Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

milovník -a mn. -ci m.

1. kto niečo, niekoho má rád, kto má v niečom záľubu: m. športu, m. mládeže

2. herec hrávajúci úlohy milencov

3. muž ako vykonávateľ ľúbostného aktu: dobrý, zlý m.;

milovníčka -y -čok ž. k 1, 3;

milovnícky príd.

milovník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ kto má niečo al. niekoho rád, kto má v niečom záľubu: m. hudby, literatúry, výtvarného umenia; m. prírody; m. počítačových hier; veľký m. koní; fanatický m. zimných športov, golfu; bol známym milovníkom a zberateľom umenia; Sem chodia iba milovníci starej, dobrej ruskej kuchyne. [I. Izakovič]; Tisícky kláštorov a chrámov očaria najmä milovníkov pamätihodností. [Pt 1997]
2. ▶ herec hrajúci úlohy zaľúbencov a milencov: prvý m.; neodolateľný filmový m.; preslávil sa najmä postavami romantických milovníkov; nehrával hlavných milovníkov, skôr sympatických zloduchov
3. zastaráv. ▶ kto vykonáva pohlavný akt, kto má intímny vzťah so ženou, milenec: vynikajúci, nežný m.; skúsený m.; mal povesť vychýreného milovníka; Svoje telá do pol pása obnažia, len aby sa milovníkom zapáčili a vzbudili v nich silnú žiadostivosť. [A. Baláž]
▷ milovníčka -ky -čok ž.: m. extravagantnej módy; bola veľkou milovníčkou mačiek; patrila medzi milovníčky opery a baletu; Pôžitkárka, labužníčka, milovníčka drahých, silných parfumov a kaviarní, ktoré hojne navštevovala. [V. Šikulová]

milovník, -a, mn. č. -ci m.

1. kto niekoho, niečo miluje, má v niečom záľubu: m. mládeže; náruživý m. kníh, hudby, zvierat, prírody, športu;

2. zastar. zbožňovateľ, milenec: Mala už len jedného milovníka a ctiteľa (Záb.)

3. div. herec hrajúci záľubenca, milenca: prvý, druhý m.;

milovníčka, -y, -čok, trochu zastar. i milovnica, -e, -níc ž.;

milovnícky príd.: div. m-a maska

(jeden) milovník; (bez) milovníka; (k) milovníkovi; (vidím) milovníka; (ó) milovník!; (o) milovníkovi; (s) milovníkom;

(štyria) milovníci; (bez) milovníkov; (k) milovníkom; (vidím) milovníkov; (ó) milovníci!; (o) milovníkoch; (s) milovníkmi;