milosrdenstvo -va -tiev s. i náb. 1. iba sg. ▶ prejav al. pocit účasti, pochopenia, lásky, súcitu k iným ľuďom, obyč. trpiacim, biednym, súcitná láska: samaritánske m.; nesmierne, nekonečné Božie m.; skutky duchovného a telesného milosrdenstva; byť odkázaný na m. cudzích; prejavovať m.; šíriť m.; bola stelesnením dobroty a milosrdenstva; prichýlila sirotu z milosrdenstva; Bol to výkrik, či si to ľudia chceli uvedomiť alebo nie, celkom nešťastného ľudského srdca, ktoré prosí o milosrdenstvo, pochopenie a zhovievavosť. [L. Ballek] □ mať s niekým milosrdenstvo (o Bohu) zľutovať sa, zmilovať sa nad niekým
2. ▶ milosrdný, šľachetný skutok vykonaný zo súcitu (s trpiacim): konať m.; ďakovať za všetky Božie milosrdenstvá; dobrovoľné a charitatívne aktivity založené na kresťanských milosrdenstvách
◘ fraz. bez milosrdenstva [trestať] neľútostne, nemilosrdne; pre Božie milosrdenstvo al. pre milosrdenstvo Božie [ťa prosím] výraz naliehavej prosby al. beznádeje a zúfalstva