milovník -a mn. -ci m.
1. kto niečo, niekoho má rád, kto má v niečom záľubu: m. športu, m. mládeže
2. herec hrávajúci úlohy milencov
3. muž ako vykonávateľ ľúbostného aktu: dobrý, zlý m.;
milovníčka -y -čok ž. k 1, 3;
milovnícky príd.
milovník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ kto má niečo al. niekoho rád, kto má v niečom záľubu: m. hudby, literatúry, výtvarného umenia; m. prírody; m. počítačových hier; veľký m. koní; fanatický m. zimných športov, golfu; bol známym milovníkom a zberateľom umenia; Sem chodia iba milovníci starej, dobrej ruskej kuchyne. [I. Izakovič]; Tisícky kláštorov a chrámov očaria najmä milovníkov pamätihodností. [Pt 1997] 2. ▶ herec hrajúci úlohy zaľúbencov a milencov: prvý m.; neodolateľný filmový m.; preslávil sa najmä postavami romantických milovníkov; nehrával hlavných milovníkov, skôr sympatických zloduchov 3. zastaráv. ▶ kto vykonáva pohlavný akt, kto má intímny vzťah so ženou, milenec: vynikajúci, nežný m.; skúsený m.; mal povesť vychýreného milovníka; Svoje telá do pol pása obnažia, len aby sa milovníkom zapáčili a vzbudili v nich silnú žiadostivosť. [A. Baláž] ▷ milovníčka -ky -čok ž.: m. extravagantnej módy; bola veľkou milovníčkou mačiek; patrila medzi milovníčky opery a baletu; Pôžitkárka, labužníčka, milovníčka drahých, silných parfumov a kaviarní, ktoré hojne navštevovala. [V. Šikulová]
milovník, -a, mn. č. -ci m.
1. kto niekoho, niečo miluje, má v niečom záľubu: m. mládeže; náruživý m. kníh, hudby, zvierat, prírody, športu;
2. zastar. zbožňovateľ, milenec: Mala už len jedného milovníka a ctiteľa (Záb.)
3. div. herec hrajúci záľubenca, milenca: prvý, druhý m.;
milovníčka, -y, -čok, trochu zastar. i milovnica, -e, -níc ž.;
milovnícky príd.: div. m-a maska
(jedna) milovníčka; (bez) milovníčky; (k) milovníčke; (vidím) milovníčku; (ó) milovníčka!; (o) milovníčke; (s) milovníčkou;
(tri) milovníčky; (bez) milovníčok; (k) milovníčkam; (vidím) milovníčky; (ó) milovníčky!; (o) milovníčkach; (s) milovníčkami;