milovník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto niekoho, niečo miluje, má v niečom záľubu: m. mládeže; náruživý m. kníh, hudby, zvierat, prírody, športu;
2. zastar. zbožňovateľ, milenec: Mala už len jedného milovníka a ctiteľa (Záb.)
3. div. herec hrajúci záľubenca, milenca: prvý, druhý m.;
milovníčka, -y, -čok, trochu zastar. i milovnica, -e, -níc ž.;
milovnícky príd.: div. m-a maska