milovať nedok.
1. prechovávať k niekomu ľúbostné city, ľúbiť, mať rád: m. ženu, verne sa m-jú
2. pociťovať k niekomu (neerotickú) lásku, sympatie, priazeň ap., ľúbiť, mať rád, op. nenávidieť: m. deti, vlasť
3. mať v obľube, mať rád, ľúbiť, op. nenávidieť: m. kvety, m. pravdu
4. vykonávať ľúbostný akt: vášnivo sa m.
milovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok.
milovať sa -luje sa -lujú sa -luj sa! -loval sa -lujúc sa -lujúci sa -lovanie sa nedok.
milovanie -nia -ní s. 1. iba sg. ▶ náklonnosť obyč. jedného pohlavia k druhému, láska, ľúbosť: dievča hodné milovania; Medzi lieštím kukala kukučka a odmeriavala náš čas žitia a milovania. [H. Zelinová] 2. ▶ ľúbostný, sexuálny akt: prvé, ranné m.; frekvencia milovaní; oddávať sa vášnivému milovaniu; Cítil som sa ukrátený nielen o potešenie z milovania, ale aj o Vierinu každodennú prítomnosť. [M. Zelinka] ◘ parem. milovanie je liekom chudobných ▷ ↗ i milovať
milovaný1 -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý je predmetom silnej citovej náklonnosti, ku ktorému sa pociťuje láska, milý, drahý (často v oslovení blízkej osoby): milovaní rodičia; milovaná dcéra, manželka; syn môj m.; milovaná vlasť; stratiť milovanú ženu; opustiť milované mesto; nikdy viac neuvidí tú milovanú tvár; Tamtá je krajšia, milovanejšia, vie sa pekne usmiať, vie byť milá. [Š. Moravčík]; A už tridsaťpäť rokov je to môj najmilovanejší a najbližší človek. [Sme 1998] 2. ▶ ktorý je predmetom istej náklonnosti, ktorý je v priazni, v obľube, obľúbený, vyhľadávaný: m. autor; milované knihy; svojho milovaného športu sa nevzdá; aké je tvoje najmilovanejšie jedlo? ▷ ↗ i milovať
milovať -luje -lujú -luj! -loval -lujúc -lujúci -lovaný -lovanie nedok. 1. (koho; ø) ▶ prežívať hlbokú citovú a obyč. aj telesnú náklonnosť k inej osobe; prejavovať ľúbostný cit, lásku; syn. ľúbiť: oddane, verne, vrúcne m.; nikdy ju neprestal m.; manžela úprimne miluje; naozaj ju tak veľmi miloval?; milovala ho z celého srdca; každý rád miluje a je milovaný; Miloval som ju potajomky, ale sám pred sebou som si to nechcel priznať. [A. P. Mráz] 2. (koho, čo) ▶ pociťovať k niekomu (neerotickú) citovú náklonnosť, priazeň, sympatie, mať k niečomu citový vzťah; mať niekoho al. niečo rád; syn. ľúbiť; op. nenávidieť: m. rodičov; m. svoju vlasť, krajinu; m. svojho blížneho; milujem toto mesto; miloval jej smiech; Chodievali s ním kúpať koňa, Pavol vrúcne miloval koňa. [L. Ballek]; Majster miluje svoju partiu, prečo by ju mal nemilovať? [V. Šikula] 3. hovor. (čo) ▶ pociťovať radosť z niečoho, mať v niečom záľubu, obľubovať niečo; syn. ľúbiť: m. dobré jedlo, šampanské; miluje pekné veci; deti milujú sladkosti; Ten sa nerád umýval a nemiloval čistotu. [P. Jaroš]; Spočiatku hovorieval o svojej práci, ktorú miloval tak, ako ona milovala úspech. [J. Gavalcová]; Priam vyhľadávala ruch a milovala zmeny, stále bola najradšej v centre dajakých udalostí. [E. Farkašová] ◘ parem. koho Boh miluje, toho s krížom navštevuje nešťastie, trápenie človeka zošľachťuje a posilňuje
milovať sa -luje sa -lujú sa -luj sa! -loval sa -lujúc sa -lujúci sa -lovanie sa nedok. 1. ▶ pociťovať navzájom k sebe hlbokú citovú náklonnosť, lásku; syn. ľúbiť sa: veľmi sa milujeme; najhlavnejšie je, že sa milujú; príbeh dvoch milujúcich sa mladých ľudí 2. (ø; s kým) ▶ mať s niekým intímny telesný styk: miluje sa s ním čoraz zriedkavejšie; nikdy sa s nikým nemilovala; Milovali sa na rozloženom gauči, na zemi. [D. Kraus]; Po nociach trpel veľkou žiadostivosťou a v predstavách sa často miloval so svojou Helenou. [J. Beňo]; Tie dni boli vlastne jediným súvislým milovaním sa, iba nevhodne a nepríjemne prerušovaným inými povinnosťami. [J. Lenčo] ▷ opak. milovávať sa -va sa -vajú sa -val sa: milovávali sa dlho, nežne
ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)
2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
milovať sa p. súložiť
milovať 1. p. ľúbiť 1 2. p. obľubovať
obľubovať mať citový vzťah k niekomu, niečomu, pociťovať radosť z niečoho, zried. z niekoho • mať v obľube • mať rád: obľubuje, má rád ostré jedlá; má v obľube veselú spoločnosť • mať záľubu • mať zaľúbenie: rodičia mali záľubu v hudbe • hovor.: ľúbiť • milovať: ľúbi chodiť do hôr; miluje kvety, more • pren. expr. zbožňovať: zbožňovať hudbu, dobré jedlo • hovor. holdovať • kniž. hovieť (vo veľkej miere): holduje alkoholu, hovie maľovaniu • trpieť • potrpieť si (obľubovať niečo a zároveň vyžadovať): trpí, potrpí si na dobré jedlo, na poriadok, čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
súložiť mať s niekým intímny telesný styk, konať súlož • zjemn. milovať sa • trocha zjemn.: stýkať sa (pohlavne) • mať styk • mať pomer • expr.: spať • spúšťať sa (s niekým) • dávať • hovor.: sexovať sa • líhať (s niekým) • ondieť • ondiať • hrub.: váľať sa • pelešiť sa (s niekým) • zastar. obcovať (s niekým) • kniž. smilniť • cudzoložiť (súložiť mimo manželstva) • vulg.: trtkať • kefovať • mrdať • džubať • drbať • pichať • šústať
milovať, -uje, -ujú nedok.
1. (koho i bezpredm.) preukazovať, prejavovať osobe iného pohlavia náklonnosť, lásku, byť zaľúbený do niekoho: m. ohnivo, vášnivo;
2. (koho, čo) prechovávať k niekomu, k niečomu lásku, priazeň, sympatie, mať v obľube, mať rád: m. matku, m. deti, m. vlasť, svoj národ, m. niekoho úprimne, zo srdca, verne; m. niekoho len slovami;
3. (čo) mať v niečom záľubu, venovať niečomu veľkú pozornosť: náruživo m. poľovačku, tanec, m. divadlo; pren. kvety milujú výslnie dobre sa im darí na výslní;
opak. milúvať i milovávať, -a, -ajú
|| milovať sa (s kým i bezpredm.) preukazovať si vzájomnú lásku
milovať nedok. 1. preukazovať niekomu ľúbostné city, ľúbiť: Jej muš, to nebol von, kerého miluvala (Val. Belá PDZ); Miluj dzievča, jag máš koho! (Bošáca TRČ) F. milujú sa aňi holube (Kociha RS) - veľmi sa milujú; láska miluje tmu a ňikeho doma (Vajnory BRA) - má rada samotu, súkromie 2. pociťovať k niekomu neerotickú lásku, sympatie: Rodičof si máme ctid a miluvat (Vištuk MOD); Volakedi zme sa učili, že každého máme miluvaď, aj ňepráťela (Lapáš NIT) F. koho Boh miluje, toho krížom naščevuje (Sirk REV) - trápenie a nešťastie zušľachťuje a posilňuje 3. mať v obľube, mať rád niečo: Ja ňeviem, jakosi to mľieko ňemilujú ľudzia dňes (Podmanín PB)
milovať ndk 1. koho prejavovať osobe iného pohlavia náklonnosť, lásku: mužij, milugte zeny wasse (BAg 1585); serdce mé jediné, milowal sem te verne, úprimne (ASL 1603-04); Rebeka milowala Yákoba (KB 1757); (Boh prikazuje) zebich cuzu zenu, diewku telesnu lasku nemilowal (MiK 18. st) 2. koho, to prechovávať k niekomu, k niečomu priazeň, sympatie, mať v obľube, mať rád: neprátely své miluj (ASL 1532); susedy geden druheho miloualy (H. MIČINÁ 1611); (človek chudobný) mal len gednu owečku, kteru milowal gak dceru (MiK 18. st); miluwatj budes Pana Boha tweho s celeho srdcza (Káz 18. st) F. pruta kdo ssanuge, detj nemiluge (SiN 1678) deti treba vychovávať prísne uz od malička 3. čo mať v niečom záľubu, venovať niečomu náklonnosť: currax: behati milugjcy; huic libido est male loqvi: tento miluge zle mlúwiti; gestit paribus colludere: miluge z rownyma hráti se (KS 1763); panni vrchi milugú, abi čerstvejším povetrím díchali (BR 1785); x. pren ruže milugu masnu, hustu zem (PR 18. st) dobre sa im darí; m. sa 1. preukazovať si vzájomnú náklonnosť: synáčkowé, milugte se wespolek (WP 1768); lide uprimne milowat se magú (BlR 18. st) 2. v čom mať záľubu v niečom: Greci ale welice sa milowali w bagkách i powesťách, které o wsseckích zdarugících sa okoličnosťách písali (DS 1795)