakupovať m. poradia; to je m. mojej kompetencie; zranení sú m. nebezpečenstva □ šport. postavenie mimo hry (v niektorých loptových hrách, v hokeji) situácia, v ktorej hráč útočiaceho družstva nesmie prijať prihrávku pre nedovolené herné postavenie, ofsajd
3. zried. ▶ vyjadruje smerovanie popri niečom, okolo niečoho, niekoho, vedľa; syn. pomimo: m. nás prebehol pes; bez slova prešli m. chlapca; Všetko, čo sa v Európe dialo, šlo mimo nás. [A. Matuška] bez našej aktívnej účasti
4. správ. ▶ okrem: m. nás nik neprišiel správ. okrem nás nik neprišiel
◘ fraz. postaviť niečo mimo zákona a) vyhlásiť niečo za nezákonné b) zakázať niečo (napr. všeobecným nariadením); postaviť niekoho mimo zákona vyhlásiť niečie konanie za nezákonné a jeho za trestateľného, príp. stíhateľného; púšťať/pustiť niečo mimo uší a) nereagovať, nezareagovať na niečo b) nepočúvať, nepočuť; stáť mimo zákona a) (o niekom) byť vyhlásený za vinného a stíhaný (políciou) b) (o niečom) byť v rozpore so zákonom, byť nezákonný ◘ parem. do očí ho chvália, mimo očí hania ľudia sú neúprimní, správajú sa falošne

mimo prísl. i predl. s 2. p.

1. vyjadruje vyňatie niekoho al. niečo z nejakého okruhu al. prostredia: byť m. domu; bývať m. mesta von z mesta, za mestom; život žiaka m. školy;

2. vyjadruje vyňatie niekoho al. niečo z nejakého deja: byť, stáť m. dostrelu;

3. vedľa, popri: prešiel m. mňa; Čo raz pozdvihne nohu, to mu kročí mimo. (Kuk.)

● púšťať reč m. uší nepočúvať;

4. používa sa nesprávne miesto okrem: Majú mimo valašiek i dve pištole (Ráz.), správ. okrem valašiek

mimo (ňimo)
I. prísl. vedľa, bokom: Trafiď ňimo (Prievidza); Nelej mimo, škoda každéj klape! (Brezová p. Brad. MYJ)
II. predl. s G vyjadruje
1. vylúčenie z istého počtu; s výnimkou, okrem: Mimo pátku sme jedli maso (Stupava BRA); Poto_merkuj, ke_tí svine budež nahánat, abi každá mimo do chlíva, do svojho, neišla do cudzého (Ružindol TRN); Šica̋ smo tam boli mimo Ondra (Kameňany REV); Mimo mňa tam ňichto ňebol, ňestál (Čičmany ŽIL); Ňedávaj do toho košíka ňimo vajéc iné (Brvnište PB)
2. umiestnenie (pohyb) popri, vedľa: Utekali mimo jeho postele (Jablonové MAL); Prešli mimo nás, ale nám ňišt ňepoviedali (Bošáca TRČ)
F. púšťaď mimo ucha (Rim. Píla RS) - nedávať pozor; mimo vôľe mi prišlo na um (Ratvaj SAB) - mimovoľne, nechtiac
III. čast. zried. vyjadruje malú mieru; iba, len, aspoň: Nimo bimag mi daj! (V. Rovné BYT)

nimo p. mimo

mimo
I. prísl
1. bokom, stranou, vedľa: na krczme, na rinku slissenu nowinku hled mimo propustitj (BV 1652); pime vino, pime vino, vodička nech tyeče mimo (KC 1791)
2. okolo: odkudkolwek odchaziss, odebrat se, neb mimo gdess, mile pozdrawit nemeg za nehodne (KoB 1666); Yežyss kdiž mimo gissel, wiďel Léwi Alffeowého syna sedjcyho na mjsťe (KB 1756)
II. predl s G, A vyj.
1. smerovanie deja vedľa, popri, okolo: diewka ssla mimo mne po swyecu (S. ĽUPČA 1613); nebosstyk nymo (!) domu na wyno yšel (s. l. 1654); nebo zaumjnil Pawel preplawiti se mimo Effeza, žeby nic nemesskal se w Ázij (KB 1756)
F. púšťať, pustiť m. uší, púšťať hluchými ušami m. seba čo (obyč. reč) nepočúvať: našy žalobu y prozbu niekdy mymo ušú púštegy (BODOROVÁ 1595); Peter aposstol wssecko to mimo ussy pustil (SK 1697); (falošní učitelia) mymo ussuw pusstagu to, čo gým do ussuw wtýrame (PP 1734); spolubratry w cechu takowato pobožna napomenuti hluchima ussima mimo sebe pustegj (CA 18. st); zanechať m. očí čo nevšimnúť si niečo: usstipowanj gedowate a posmechy mimo očy posmjwačum magj bity zanechane (KoB 1666); tebe z ust, gemu mimo ussj ssust (SiN 1678) nepočúva, čo hovoríš
2. nezúčastnenosť niečoho na realizovaní deja, bez: Benedik Puchalla z sestru swu se zmlúwil mimo prawo (P. ĽUPČA 1560); toto narownany se stalo mimo prawa (SLIAČE 1620); vectigalia extraordinaria supra statuta tributa: neobyčegné, mjmo porádku naložené daně (WU 1750); mimo wsseckeg pochyby ten winnik byl by odsuďený (ŽP 1788); klassternicy se do klassteruw dawagi mjmo wedomj swjch rodyčuw (CS 18. st)
3. obmedzenie, s výnimkou, okrem: (hájni svinianski) mymo dwu kuopek pstruhow wzali sobie lososa (ŽILINA 1610); mimo tychto dedin nachazeji se i jine dediny, ktere držia ovce (ORAVA 1625 U2); (svedok) dobre wie, že w tu nocz horepsany trja Sklabinčzania, z kterjch mjmo Kowačza žadneho nezna, w dome pana instansa boly (D. KALNÍK 1729); m. to, toho, iné popri inom, popritom: chzy radieg Vasy Milossczy posluzyczy mimo gine (SMOLENICE 1458 E); manzelcze swey mymo to wsseczky ssaty poruczym (ŽK 1557); (Jano Dibak s fatensom) mimo toho wipožičaly od pana patera fl 100 (TURIEC 1773)