milovník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ kto má niečo al. niekoho rád, kto má v niečom záľubu: m. hudby, literatúry, výtvarného umenia; m. prírody; m. počítačových hier; veľký m. koní; fanatický m. zimných športov, golfu; bol známym milovníkom a zberateľom umenia; Sem chodia iba milovníci starej, dobrej ruskej kuchyne. [I. Izakovič]; Tisícky kláštorov a chrámov očaria najmä milovníkov pamätihodností. [Pt 1997] 2. ▶ herec hrajúci úlohy zaľúbencov a milencov: prvý m.; neodolateľný filmový m.; preslávil sa najmä postavami romantických milovníkov; nehrával hlavných milovníkov, skôr sympatických zloduchov 3. zastaráv. ▶ kto vykonáva pohlavný akt, kto má intímny vzťah so ženou, milenec: vynikajúci, nežný m.; skúsený m.; mal povesť vychýreného milovníka; Svoje telá do pol pása obnažia, len aby sa milovníkom zapáčili a vzbudili v nich silnú žiadostivosť. [A. Baláž] ▷ milovníčka -ky -čok ž.: m. extravagantnej módy; bola veľkou milovníčkou mačiek; patrila medzi milovníčky opery a baletu; Pôžitkárka, labužníčka, milovníčka drahých, silných parfumov a kaviarní, ktoré hojne navštevovala. [V. Šikulová]